Bajkalsko-amurská magistrála: Rozdiel medzi revíziami

'''Bajkalsko-amurská magistrála''' ({{V jazyku|rus|Байкало-Амурская магистраль|Bajkalo-Amurskaja magistraľ}}), skrátene '''BAM''' (''БАМ''), je sústava [[Železnica|železničných]] tratí v [[Rusko|Rusku]], na východnej [[Sibír]]i a [[ĎalekýĎalekovýchodný východfederálny okruh|Ďalekom východe]]. Má dĺžku približne {{km|4200|m}}.

Hlavná trať BAM prebieha približne súbežne s [[Transsibírska magistrála|Transsibírskou magistrálou]], ale o 150 až {{km|700|m}} severnejšie. Na „Transsib“ sa napája v meste [[Tajšet]] v [[Irkutská oblasť|Irkutskej oblasti]], ďalej pokračuje cez [[Bratsk]] na rieke [[Angara|Angare]] do mesta [[Usť-Kut]] na rieke [[Lena (rieka)|Lene]], ktoré je niekedy považované za začiatok vlastnej BAM. Z Usť-Kutu trať pokračuje k jazeru [[Bajkalské jazero|Bajkal]], ktoré obchádza zo severu pri meste [[Severobajkalsk]]. Ďalej na dlhom úseku prechádza takmer ľudoprázdnou krajinou [[Stanová hornatina|Stanovej hornatiny]] až dosiahne mesto [[Tynda]], hlavný uzol celej trate. Z Tyndy na juh vedie {{km|180|m}} dlhá spojovacia trať do stanice Bamovskaja na Transsibírskej magistrále. Hneď za Tyndou sa z hlavnej trati BAM oddeľuje ďalšia vedľajšia vetva, {{km|202|m}} dlhá trať z [[Bestuževo|Bestuževa]] na sever do [[Nerjungri]]. Pri [[Verchnezejsk]]u trať prekonáva priehradu na rieke [[Zeja (rieka)|Zeja]] a cez [[Fevraľsk]] mieri do [[Urgal]]u, ktorý je ďalšou križovatkou, odkiaľ vedie na jednu stranu krátka odbočka do mesta [[Čegdomyn]] a smerom na juh {{km|328|m}} dlhá spojka do stanice Izvestkovaja na Transsibírskej magistrále. Z Urgalu BAM mieri do [[Komsomoľsk na Amure|Komsomoľsku na Amure]]. Komsomoľsk je potom ďalej spojený s prístavom [[Sovetskaja Gavaň]] na pobreží [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] ({{km|468|m}}) a s [[Chabarovsk]]om na Transsibírskej magistrále ({{km|340|m}}). Hlavný úsek z Tajšetu do Sovietskej Gavani meria celkom zhruba {{km|4200|m}}.

Na konci [[80. roky 19. storočia|80. rokov [[19. storočia]] bola trasa dnešnej BAM jednou z verzií východného úseku pripravovanej Transsibírskej magistrály. Už v čase jej výstavby sa prevádzali prieskumné práce pre budúci „druhý Transsib“. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] sa vyskytovali aj smelé projekty zavedenia železníc až do tak odľahlých ďalekovýchodných miest, ako napr. [[Ochotsk]]. V roku [[1932]] sa pre chystané železničné spojenie začal používať názov „Bajkalsko-amurská magistrála“ a bola postavená spojovacia trať do Tyndy. V nasledujúcom roku vláda [[Sovietsky zväz|ZSSR]] rozhodla o stavbe BAM v trase Tajšet  –  Urgal  –  Komsomoľsk  –  Sovetskaja Gavaň. V roku [[1940]] boli dokončené projektové práce celej magistrály. Stavbu narušila [[druhá svetová vojna]], na ktorej konci došlo k obnoveniu prác, kedy veľkú časť pracovnej sily tvorili trestanci a nemeckí a japonskí [[Vojnový zajatec|vojnoví zajatci]]. V roku [[1947]] boli sprevádzkované obidva koncové úseky magistrály Tajšet  –  Bratsk na západe a Komsomoľsk  –  Sovetskaja Gavaň na východe.

Zatiaľ čo práce na východnom úseku po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]]ovej smrti ustali, na západe bol dokončený ďalší diel trate z Bratska (kde vznikla [[Bratská vodná nádrž|obrovská priehrada]] s hydroelektrárňou) až do stanice Lena v meste Usť-Kut. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa výstavba BAM obmedzila na [[elektrizácia|elektrizáciu]] existujúcich úsekov a aktualizáciu projektov. V čase, kedy vyhrotené vzťahy medzi ZSSR a [[Čínska ľudová republikaČína|ČĽR]] prechádzali až do pohraničných prestreliek a zvlášť potom, čo došlo k normalizácii vzťahov medzi ČĽR a [[Spojené štáty americké|USA]], vznikla potreba alternatívneho železničného spojenia s Ďalekým východom, ktoré by neprechádzalo v tesnej blízkosti čínskych hraníc, ako existujúca Transsibírska magistrála. Preto sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] opäť začali stavebné práce. V marci [[1974]] vyhlásil generálny tajomník [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] BAM „najdôležitejšou stavbou IX. [[päťročnicapäťročný plán|päťročnice]]“. V nasledujúcich rokoch sprevádzala stavbu BAM veľká propagandistická kampaň. Po desiatich rokoch intenzívnych prác sa na jeseň [[1984]] obidve vetvy trate stretli. [[1. október|1. októbra]] tohto roku bol v stanici Kuanda na západe [[Čitská oblasť|Čitskej oblasti]] s veľkou slávou do pražca zabitý symbolický zlatý klinec. Magistrála však mala k dokončeniu ešte ďaleko a do riadnej prevádzky bola odovzdaná až na prelome [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90.]] rokov. Mnohé úseky v náročnom teréne boli vybudované ako provizórne obchvaty a výstavba definitívnej trate, rovnako ako elektrizácia prebiehala dodatočne. [[Severomujský tunel]] v [[BurjatskoBuriatsko|BurjatskuBuriatsku]], s {{km|15.3|m}} najdlhší v celom Rusku, tak bol sprevádzkovaný až v decembri [[2003]]. O zložitosti úloh, ktoré museli stavitelia prekonať, svedčí fakt, že magistrála zahŕňa 4 200 [[most]]ov a mostíkov s celkovou dĺžkou {{km|400|m}} a 21 [[tunel]]ov, merajúcich spolu {{km|47|m}}.

{{projekt|commons=Category:Baikal Amur Mainline}}