Space Shuttle External Tank: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lamid58 (diskusia | príspevky)
202 kPa
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
drobnosti, obrázky
Riadok 1:
[[File:STS-130 External Tank 2.jpg|thumb|240px|Nádrž ET pre misiu [[STS-130]] počas prepravy do haly [[Vehicle Assembly Building|VAB]] (v pozadí)]]
[[Image:Sts-121 sset prepare.jpg|thumb|240px|Zostavovanie štartovacieho komplexu v montážnej hale [[VAB]] pred misiou [[STS-121]] – pohľad zhora na externú nádrž]]
'''Space Shuttle External Tank''' (skratka '''ET''') bola externá (vonkajšia) palivová nádrž [[Spojené štáty|amerického]] [[Space Shuttle|raketoplánu]]. Obsahovala dve oddelené nádrže na kvapalné pohonné látky. V hornej (prednej) časti to bola nádrž na kvapalný [[kyslík]], v spodnej (zadnej) nádrž na kvapalný [[vodík]]. Pohonné hmoty boli privádzané do troch [[Space Shuttle Main Engine|hlavných motorov raketoplánu SSME]]. Po vyhorení paliva, cca 15 až 18 sekúnd po vypnutí hlavných motorov, sa nádrž oddeľovala od [[družicový stupeň raketoplánu|družicového stupňa]] a padala do [[zemská atmosféra|zemskej atmosféry]], kde z veľkej časti alebo celá zhorela. Ako jediná časť raketoplánu nebola znovu použiteľná.
 
Odhazovaciu nádrž ET vyvinula firma Martin Marietta (teraz [[Lockheed Martin]]) a bola vyrábaná v továrni [[Michoud Assembly Facility]] v blízkosti [[New Orleans]], LA (USA).
Riadok 19:
 
== Tepelná izolácia ==
[[File:Columbia STS-1 arrival at launch pad.jpg|left|thumb|Najstarší, biely variant nádrže ako súčasť štartovacej zostavy pred historicky prvým štartom raketoplánu ([[STS-1]])]]
Povrch nádrže ET bol pokrytý tepelnou izoláciou hrdzavo hnedej farby z penového [[polyuretán]]u plneného rozdrveným [[korok|korkom]], ktorá znižovala odparovanie pohonných látok pred štartom, čiastočne zabraňovala tvorbe námrazy na povrchu nádrže a chránila obsah nádrže pred aerodynamickým ohrevom počas vzletu atmosférou. Niektoré časti povrchu boli chránené proti aerodynamickému ohrevu [[Ablácia (astronómia)|ablačným]] materiálom z [[fenolová živica|fenolových živíc]]. Hmotnosť tejto izolácie bola 2,2 tony. Pri prvých dvoch štartoch ([[STS-1]] a [[STS-2]]) bol povrch izolácie chránený vrstvou bieleho náteru; nepoužitím náteru pri ďalších letoch raketoplánov bolo ušetrených zhruba {{kg|500}} "mŕtvej" (neužitočnej) hmotnosti.
 
Odpadnutie väčšieho kusu tejto penovej izolácie a jeho náraz do nábežnej hrany krídla [[Columbia (raketoplán)|raketoplánu Columbia]], ktorú poškodil, bol v závere misie [[STS-107]] príčinou jeho [[Havária raketoplánu Columbia|havárie]].
 
V špičke ET boli umiestnené pretlakové [[ventil]]y, zabraňujúce nadmernému vzrastu tlaku pri odparovaní kryogénnych kvapalných pohonných látok v nádržiach pred štartom.
 
== Varianty nádrže ==
Řádek 29 ⟶ 30:
 
== Oddelenie od orbitera ==
[[Image:External Tank.jpg|thumb|Externá palivová nádrž po oddelení od orbitera [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] ([[STS-115]]) padá do atmosféry. Na jej povrchu si možno všimnúť obhorené miesto vzniknuté pri oddelení motorov [[SRB]].]]
Približne 15 sekúnd po dosiahnutí suborbitálnej dráhy a vypnutí motorov SSME sa prívodné potrubie rozpojilo a výbušnými skrutkami sa oddelila prepojovacia konštrukcia medzi ET a družicovým stupňom. Družicový stupeň sa manévrom motormi [[RCS]] dostal do bezpečnej vzdialenosti. Odhodená nádrž ET pokračovala v lete po balistickej [[suborbitálna dráha|suborbitálnej dráhe]] a zanikala v atmosfére. Pri prvých misiách bol orbiter pri oddelení naklonený smerovým kormidlom nadol a objemná nádrž ležala nad ním. V neskorších misiách sa krátko pred oddelením nádrže orbiter otáčal do polohy, v ktorej bola nádrž pod ním. Tento manéver uľahčoval fotodokumentáciu nádrže a zlepšoval prenos [[telemetria|telemetrie]]. Po vypojení hlavných motorov raketoplánu v nádrži zostávalo ešte približne 2500 kg nespotrebovaných pohonných hmôt.
 
== Pozri aj ==