Štefan Bátori: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
ex odkaz - zmätočný
Riadok 54:
|portál2 =
}}
<nowiki>http://www.obecmarhan.sk/historia_obce.php</nowiki><ref>{{Citácia periodika|titul=Model prowadzenia pacjenta z zespołem polaminektomijnym ze wszczepionym stymulatorem rdzenia kręgowego w poradni leczenia bólu|url=http://dx.doi.org/10.5604/1640324x.1193853|periodikum=Ból|dátum=2015-12-31|dátum prístupu=2019-12-17|ročník=16|číslo=4|strany=11–18|issn=1640-324X|doi=10.5604/1640324x.1193853|meno=Dariusz|priezvisko=Pinkiewicz}}</ref>'''Štefan Bátori''' ({{vjz|hun|Báthory István}}; {{vjz|pol|Stefan Batory}}; {{vjz|lit|Steponas Batoras}}; * [[27. september]] [[1533]], [[Șimleu Silvaniei]]{{--}}† [[12. december]] [[1586]], [[Hrodna|Grodno]]) bol vojvoda sedmohradský (1571–1576), knieža sedmohradské (1576–1586), od [[1576]] manžel kráľovnej Anny Jagelovskej a de iure volený kráľ Poľska a veľkovojvoda litovský (1576–1586).
 
Syn Štefana VIII. Bátoriho a člen uhorského šľachtického rodu Bátoriovcov bol knieža Sedmohradska a protivníkom iného uchádzača o tento titul Gáspára Bekesa. V [[1576]] sa stal poľským kráľom. Poľský kancelár Jan Zamojski bol jeho blízkym poradcom. Prvé roky jeho panovania boli zamerané na posilnenie moci, na obranu proti [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]], cisárovi [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]] a potlačenie rebélií hlavne v oblasti [[Gdansk|Gdanska]]. Panoval len 10 rokov, no je považovaný za jedného z najúspešnejších kráľov v poľskej histórii. Dôležitým momentom jeho panovania bola víťazná vojenská kampaň v [[Litva|Litve]] proti Rusku v centrálnej časti tohto [[Veľkovojvodstvo|veľkovojvodstva]], do ktorej podnikli inváziu ruské vojská. Štefan Bátori poistil vydobyté územie výhodnou mierovou zmluvou nazvanou [[Jam Zapolski mier]].
 
==Život==
Štefan Bátori sa narodil [[27. september|27. septembra]] [[1533]] vna obcihrade MarhaňSomlyó, natiež vychodnomznámom slovensku<nowiki/>http://www.obecmarhan.sk/ako Szilágysomlyó, dnes [[Șimleu Silvaniei]]. Bol synom [[Štefan VIII. Bátori|Štefana VIII. Bátoriho]] (†[[1534]]) zo šľachtického rodu Bátori, ktorého manželkou bola Katarína Telegdiová. Mal dvoch bratov a tri sestry.
 
O jeho detstve sa vie len málo. V rokoch [[1549]]-[[1550]] cestoval do [[Taliansko|Talianska]] a študoval na univerzite v [[Padova|Padove]]. Po návrate vstúpil do armády rímskeho cisára [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I.]] a zúčastnil sa na vojenskom útoku proti [[Osmani|Osmanom]]. Po roku [[1553]] bol Bátori zajatý Osmanmi. Potom, ako [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] odmietol zaplatiť zaňho výkupné, pridal sa na opačnú stranu podporiac [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]] v jeho boji o moc na východe [[Uhorsko|Uhorska]]. Ako Zápoľského podporovateľ konal Bátori aj ako feudálny pán, vojenský veliteľ a diplomat. Počas jednej z ciest do [[Viedeň|Viedne]] mu bol udelený trest domáceho väzenia na dva roky. V tomto období upadol do nemilosti aj na Zápoľského dvore a jeho pozíciu v [[Sedmohradské veľkokniežatstvo|Sedmohradsku]] zaujal uhorský šľachtic Gáspár Bekes. Bátori sa stiahol z politiky ale zachoval si skutočný vplyv a považovali ho za možného následníka Zápoľského.