Renesancia: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 738 bajtov ,  pred 3 mesiacmi
d
Verzia používateľa 185.160.110.6 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina
d (Verzia používateľa 185.160.110.6 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina)
Značka: rollback
[[Súbor:Florence italy duomo.jpg|thumb|Dóm vo Florencii. Jedna zo svetovo najznámejších renesančných stavieb.]]
 
'''Renesancia''' (tal. ''rinascimento/rinascita'', fr. (aj nem. a angl.) ''renaissance'') je historická epocha rozvíjajúca sa v [[Európa|Európskom]] prostredí od konca [[14. storočie|14. storočia]] do polovice [[17. storočie|17. storočia]]. Svojimi myšlienkami nadviazala na obdobie [[Neskorý stredovek|neskorého stredoveku]] a [[Gotika|gotiky]] a jej myšlienky sa ďalej rozvíjali v dobe [[Manierizmus|manierizmu]] a [[Barok|baroka]]. Jej počiatky môžeme hľadať v [[Taliansko|Taliansku]], odkiaľ sa rozšírila do celej Európy. Mnohými učencami je táto éra označovaná ako počiatok [[Novovek|Novoveku]].
 
Intelektuálny základ renesancie spočíval v utváraní vlastnej podoby [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmu]], ktorého korene siahajú až k rímskemu Humanitas, a v znovuobjavení klasickej [[Grécka filozofia|gréckej filozofie]]. Jej myšlienky sa rozvíjali v literatúre, umení, architektúre, politike, vede a aj náboženstve. Ako kultúrne hnutie sa renesancia zaslúžila o nový záujem skúmania [[Latinčina|klasickej latinčiny]] prostredníctvom starovekých a gréckych spisov. Objavom [[Lineárna perspektíva|lineárnej perspektívy]] a iných techník sa zlepšili podmienky pre dokonalejšie stvárnenie reality na obrazoch a sochách. V oblasti vzdelávania sa rozšírili nové reformy. V politike renesancia prispela k rozvoju diplomatických zvyklostí a obyčajov a vo vede k presadeniu [[Empirické skúmanie|empirického poznávania]] a [[Indukcia (logika)|indukčného zdôvodňovania]].
 
V kultúrnym a duchovnom vývoji západnej a strednej [[Európa|Európe]] trvala súbežne s náboženskou [[reformácia|reformáciou]]. Bola prevažne mestskou [[kultúra (spoločenské vedy)|kultúrou]], súvisiacou so vznikom miest, meštianstva, rozvojom [[obchodná činnosť|obchodu]] a [[trhová ekonomika|trhového hospodárstva]]. Jej hlavným duchovným obsahom, prípadne východiskom, bol [[Renesančný humanizmus|humanizmus]].
 
V [[Taliansko|Taliansku]] toto obdobie trvalo od [[14. storočie|14.]] do polovice [[16. storočia]]. V ostatných krajinách od konca [[15. storočia]] do [[16. storočia]] (dozvuky v [[17. storočie|17. storočí]]), z toho na Slovensku do roku [[1650]].
 
== Pojem renesancia ==
Pojem znovuzrodenie prvýkrát použil pre obdobie rozkvetu umenia a vedy, ktoré sa začalo na konci 13. storočia v Taliansku, taliansky [[historik]] [[Giorgio Vasari]] v roku [[1550]]. Pojem renesancia je [[Francúzsko|francúzsky]] preklad použitý francúzskym historikom [[Jules Michelet]]om a ďalej rozšírený [[Švajčiarsko|švajčiarskym]] kunsthistorikom [[Jacob Burckhardt|Jacobom Burckhardtom]] v [[19. storočie|19. storočí]].
 
== Použitie pojmu ==
Pojem renesancia sa tradične vzťahuje na epochu medzi 14. a 17. storočím. Počas poslednej štvrtiny 20. storočia sa niektorí historici (napr. [[Charles H. Haskins]] [[1870]]–[[1937]]) začali vyjadrovať v tom zmysle, že renesancií mohlo byť viac. Uvažuje sa o renesancii [[12. storočia]] a už zavedeným a všeobecne prijímaným pojmom je [[karolínska renesancia]].
 
Ďalej sa výraz používa v spojení s národnými procesmi v tomto období, napr. [[anglická renesancia|anglická]], renesanc[[talianska renesancia]] atď.
 
== Vznik a príčiny ==
[[Súbor:Leonardo da Vinci - Lady with an Ermine.jpg|thumb|[[Leonardo da Vinci]] - Dáma s hranostajom.]]
Vznik renesancie sa zvyčajne kladie do severného Talianska na koniec [[13. storočia]]. Ak sa uvádza konkrétne miesto, potom je to mesto [[Florencia]]. Od [[12. storočia]] v mnohých severotalianskych mestách rástla prosperita vyvolaná predovšetkým zámorským obchodom. Najväčšími obchodnými mocnosťami boli mestá [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Benátky]] a [[Florencia]]. K hospodárskemu MIchal bartošrozkvetu prispievala aj praktická bezmocnosť [[cech]]ov, ktoré by boli schopné potlačovať prílišnú prosperitu niektorých skupín mešťanov. Cechy síce existovali, ale držali ich v rukách a na svoj prospech užívali bohaté rodové skupiny (takto sa k moci dostal napr. rod [[Mediciovci|Medici]] vo Florencii).
 
Zároveň vplyvom bojov medzi nemeckými [[cisár]]mi a [[pápež]]mi v Taliansku počas stredoveku neexistovala centrálna moc, ktorá by dokázala odobrať mestám politický či hospodársky vplyv a ani [[šľachta]] nemala také pozície ako bolo obvyklé napr. vo [[Francúzsko|Francúzsku]] alebo v [[stredná Európa|strednej Európe]]. Častým trendom bolo jej sťahovanie do miest, kde sa dostávala pod moc mestskej samosprávy.