Taliansko: Rozdiel medzi revíziami

Taliansky folklór je veľmi bohatý a stále živý a obľúbený aj u mladšej generácie. Ide o prevažne stredomorský folklór, prípadne na severe talianska aj so stredoeurópskym vplyvom. Známa folklórna oblasť je severovýchodné Taliansko, tzv. benátsky štýl stredomorských tradíc, typickej hudby a tancov, ktoré ovplyvnili celú Dalmáciu a aj Balkán, známa je aj oblasť [[Romagna]], najmä svojou [[klarinet]]ovou hudbou. Južné Taliansko je známe tiež množstvom piesní a tancov, najznámejší je tanec [[tarantella]], ktorý má starogrécky pôvod a tancuje sa v celom južnom Taliansku. K miestnemu folklóru patria aj pesničky o mafii (''La musica della mafia''). Tradičné a pre Európu jedinečné pesničky sa spievajú na ostrove [[Sardínia]], sú to [[polyfónia|polyfonické]] pesničky, podobné tým v gréckom kraji [[Epirus]]. Jedným z najznámejších talianskych ľudových spevákov je [[Otello Profazio]]. Z talianskych ľudových piesní sa vyvinula aj tradičná [[opera]], ktorá obsahuje jednak prvky tradičnej talianskej hudby a tiež ľudového talianskeho divadla. Po celom Taliansku, od severu na juh sa v lete konajú ľudové zábavy (''festa, sagra''), často na počesť rôznych svätých, či oslava plodín (sviatok vína, chleba, melónov…), toto je pozostatok starovekých osláv bohov. bežné sú aj procesie so sochou svätých. Talianske tradície si pripomínajú aj Taliani v zahraničí, ktorí sa často dištancujú od iných etnických skupín. Medzi najznámejšie ľudové talianske piesne patrí tradičná [[neapol]]ská [[tarantella]], sicílska pieseň [[ciuri, ciuri]] (''kvety, kvety''), sicílska ''C´eChe nala luna a mezzumezzo marimare (Jeden mesiac v strede mora)'', tiež sicílska ''Bruccia la terra'', ktorá bola použitá ako hlavná pieseň filmu [[Krstný otec]], neapolská [[O Sole Mio]] (''Moje slnko''), [[Romagna|romaňolská]] ''Romagna mia (Moja Romagna)'', benátska ''Mamma mia dammi cento lire (Mama moja, daj mi sto lír)'', [[furlansko|furlanské]] piesne ''E ducj mi clamin cont (Všetci ma volajú gróf)'' a ''O ce bjel cjisciel di Udin (Aký pekný hrad v [[Udine]])'' a istrijské piesne ''La mula de Parenzo (Dievča z [[Poreču]])'' a ''Tutti mi chiamano bionda (Všetci ma volajú blondína)''.