Rakúsko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
d Štylistické úpravy
Riadok 84:
Roku [[1879]] vznikol [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]]. Po [[Sarajevský atentát|sarajevskom atentáte]] na následníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]] v roku [[1914]] bola vyhlásená vojna [[Srbsko|Srbsku]] a začala sa [[prvá svetová vojna]]. V nej bolo [[Rakúsko-Uhorsko]] spolu s [[Nemecko]]m porazené, čo malo za následok rozpad ríše na nástupnícke štáty.
 
V roku [[1918]] vznikla tzv. [[prvá rakúska republika]], ktorá zápasila s obrovskými hospodárskymi problémami, ktoré nedokázali nestabilné vlády vyriešiť. Až v roku [[1933]] [[Engelbert Dollfuss]] nastolil autoritatívny režim, avšak i on musel čeliť vážnym problémom, najmä vzostupu rakúskeho nacizmu. Pokus rakúskych nacistov o prevrat v roku [[1934]] síce skončil neúspechom, Rakúsko však muselo čeliť stále väčšiemu tlaku [[Adolf Hitler|Hitlerovho]] Nemecka, ktoré si nakoniec 18. marca [[1938]] vynútilo „pozvanie“ k [[anšlus]]u Rakúska.<ref>''Dějiny Rakouska''. S. 472–543.</ref> Anšlus podporila v referendureferende väčšina RakušanovRakúšanov.<ref>"[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1460726-anslus-rakouska-obet-ci-spoluvinik-hitlerovych-cinu Anšlus Rakouska: Oběť, či spoluviník Hitlerových činů?]". Česká televize. 12. marec 2013.</ref>
 
Ako súčasť [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] sa Rakúsko zúčastnilo [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], v ktorej zahynulo približne 300 tisíc000 rakúskych mužov.<ref>"[http://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/hitlera-vitali-jasotem-za-nacismu-bylo-i-dobre_263702.html Rakouské (ne)oběti: Hitlera vítali jásotem. Za nacismu bylo i dobře]". Týden, 12. marec 2013.</ref>
 
V roku [[1945]] bolo oslobodené [[Sovietska armáda|sovietskou armádou]] a Spojencami a rozdelené do okupačných zón [[Spojené štáty|USA]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[ZSSR]]. Vznikla 2. rakúska republika. V roku [[1955]] bola s okupačnými štátmi podpísaná tzv. "štátna zmluva" o nezávislosti Rakúska a zákon o neutralite,<ref name="ref1">''Dějiny Rakouska''. S. 544–596.</ref> ktorý bol podmienkou odsunu okupačného sovietskeho vojska. Rakúsko sa nezaradilo do východného bloku, čo umožnilo jeho pozoruhodný hospodársky vzostup a [[Prosperita|prosperitu]]. Od [[1995]] je členom [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name="ref1" />
 
V roku [[1986]] sa Rakúsko dostalo do medzinárodnej izolácie potom, čo bol za prezidenta zvolený bývalý generálny tajomník [[OSN]] [[Kurt Waldheim]], o ktorom vyšlo najavo, že má nacistickú minulosť.<ref>"[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/archiv/1464055-kurt-wadlheim-generalni-tajemnik-osn-a-prezident-rakouska-s-nacistickou-minulosti Kurt Wadlheim – generální tajemník OSN a prezident Rakouska s nacistickou minulostí]". Česká televize. 19. január 2008.</ref>
 
== Geografia ==
Riadok 111:
 
== Obyvateľstvo ==
Rakúsko má 8 823 054 obyvateľov (odhad z januára 2018). Má relatívne nízku hustotu obyvateľstva - približne 104 obyvateľov/km². V náboženstve má úplnú prevahu rímskokatolícka cirkev (84%). Rozsiahla časť Rakúska je neobývaná, keďže 2/3 krajiny pokrývajú Alpy. V skutočnosti žije každý tretí Rakúšan v piatich veľkých mestách krajiny: [[Viedeň]] (má 1 766 000 obyvateľov), [[Graz]] (240 000 obyvateľov), [[Linec]] (205 000 obyvateľov), [[Salzburg]] (148 000 obyvateľov) a [[Innsbruck]] (122 000 obyvateľov).
 
Úradným jazykom je [[nemčina]]. Obyvateľstvo tvorí 98 % nemecky hovoriacich. Zvyšné dve percentá sú slovinské (v [[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsku]]), chorvátske (v [[Burgenland]]e), maďarské, české a slovenské národnostné skupiny a jazykové menšiny.