Mníchovská dohoda: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
'''Mníchovská dohoda''' (iné názvy: '''Mníchovská zmluva, Mníchovský diktát, Mníchovská zrada''') bola zmluva podpísaná 30. septembra 1938 o 2:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] (dohodnutá 29. septembra)<ref>Henrik Eberle, Matthias Uhl: Kniha Hitler, Ikar, Bratislava 2006, s.71</ref>, podľa ktorej Česko-Slovensko odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami ([[Sudety (región)|Sudety]]). Zmluva je podľa medzinárodného práva neplatná od samého začiatku. Vo svetovej politike to bol dovtedy najväčší prejav politiky [[appeasement]]u (politiky ústupkov).
 
== Predohra ig:brano_verespej245 ==
Po vzniku [[nacistické Nemecko|Tretej ríše]] a nástupe [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] k moci sa začalo schyľovať k [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]]. Svetové mocnosti vedeli, že Hitler bude žiadať územia. Na to Hitler využíval aj Nemcov žijúcich mimo územia Nemecka. V roku [[1935]] zo zdravotných dôvodov odstúpil [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Prezidentom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal [[Edvard Beneš]]. V roku 1938 bol tiež [[anšlus]], pripojenie Rakúska k Nemecku - hoci to [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská zmluva]] zakazovala. V roku [[1938]] začal Hitler požadovať od Česko-Slovenska, aby Nemecku odstúpilo [[Sudety (región)|Sudety]]. Nemecko na to využívalo Nemcov žijúcich v Česko-Slovensku, ktorí tvrdili, že sú diskriminovaní. To bol argument na pripojenie týchto území k Ríši.