Grécko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Štylistické úpravy, preklepy, doplnenie citácie
Riadok 81:
 
== Meno ==
Meno ''Hellas'' označuje krajinu, ktorú obývajú Heléni, teda Gréci. Toto meno vzniklo počas antického gréckeho obdobia, keď sa vytvorilo helénske národné povedomie gréckohovoriacich národov. Nie je však presne jasné, čo sa za Grécko má považovať, teda či doň môžeme rátať aj ostatné, Grékmi obývané oblasti, ako [[Iónia]], južná [[Apeninský polostrov|Itália]] a [[grécke ostrovy]], alebo len územie dnešného pevninského Grécka. Počas rímskej doby bolo pevninské Grécko súčasťou provinciiprovincií [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]], [[Epirus (historické územie)|Epirus]] a [[Achája (historické územie)|Achája]], celkovo sa však medzi Rimanmi používalo meno ''Graecia''. V byzantskom období vznikla na území dnešného južného Grécka územnosprávna jednotka, [[théma]], [[Hellas (théma)|Hellas]]. Toto starogrécke toponymum pretrvalo v byzantskej administratíve až do 13. stor., keď Byzantskú ríšu dobyli [[križiacke výpravy|križiaci]], ale už od ranobyzantskej doby sa grécke obyvateľstvo vo všetkých oblastiach neoznačuje ako ''Heléni'', pretože toto pomenovanie označovalo pohana, ale ako [[Romaioi|Romaiovia]], teda obyvatelia Rímskej ríše, prípadne ''Greki'', meno odvodené od latinského ''Graeci''. Tak sa počas osmanskej nadvlády nad Gréckom používa u Grékov meno ako ''Ρωμανία (Romania)'', teda „krajina Rimanov-[[Romaioi|Romaiov]]“, prípadne ''Ρούμελη (Rumeli)'', názov odvodený od tureckého ''Rum (Grék)''. Zriedkavo sa však vyskytuje aj ''Ellada'', čo je novogrécka verzia starogréckeho ''Hellas''. Až v 19. stor. po vzniku samostatného Grécka sa oficiálne prijal názov ''Ellada'' alebo ''Ellas'', názov štátu bol ''Elliniki Vassilia'', teda [[Grécke kráľovstvo]], pričom vymizlo aj etnické označenie Grékov ako ''Greki'' a ''Romaioi'' a prijalo sa jedine ''Ellinas'', teda ''Helén'', označenie zriedkavo sa vyskytujúce medzi Grékmi od neskorobyzantského obdobia. Po oslobodení Grécka však boli isté snahy niektorých Grékov nazvať nový štát ''Romania'', teda išlo o snahu pokračovať v byzantskej tradícii, ale tento návrh neprešiel a rovnaký názov si následne adoptovalo [[Rumunsko]], ktoré bolo dovtedy známe ako Valašsko, s cieľom odkázať svoj národ na starorímsku minulosť.
 
== Dejiny ==
Riadok 135:
=== Kuchyňa ===
 
[[Súbor:Greek food-melanzana.JPG|thumb|Grécky plnený baklažanbaklažán]]
 
Grécka kuchyňa patrí pod typickú stredomorskú kuchyňu. Všeobecne je veľmi zdravá{{chýba citácia}}<!-- ? -->, [[Gréci]] konzumujú veľké množstvo [[Olivový olej|olivového oleja]], ktorý je základom skoro každého jedla. Väčšina jedál pochádza zo starovekého obdobia, hoci mnohé majú turecké mená, ako napr. tradičný medový zákusok [[baklava]]s, o ktorom sa zmieňoval už spisovateľ [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] v 2. stor. K tradičným gréckym jedlám patrí pečené mäso a to najmä jahňacie, bravčové a kozie, ďalej ryby a morské živočíchy, šaláty (najznámejší je tradičný ''choriatiki-dedinský''), syry (najznámejší je ''feta''), mussakas (zapekaný [[baklažán]] s paradajkovou omáčkou), [[souvlaki]] (staroveký kandaulos), [[gyros]], [[kokoretsi]] (pečené vnútornosti), [[Lasagne|pastitsio]], [[dolmades]] (viničové listy plnené ragú), rôzne druhy omáčok na [[Špagety|cestoviny]] a omáčka [[tsatsiki]]. Grécke zákusky sú medové a veľmi sladké, existuje množstvo druhov, no najznámejší je spomínaný ''baklavas''. Grécka kuchyňa bola ovplyvnená [[Talianska kuchyňa|talianskou kuchyňou]], z ktorej pochádzajú jedlá ako pastitsio, cestoviny či stifado. Veľmi kvalitné je aj [[Grécke víno]] a alkoholické nápoje [[ouzo]], [[retsina]] a [[Metaxa]]. Obľúbeným nápojom je aj tradičné frapé, ktoré vzniklo práve v Grécku.
Riadok 169:
== Ekonomika ==
[[Súbor:Greek tanker ship.png|thumb|Grécky tanker]]
Grécka ekonomika patrí medzi slabšie ekonomiky [[Európska únia|EU]], čo je zapríčinené viacerými faktormi, ako napr. zlé vzťahy so susedmi, hlavne nevyriešené námorné hranice s [[Turecko]]m, kvôli ktorým fakticky stoja niektoré možné príjmy do štátneho rozpočtu, ako je napríklad ťažba ropy v [[Egejské more|Egejskom mori]]. Ďalším faktorom je nevýhodná poloha Grécka, ktoré má len zanedbateľnú časť úrodnej pôdy, keďže väčšinu územia zaberajú pohoria, prípadne kamenistá neúrodná pôda. Starovekí [[Gréci]] túto bezútešnú situáciu riešili [[Grécka kolonizácia|kolonizáciou]] ostatného Stredomoria.
 
Grécka ekonomika začala rapídne napredovať ešte počas vlády diktátora [[Jeorjos Papadopulos|Jeorja Papadopulosa]], ktorý začal investovať do priemyslu (spolupracoval s gréckymi lodiarenskými magnátmi) a následne po roku [[1974]], kedy sa vlády ujal pravicový politik [[Konstantinos Karamanlis (starší)]], ktorý pokračoval v modernizovaní priemyslu. Sociálna politika [[Andreas Papandreu|Andreasa Papandreua]] pomohla vyriešiť ťažké sociálne problémy mnohých občanov Grécka a vytvorila vyspelý školský a zdravotnícky systém. Taktiež sa ekonomika počas tejto vlády sústreďovala prevažne na poľnohospodársku a nie na priemyselnú výrobu, nakoľko priemysel si vyžadoval veľké investície, ktoré si štát nemohol dovoliť. Práve tieto dve vlády, hoci programovo od seba veľmi odlišné pomohli fakticky vybudovať modernú grécku ekonomiku a zmeniť tak obraz krajiny z okrajovej a menej rozvinutej na modernú západoeurópsku, čoho dôsledok bola integrácia do Európskej únie. Ekonomika Grécka tak je od tejto doby až dodnes väčšia, ako ekonomiky všetkých ostatných balkánskych krajín dokopy a Grécko je aj hlavným investorom v okolitých Balkánskych krajinách, ako [[Albánsko]], [[Severné Macedónsko]], [[Rumunsko]] a [[Srbsko]]. Grécko tvorí 15. najväčšiu ekonomiku Európskej únie, HDP na obyvateľa dosahuje 27.875 dolárov, minimálna mesačná mzda dosahuje 673 eur, čo predstavuje 1011. pozíciu zo štátov EU, ktoré majú zavedenú [[minimálna mazda|minimálnu mzdu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Minimálna mzda v EÚ|url=https://www.minimalnamzda.sk/v-eu.php|vydavateľ=www.minimalnamzda.sk|dátum prístupu=2019-12-04}}</ref>.
 
Problémy s gréckou ekonomikou sa prehĺbili začiatkom tohto storočia, za ďalšej vlády [[PASOK]]u, kedy bol premiér [[Konstantinos Simitis]]. Najviac však ekonomika utrpela počas pravicovej vlády [[Nea Dimokratia]], [[Konstantinos Karamanlis|Konstantinosa Karamanlisa]], ktorá trvala od roku 2004 do roku 2009. Vládny kabinet po odstúpení čelil škandálom s korupciou a zatajovaním štátneho deficitu ktorý sa vyšplhal až na 15%. Karamanlisova vláda namiesto toho, aby šetrila si požičiavala ďalšie pôžičky na udržanie štandardu krajiny a snažila sa udržať si svojich voličov, ktorých by v prípade škrtov stratila.
Riadok 178:
Po následných volbách odhlasovala koalícia premiéra [[Antonis Samaras|Antonisa Samarasa]] ďalšie, v poradí tretie veľké memorandum, tzv. Memorandum III., ktoré zahrňuje veľké šetrenie vo výške 11 miliárd eur. Podľa premiéra a ministra financií [[Jannis Sturnaras|Jannisa Sturnarasa]] ide o posledné veľké memorandum šetrenia.
 
V roku 2014 zaznamenala grécka ekonomika prvé plusové hospodárenie od roku 2008, v apríli sa Grécko vrátilo na medzinárodné trhy a bolobol mu ratingovými agentúrmi opäť pridelený rating stabilnej ekonomiky. Premiér Samaras tiež vyhlásil, že situácia sa stabilizovala a Grécko nebude potrebovať ďalšie záchranné úvery.
 
Významnú časť gréckej ekonomiky zaberá turistický priemysel, ktorý tvorí približne 15% [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. Životne dôležitým odvetvím je najmä [[grécke lodiarstvo|lodiarenský priemysel]], ktorý zamestnáva veľkú časť obyvateľstva a tvorí jeden zo základných pilierov gréckych štátnych prímov. Grécko má najväčšiu vojenskú flotilu v Európe, preto mnoho ľudí pracuje aj v armáde. Grécke obchodné a iné loďstvo predstavuje najväčšie svetové loďstvo a tvorí až 18% svetovej flotily a je najčastejším využívaným obchodným loďstvom na svete. Gréckej ekonomike škodí tiež trvalý odchod niektorých veľkých gréckych lodiarenských firiem do zahraničia, čím tak štát prichádza o veľké príjmy. Pre grécku ekonomiku je dôležitý aj potravinársky, chemický a textilný priemysel a tiež chov zvierat. Podľa najnovších gréckych výskumov sa v Egejskom, Iónskom a Krétskom mori nachádzajú rozsiahle zásoby ropy, ktoré by dokonca mohli vyriešiť grécku dlhovú krízu počas niekoľkých rokov a radikálne zmeniť súčasnú ekonomickú situáciu krajiny. Problémom však stále ostáva tlak zo strany Turecka, ktoré si na zásoby ropy v Egejskom mori robí tiež nárok a snaží sa tak bojkotovať samostatnú grécku ťažbu. Grécko sa odvoláva na delenie hraníc z roku 1923, kedy hranice boli vytýčené až za poslednými gréckymi ostrovmi a tak by Turecko nemalo mať právo ani na okolité more.