Václav II. (český kráľ): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Gdansk za Gdaňsk |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 30:
{{Citát|…kráľ Václav sa rozhodol, aby sa postaral o mier sebe i celému kráľovstvo, uvrhnúť Záviša do pút zajatia a predsteirajúc, že sa nemôže bez jeho sprievodu odobrať na chystanú krstinovú hostinu, poslal pre neho posly, aby prišiel do Prahy odprevadiť ho…|Zbraslavská kronika<ref>''Zbraslavská kronika'', s. 65</ref>|200}}
Záviš zostal v zajatí do roku 1290, kedy bol postavený pred súd a odsúdený.{{#tag:ref|Presné Závišove obvinenie sa nedochovalo.<ref name="Vác110">''Václav II.'', s. 110</ref>|group="pozn."}} Na radu svojho svokra ho Václav využil na získanie juhočeských hradov pod kontrolou Vítkovcov. Mikuláš Opavský, ktorý vojsko vyslané proti vzbúreným Vítkovcom viedol, vždy pod vyhrážkou Závišovej popravy donútil
{{Citát|…podivným rozhodnutím Božej pomsty v dobe jedného mesiaca padol kráľ uhorský zabitý mečom, vojvoda vratislavský zahynul byv otrávený a Záviš, ktorý dal príležitosť k tým špatnostiam, byv sťat skončil biednou smrťou svoje dni.|Zbraslavská kronika<ref>''Zbraslavská kronika'', s. 66</ref>|200}}
Riadok 47:
{{citát|Nemá v obyčaji naša kráľovská dôstojnosť zatvárať náručie lásky svoje tým, ktorí sa pokusili k nemu s dôverou uchýliť v nadeji na získanie milosti. Vašej žiadosti tada, ktorou nás zvete na kráľovstvo Poľské, s ochotným duchom radi teraz vyhovieme…|Václav II.<ref name="Vác170">''Václav II.'', s. 170</ref>|200}}
Samotná Václavova výprava bola úspešná. Za pomoci väčšiny veľkopolské nobility a [[rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] sa podarilo získať podstatnú časť Lokietkových území.{{#tag:ref|Teda [[Gdansk]]é [[Východné Pomoransko|Pomorie]], Veľkoposko, Sieradzsko, Kujavy Breštské a Lenčice.<ref name="Zahr219">''Zahraniční politika krále Václava II.'', s. 219</ref><ref>''Zahraniční politika krále Václava II.'', s. 236, 237</ref>|group="pozn."}} Sám veľkopoľský knieža sa s Václavovým vojskom nestretol a namiesto toho utiekol z krajiny. Na jeseň{{#tag:ref|Dátum korunovácie je datovaný niekedy medzi 19. október a 26. november.<ref name="Zahr224">''Zahraniční politika krále Václava II.'', s. 224</ref>|group="pozn."}} roku 1300 [[Gniezno|hniezdenský]] arcibiskup korunoval Václava za poľského kráľa. Časť poľskej šľachty nasledovala svojho pôvodného pána do exilu a po celý zvyšok roku pokračovali drobné vojenské zrážky so zvyšnými Lokietkovými am. Na novozískanom území bol tak ako v Malopoľsku zavedený úrad starostu, alebo
V tom istom roku sa s Eliškou (Richenzou) Rejčkou oženil.
Roku [[1301]] vymrela v Uhorsku panovnícka dynastia [[Arpádovci|Arpádovcov]] a časť
V máji 1301 Václava III. uhorský snem vyhlásil za čakateľa svätoštefanskej koruny. Po niekoľkých ďalších schôdzkach a ďalšom mohutnom podplácaní váhajúcich odišie dvanásťročný princ do Uhorska so spoľahlivým doprovodom a s kanceláriou vedenou ''krakov''ským [[biskup]]om Jánom Muskatom.<ref name="Maráz 34-35">''Václav III.'', s. 34–35</ref> O mesiac neskôr sa stretol v [[Hodonín]]e s uhorskou šľachtou a 27. augusta 1301 bol v [[Stoličný Belehrad|Stoličnom Belehrade]] korunovaný ako Ladislav V. uhorským kráľom.<ref name="VD461">''Velké dějiny'', s. 461</ref>{{#tag:ref|Meno Ladislav bolo zvoleno zámerne v nadväznosť na posledného kráľa Ladislava IV. z legitímnej arpádovskej línie.<ref name="Vác191">''Václav II.'', s. 191</ref>|group="pozn."}}
|