Eduard VII.: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Vládnutie: prehlásíť si môžeme akurát miesto pobytu. |
|||
Riadok 35:
Kráľovná Viktória [[22. január]]a [[1901]] umiera a Bertie sa stáva kráľom. Vo veku 59 rokov sa stáva najstarším mužom nastupujúcim na trón v britskej histórií. Prekvapujúco si vybral meno Eduard VII. namiesto Albert Eduard I., pretože žiadny anglický alebo britský kráľ nikdy nevládol pod dvojitým menom. Eduard VII. a kráľovná Alexandra boli korunovaní vo Westminsterskom opátstve [[9. august]]a [[1902]].
Kráľove záujmy boli zahraničné záležitosti, námorníctvo a armáda. Hovoril plynulo francúzsky a nemecky, vykonával množstvo návštev v zahraničí. Jedna z jeho najdôležitejších návštev bola oficiálna návšteva Francúzska na jar [[1903]] na pozvanie prezidenta [[Émile Loubet]]a. V roku [[1904]] sa kráľ Eduard VII. v Mariánských Lázních v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] stretol s cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]] Celkom navštívil Mariánske Lázne 9-krát a o tomto meste
V poslednom roku života bol Eduard zapletený do ústavnej krízy, keď konzervatívna väčšina v Snemovne lordov odmietla povolenie k tzv. rozpočtu ľudí navrhovanému liberálnou vládou premiéra Herberta Asquitha. Kráľ Eduard VII. umiera [[6. máj]]a [[1910]] skôr než liberálne víťazstvo v roku [[1910]] vo všeobecných voľbách začalo riešiť situáciu.
== Význam ==
Ako kráľ Eduard VII. dosiahol väčší úspech než sa čakalo, patril k najmocnejším mužom sveta, vládol britskej ríši v dobe, kedy bola najväčšou priemyslovou i koloniálnou veľmocou na svete. Väčšiu časť svojho života však prežil mimo vladárske povinnosti, a preto sa venoval najmä cestovaniu. Jeho vláda trvala len 9 rokov a počas nej sa podarilo mierovou cestou vyriešiť viacero vojnových konfliktov v kolóniách, napr. v Južnej Afrike.
== Potomkovia ==
| |||