Dánsko: Rozdiel medzi revíziami

Dánske kráľovstvo je najmenšou škandinávskou, ale s Grónskom druhou najväčšou európskou krajinou (Grónsko patrí zemepisne k Amerike). Obmýva ho [[Baltské more]] a [[Severné more]]. Dánsko sa rozprestiera severne od [[Nemecko|Nemecka]], juhozápadne od [[Švédsko|Švédska]] a južne od [[Nórsko|Nórska]] na [[Jutský polostrov|Jutskom polostrove]] a na ďalších 474 väčších či menších ostrovoch (medzi najväčšie ostrovy patria: [[Sjælland (ostrov)|Sjælland]], [[Fyn]], [[Lolland]], Bornholm, [[Falster]], Mors, Als, Møn a [[Langeland]]) na severozápade Európy na sever od Nemecka. Hoci vyše dve tretiny z celej rozlohy územia pripadajú na [[Jutský polostrov]], má Dánsko viaceré črty ostrovného štátu. K Dánsku patria aj [[Faerské ostrovy]] a [[Grónsko]]. Väčšina z dánskych ostrovov nie je osídlená. V Grónsku sa však osídlenie udržalo, hoci väčšinu ostrova pokrýva hrubá vrstva ľadu. 60 % plochy zaberá [[orná pôda]]. Dánsko ma veľmi výhodnú geografickú polohu., Ležíkeďže leží na križovatkách obchodných ciest medzi Severným a Baltským morom. Jehoa jeho územie tvorí dopravný most medzi strednou a severnou Európou.

Osídlenie územia dnešného Dánska sa začalo už v [[10. storočie pred Kr.|10. storočí pred Kr]]. Vývoj kultúry v podobe prvého hláskového písma je doložený počas trvania [[železná doba|železnej doby]]. Výrazným posunom vpred možno nazvať obdobie od [[6. storočie|6. storočia]] po Kr., odkedy začali vznikať kráľovstvá. Dánsko je pravdepodobne najdlhšie trvajúce kráľovstvo na svete. Dáni si do dnešných čias zachovali tradičnú úctu ku kráľovskej rodine. Historicky známe sú [[Vikingovia|vikingské]] výpravy, ktoré sa uskutočňovali hlavne v [[8. storočie|8.]] a [[9. storočie|9. storočí]]. Neskôr nastalo obdobie budovania hradov a vzniku šľachty. V 16. storočí Dánsko prijalo [[luteranizmus]], ktorý sa stáva jediným štátnym učením v náboženstve a oficiálnym štátnym náboženstvom pod názvom Dánska ľudová cirkev (''Den danske folkekirke''). [[13. storočie|13.]] až [[16. storočie]] sa vyznačovalo bojom o moc. O niečo miernejšie boli v dejinách Dánska nasledujúce storočia, pretože sa postupne vytváralo jeho silné ekonomické postavenie. V [[20. storočie|20. storočí]] sa Dánsko začlenilo do európskych štruktúr, stalo sa tiež členom [[OSN]], [[NATO]]. Z hľadiska turistického ruchu je atraktívnou krajinou.

Ostrov objavil roku [[875]] vikingský moreplavec Gunnbjorn. V rokoch [[982]] – [[985]] preskúmal juhozápadné pobrežie [[Erik Červený]]. Neskôr ostrov osídlili prisťahovalci z [[Island]]u. Na tomto najväčšom ostrove na svete s rozlohou 2,175 mil. km² žije iba 56 000 ľudí, z čoho je 48 000 [[Inuiti|Inuitov]]. Úradnými jazykmi sú [[dánčina]] a [[inuitčina]] vytvorená z troch eskimáckych dialektov. Grónsko bolo kolóniou od roku [[1380]] a až keď sa roku [[1953]] stalo súčasťou Dánska, získalo autonómiu. Aj Grónsko reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Grónsky parlament LandstingInatsisartut (dán. ''Landstinget'') sa volí každé štyri roky a má 31 členov.