Adolf Eichmann: Rozdiel medzi revíziami

Po vojne bol dvakrát zajatý, no podarilo sa mu ujsť. Spočiatku pracoval ako drevorubač v Nemecku, neskôr s pomocou františkánskeho kláštora získal falošný pas a ušiel roku [[1952]] ako zamestnanec lodnej spoločnosti do [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], konkrétne do [[Argentína|Argentíny]], kde sa usadil a niekoľko rokov žil pokojným nerušeným životom, dokonca udržiaval kontakty s bývalými nacistami. Na konci 50. rokov ho v Argentíne vypátrala izraelská tajná služba [[Mosad]], ktorá plánovala jeho únos do [[Izrael]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Jsem přítel Židů,“ řekl Eichmann, který jich nechal vyvraždit miliony|url=https://www.idnes.cz/technet/vojenstvi/adolf-eichmann-unos.A150511_164321_vojenstvi_kuz|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2015-05-11|dátum prístupu=2019-12-03|priezvisko=PACNER|meno=Karel}}</ref>. Viacerí agenti [[Mosad]]u prileteli pod falošnými menami do [[Argentína|Argentíny]] začiatkom mája [[1960]]. Niekoľko dní Eichmanna hľadali a našli ho žiť na predmestí [[Buenos Aires]]. Ďalší čas strávili jeho pozorovaním, aby zistili, kam chodí, s kým sa stretáva a aké má denné zvyky.

Keď nadišiel ten správny čas, agenti [[Mosad]]u pod vedením Rafi Eitana večer 11. mája 1960 A. Eichmanna chytili a naložili do prenajatého auta. Potom ho odviezli do skrýše v jednom z tzv. bezpečných domov v Buenos Aires. Jeho prvé slová po zajatí boli: ''"Viem, že ste Izraelci, viem, že som v rukách Židov".'' Tam Eichmanna držali niekoľko dní, pretože MssadMosad údajne vypátral aj ''Anjela Smrti'' z [[Osvienčim]]u, beštiálneho doktora [[Jozef Mengele|Jozefa Mengeleho]] a Mosad chcel dostať aj jeho. Nakoniec sa však šéf Mosadu [[Iser Harel]] rozhodol, že Mengeleho nechajú tak, pretože spojiť tieto dve únosy by bolo až priveľmi riskantné.

Agenti [[Mosad]]u dali požiť Eichmannovi, ktorý bol stále v tajnej skrýši, nejaké ľahké drogy, aby ho mierne omámili. Potom sa agenti spolu s EichannomEichmannom, ktorý bol pod vplyvom drog, prezliekli za leteckých [[steward]]ov a dostali sa na palubu izraelského lietadla, ktorým predtým prileteli do Argentíny vládni predstavitelia Izraela na oslavy nezávislosti juhoamerickej krajiny. Agenti museli byť veľmi opatrní, pretože ak by boli odhalení, určite by ich neminul trest smrti v Argentíne. Pred políciou na letisku preto použili výhovorku, že ich kamarát (Eichmann) sa iba trochu opil a aby ich pustili. Polícia ich pustila a oni sa bezpečne dostali na palubu.

Koncom mája 1960 pristálo v Izraeli lietadlo s Eichmannom na palube. Toho priamo na letisku zatkli izraelské úrady. Súd sa mohol začať. Kvôli Eichmannovi bola postavená dokonca nová súdna sieň, a on počas procesu bol v klietke z nepriestrelného skla<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emoce projevil Eichmann jen kvůli barvě saka, vzpomíná izraelský žalobce|url=https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/dokument-zalobce-bach-proces-eichmann-izrael-zide-holokaust.A160506_164438_zahranicni_jw|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2016-05-07|dátum prístupu=2019-12-03|priezvisko=WIRNITZER|meno=Jan}}</ref>. Čelil mnohým obvineniam, usvedčujúcim svedeckým výpovediam, a množstvu dôkazov. Stále opakoval vetu: ''"Iba som plnil rozkazy!"''. Ani to mu však nepomohlo a v roku [[1962]] bol najvyšším izraelským súdom odsúdený na trest smrti obesením. Ten bol vykonaný [[1. jún]]a [[1962]]. Jeho telesné pozostatky boli spopolnené, vyvezené ďaleko na more, kde boli rozprášené.