Vylodenie pri Dieppe: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
wl.
Quazy80 (diskusia | príspevky)
d len nejaké čiaročky...
Riadok 27:
 
== Predohra ==
Uprostred roku [[1942]] boli krajiny [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] na vrchole svojej moci a všetko nasvedčovalo tomu, že majú veľkú šancu vyhrať vojnu. [[Nacistické Nemecko]] alebo jeho spojenci kontrolovali prakticky celú Európu na pevnine a na [[veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] úspešne rozvinulo novú letnú ofenzívu a spôsobovalo [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] čoraz väčšie územné, materiálne i ľudské straty. Práve v tej dobe sa západní Spojenci rozhodli vypočuť sovietske prosby o vytvorenie nového frontu. Pri rozhodovaní ako a kde zaútočiť sa britskí politici i vojaci zhodli na tom, že na rozsiahlejšie bojové operácie v [[Západná Európa|západnej Európe]] ešte stále nie sú pripravení. Po dohode s Američanmi sa pre topreto rozhodli podporiť budúcu [[operácia Torch|operáciu Torch]], ktorá predstavovala vylodenie amerických vojsk v [[Alžírsko|Alžírsku]] a [[Maroko|Maroku]] v tyle [[Erwin Rommel|RommelovychRommelových]] [[Afrika-Korps]] a Talianskych síl.
 
Samotný [[Winston Churchill|Churchill]] potom v liste [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] vysvetlil, že útok 6 – 8 spojeneckých divízií, na pobrežie by bol iba hazardnou hrou so životami tisícok vojakov, ktorá by v konečnom dôsledku neodvolala z bojov v ZSSR ani jednu nemeckú divíziu. Napriek tomu, že britskí vojenskí odborníci mali pravdu, strácali pred Sovietskym zväzom svoju tvár, keďže ten bojoval o prežitie a musel svoje jednotky nasadzovať do krvavých bojov bez dostatočnej prípravy, len aby zabránil nemeckým prielomom.
 
Možno práve kvôli tejto bezútešnej situácii v ZSSR sa britské velenie na čele s lordom [[Louis Mountbatten|Mountbattenom]] aj napriek mnohým nezhodám s [[Bernard Montgomery|Montgomerym]], v apríli [[1942]] rozhodlo pre pokračovanie v prípravách nerealizovanej [[operácia Rutter|operácie Rutter]], ktorá mala byť prekvapivým [[útok (vojenstvo)|útokom]] väčšieho rozsahu a bola pôvodne plánovaná tiež v oblasti Dieppe. Prístav bol vybraný za cieľ najmä pre topreto, že bol v dosahu [[RAF]] a nemecká obrana tu nebola nijak zvlášť silná. Už predtým britské jednotky [[Commandos]] uskutočnili niekoľko prekvapivých nájazdov na nemecké objekty v okupovanom [[Francúzsko|Francúzsku]]. [[27. február]]a [[1942]] napadli posádku nemeckého [[radar]]u pri [[Saint-Jouin-Bruneval|Brunévale]] a v noci z 27. na [[28. marec|28. marca]] sa ich cieľom stala ponorková základňa [[Saint-Nazaire (Loire-Atlantique)|Saint Nazaire]]. Tieto takticky aj operačne dobre prevedené akcie zaskočili Nemcov a splnili určené ciele. Nadobudnuté skúsenosti preto využili i pri plánovaní operácie Jubilee.
 
=== Plán ===
Pri plánovaní operácie robil najväčšie starosti terén, ktorý v oblasti Dieppe tvoria [[krieda (hornina)|kriedové]] útesy, prudko klesajúce k moru. Pobrežie je navyše kamenisté a pomerne úzke. Cieľom celej operácie bolo zničenie nemeckých delostreleckých batérii na krídlach obrany, obsadenie a krátkodobé udržanie prístavu v Dieppe pred nemeckými [[protiútok]]mi a zničenie neďalekého letiska [[Saint-Aubin (Pas-de-Calais)|Saint Aubin]]. Vyloďovacie jednotky sa po splnení úloh mali stiahnuť späť do Anglicka. Prvým dôvodom na uskutočnenie takejto operácie bol fakt, že bolo potrebné zistiť, či je niečo také vôbec možné,. druhýmDruhým dôvodom bola potreba získať zajatcov a spravodajské informácie ako aj pozorovať reakcie nemeckých vojsk. Operácia mala rovnako vyvolať činnosť [[Luftwaffe (Wehrmacht)|nemeckého letectva]], s ktorým sa následne malo [[RAF]] pustiť do boja. Ako návnada pre nemecké letectvo mali poslúžiť kanadské jednotky na plážach. Pre tie to mala byť skúška, ktorá mala overiť schopnosti ich dôstojníkov a veliteľov. Kanadské jednotky sa už dlhší čas nachádzali v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a dožadovali sa bojových aktivít. Skúsenosti získané na bojisku sa mali uplatniť pri realizácii budúcich vylodení v západnej Európe.
 
Spojenecký výsadok tvorilo asi 1060 vojakov [[Commandos]], v ktorých sa nachádzali okrem občanov [[Spoločenstvo národov|Britského spoločenstva]] i niekoľko desiatok amerických [[Rangers]], [[Vojsko Slobodných Francúzov|Slobodných Francúzov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. [[Kanada|Kanadské]] jednotky v počte 4961 mužov tvorili najpočetnejšiu silu výsadku. Išlo najmä o 2. Kanadskú pešiu divíziu podporovanú 14. tankovým práporom. Námornú podporu zaisťovalo 240 plavidiel, z ktorých 8 boli [[torpédoborec|torpédoborce]], 9 veľkých transportných lodí, 180 malých vyloďovacích plavidiel a niekoľko ďalších [[mínolovka|mínoloviek]] a pomocných plavidiel. Leteckú podporu malo zaisťovať 60 stíhacích a 7 bombardovacích pretutí RAF, ktoré mali predom pripravený harmonogram hliadkovania nad oblasťou tak, aby neboli vyloďujúce jednotky ohrozené nemeckou Luftwaffe.