Vlčince: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 23 bajtov ,  pred 10 mesiacmi
Drobné úpravy.
(Drobné úpravy.)
 
}}
 
'''Vlčince''' sú najväčšie [[sídlisko (komplex budov)|sídlisko]] v [[Žilina|Žiline]]. Výstavba začala v roku [[1971]] a bola ukončená v roku [[1982]] podľa projektu architekta [[Emil Galovský|Emila Galovského]]. Sídlisko pozostáva zo štyroch menších častí označených Vlčince I. až IV. Nachádza sa tu 7 500 bytov, v ktorých býva 20 07718 242 obyvateľov (stav 31. 10. 2019).
 
V tridsiatych rokoch tu bolo [[vojenské letisko]], neskôr civilné, z ktorého v rokoch [[1946]]{{--}}[[1948]] lietala pravidelná letecká linka do [[Bratislava|Bratislavy]]. Neskôr sa priestory uvoľnili pre rozrastajúce sa mesto. Od roku 1971 sa začali budovať prvé panelové domy až do roku 1982, kedy bola výstavba ukončená.
Na sídlisku bolo päť základných škôl, niekoľko materských škôl, nákupné stredisko, obchody, poliklinika, polícia, tranzitná telefónna ústredňa, pošta, domov dôchodcov, bytové družstvo, benzínová pumpa, neskoršie pribudol Slovenský energetický dispečing, dve veľkogaráže, obchodný dom [[Nay]] a katolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka]] [[cerkev]]. Sídlisko Vlčince je samostatná rímskokatolícka farnosť.
 
Od roku [[2005]] sa pokračujepokračovalo v budovaní bytovej výstavby Vlčince V a Rezidencie Lesopark. Dokončila sa výstavba viacúčelového objektu (aj byty) Renox. Od roku [[2007]] prebiehala na [[Obchodná ulica (Žilina)|Obchodnej ulici]] výstavba 22-podlažného polyfunkčného komplexu [[Europalace]], ktorý sa stal najvyššou stavbou sídliska. Medzi stavbou Europalace a poliklinikou [[ŽILPO]] vyrastá od [[február 2008|februára 2008]] nová 12-poschodová budova [[The Cube]]. Tiež prebiehabola [[asanácia|asanovaná]] ZŠ Moskovská a na jej mieste výstavbasa ďalšiehostavia obytnéhoobytný komplexusúbor ARBOREUMZelené Vlčince.
 
Na sídlisku, na Dobšinského ulici je situovaný ovocný sad, ktorý nesie meno Pavla Dobšinského. Ide o sadovnícke stvárnenie a pretvorenie priestoru vo vnútrobloku. Na Dobšinského ulici bola v minulosti nevyužitá asfaltová plocha. Z iniciatívy žilinskej poslankyne Ivety Martinkovej vznikla myšlienka realizácie ovocného sadu. Primárnou myšlienkou revitalizácie a premeny ihriska je ovocný sad na sídlisku. Priestor je členený na rôzne sektory, v ktorých sú ovocné stromy zasadené podľa rastového typu. Autormi projektu sú krajinní architekti [[Marek Sobola]] a Katarína Sučíková.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Sobola|meno=Marek|titul=Sad Pavla Dobšinského, Žilina – Vlčince|url=https://sobola.sk/sad-pavla-dobsinskeho-zilina-vlcince/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-09-24|vydavateľ=sobola.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> Park bol otvorený na jeseň 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Sobola|meno=Marek|titul=Pavol Dobšinský´s Orchard in Žilina / Sad Pavla Dobšinského – Žilina, sídlisko Vlčince|url=https://sobola.sk/sad-pavla-dobsinskeho-zilina-sidlisko-vlcince/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-09-24|vydavateľ=sobola.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
Sídlisko má [[Trolejbusová doprava v Žiline|trolejbusovú dopravu]] a je na napojené na trolejbusovú sieť z troch rôznych smerov. Cez sídlisko Vlčince premávajú tieto trolejbusové linky: 1, 4, 5, 6, 7, 14 a autobusové linky č. 20 a 30. Sídlisko Vlčince sa po viac ako tridsiatich rokoch opäť prebudováva a mení sa jeho pôvodná tvár. Z pôvodnej osady Vlčince, ktorá bola nakreslená na najstaršej mape Žiliny z roku [[1747]], zostal len názov.
 
== Referencie ==
379

úprav