Niagarské vodopády: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d formulácia a wl
sekcie
Riadok 3:
[[Súbor:Niagara watervallen canada.jpg|náhľad|Kanadská časť, Horseshoe Falls]]
[[Súbor:American and Bridal Falls as seen from Skylon Tower.jpg|náhľad|Časť v USA, American Falls a Bridal Veil Falls]]
'''Niagarské vodopády''' ({{V jazyku|eng|Niagara Falls}}, {{V jazyku|fra|Chutes Niagara}}) sú známe vodopády na hranici [[Kanada|Kanady]] a [[USA]]. Ležia na rieke [[Niagara]] v [[Dvojmestie|dvojmestí]] [[Niagara Falls (Ontário)|Niagara Falls]] v [[Kanada|kanadskej provincii]] [[Ontário]] a [[Niagara Falls (New York)|Niagara Falls]] v [[Spojené štáty|americkom štáte]] [[New York (štát)|New York]]. Rieka [[Niagara]] je dlhá iba 56 km a odvádza vodu z [[Erijské jazero|Erijského jazera]] do [[Ontárijské jazero|Ontárijského jazera]]. Niagarské vodopády majú tri navzájom oddelené časti: ''Horseshoe Falls'' (Konská podkova, kanadská časť vodopádov) a ''American Falls'' (Americké vodopády, americká časť vodopádov) a priľahlé ''Bridal Veil Falls'' (Svadobný závoj, americká časť vodopádov). Niagarské vodopády nie sú významné svojou výškou, ale mohutnosťou. S priemerným ročným prietokom {{m3|5936}}/s sú najmohutnejšími vodopádmi v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]].<ref name="čeman">{{Citácia knihy | priezvisko = Čeman | meno = Róbert | odkaz na autora = | titul = Neživá príroda | odkaz na titul = Neživá príroda (kniha) | vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava | miesto = Bratislava | rok = 1999 | isbn = 80-967723-9-2 | vydanie = 1 | strany = }}</ref> Jazerá navštívi približne 10 miliónov turistov ročne.<ref name="čeman"/>
| priezvisko = Čeman
| meno = Róbert
| odkaz na autora =
| titul = Neživá príroda
| odkaz na titul = Neživá príroda (kniha)
| vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava
| miesto = Bratislava
| rok = 1999
| isbn = 80-967723-9-2
| vydanie = 1
| strany =
}}</ref>
 
== Opis ==
Horseshoe Falls sú vysoké 53 m, no American Falls sú vysoké iba 21 m, a to kvôli hromade skál, ktorá sa tam zosunula v roku 1954. Väčšie Horseshoe Falls sú široké 790 m, menšie American Falls 320 m. Maximálny prietok je až 5 700 m³/s<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Horseshoe Falls sú vysoké 53 m, no American Falls sú vysoké iba 21 m, a to kvôli hromade skál, ktorá sa tam zosunula v roku 1954. Väčšie Horseshoe Falls sú široké 790 m, menšie American Falls 320 m. Maximálny prietok je až 5 700 m³/s<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Niagara Falls History of Power – Historical and engineering data on the U.S. and Canadian power stations | url = http://www.niagarafrontier.com/power.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky}}</ref>. Počas leta, keď sa z rieky odvádza maximálne množstvo vody do elektrárne, prietok klesá na 2 832 m³/s a v noci sa ešte dokonca znižuje asi na polovicu.
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Niagara Falls History of Power – Historical and engineering data on the U.S. and Canadian power stations
| url = http://www.niagarafrontier.com/power.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref>. Počas leta, keď sa z rieky odvádza maximálne množstvo vody do elektrárne, prietok klesá na 2 832 m³/s a v noci sa ešte dokonca znižuje asi na polovicu.
 
== Vnik ==
Za svoj vznik vďačia Niagarské vodopády [[Glaciál|ľadovej dobe]], ktorá sa skončila asi pred 10 tisíc rokmi.<ref name="čeman"/> Mohutný ľadovec, ktorý sa vtedy plazil z východnej Kanady až do okolia dnešných vodopádov, sa posúval po teréne ako obrovský buldozér, drvil pôdu a skaly a rozhŕňal ich navôkol. Prehlboval korytá riek a vytváral priehlbiny pre budúce jazerá, iné zase zahŕňal rozdrveným materiálom a nútil rieky hľadať si nové korytá. Potom, ako sa ľadovec začal topiť, voda z [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]] si po zahrnutí bývalého odvodňovacieho kanála začala hľadať novú cestu a vytvorila sa dnešná rieka [[Niagara]]. Keď novovytvorená rieka narazila na odolné vrstvy vápenca, tieto erodovali oveľa pomalšie ako nižšie položené mäkšie horniny, hlavne bridlica. Pretože spodná mäkká vrstva erodovala oveľa ľahšie, rieka podomlela hornú odolnú vrstvu a vytvorila vodopády. Pôvodne boli vodopády o niečo severnejšie, ale erózia ich postupne posunula o niekoľko kilometrov na juh. V súčasnosti tesne nad vodopádmi rozdeľuje rieku Niagaru ostrov [[Goat Island]] a vodopády sa tak delia na tri časti. Hoci erózia bola v tomto storočí inžinierskymi zásahmi spomalená, vodopády sa budú neustále približovať k Erijskému jazeru. Technici sa snažia tento proces čo najviac spomaliť.
 
Jazerá navštívi približne 10 miliónov turistov ročne.<ref name="čeman"/>
 
== Referencie ==