Uhorský snem počas revolúcie v rokoch 1848 – 49 požadoval pripojenie Sedmohradska k Uhorsku. Sedmohradský snem (ovládaný prevažne maďarskou šľachtou) to schválil, nočo malobola tojedna zaz následokpríčin vypuknutievypuknutia povstania Rumunov a Sasov, ktorí spojenie s Uhorskom odmietali.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kónya|meno=Peter|titul=Dejiny Uhorska|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=ISBN 978-80-89628-59-9|strany=555}}</ref> Tí pod vedením rakúskych dôstojníkov napadli maďarskú šľachtu, ktorú viedol poľský generál [[Józef Zachariasz Bem]]. Ten Rakúšanov porazil, no čoskorokoniec uhorskej revolúcie začal končiť, nakeď žiadosťod cisára Františka Jozefa I. prišlo Rakúsku na pomoc ruské vojsko, vyslané cárom [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikulášom I.]], ktoré Maďarov porazilo v bitke pri Temešvári 9. augusta 1849. Väčšina bojov počas revolučných rokov sa odohrala práve v Sedmohradsku. Po porážke revolúcie Rakúsko opäť rozdelilo Uhorsko a Sedmohradsko, ponemčilo administratívu a nemčina sa stala úradným jazykom v Sedmohradsku i v celom Uhorsku. Rakúsko však garantovalo občianstvo aj Rumunom.
