CST-100 je prispôsobená na vynášanie rôznymi nosičmi, a síce nosnými raketami [[Atlas V]], [[Delta IV]] a [[Falcon 9]]. Pre prvý štart zvolil Boeing raketu Atlas V.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Boeing | url = http://boeing.mediaroom.com/2011-08-04-Boeing-Selects-Atlas-V-Rocket-for-Initial-Commercial-Crew-Launches | vydavateľ = boeing.mediaroom.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Nepilotovaný skúšobný let kozmickej lode Starliner k [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]] (ISS), označovaný ako [[Boeing Orbital Flight Test]], úspešne odštartoval [[20. december|20. decembra]] [[2019]]. Po oddelení od nosnej rakety Atlas V N22Testovať sa všakmalo Starliner ocitol v problémoch. Palubný počítač dostával nesprávne informácie o údaji, ktorý sa označuje ako MET (Mission Elapsed Time – uplynulý čas misie). Dôsledkom tejto chyby sa zážih OIB (Orbital Insertion Burn – zážih pre usadenie na obežnej dráhe) neuskutočnil v plánovanom čase. Manéver OIB je potrebný k tomu, aby sa loď usadila na [[parkovacia dráha|parkovacej dráhe]]priblíženie a mohlaprocedúry saautomatického začaťspojenia včas približovať ks ISS. Kvôli spomínanému problému začal počítač lode vykonávať aj nadbytočné korekčné zážihy malými orientačnými tryskami, čímpričom loď spotrebovalamala viaczostať pohonnýchpripojená látok,ku nežstanici bolo7 v tejto fáze letu optimálnední. Riadiace strediskoStarlineru sa tak rozhodlo poslať Starlineru príkaz na vykonanie zážihu OIB. Loď však vnepodaril tomplánovaný časezážih letelamotora nadpotrebný oblasťoupre pokrytoustretnutie družicami [[Tracking and Data Relay Satellite|TDRS]], ktoré zabezpečujú prenos dát medzi objektami na nízkej obežnej dráhe a povrchom Zeme. Príkaz k zážihu OIB sa k Starlineru dostal až o osem minút neskôr, ako mal. Kozmická loď sa síce dostala na stabilnú obežnú dráhu, ale jej prílet ks ISS sa značne skomplikoval. Starliner mohol k stanici priletieť pomocou výrazných úprav obežnej dráhy, ale na tento manéver už nemal dostatok paliva. Ďalšia možnosť príletu k ISS spočívala v menších korekciách dráhy, ale tie sú nad limity lode z časového hľadiska. Starliner vydrží pred pripojením k stanici samostatne fungovať približne päť dní. Odborníci z firmy Boeing následne vyslali k Starlineru príkaz k zorientovaniu lode [[fotovoltický článok|fotovoltaickým panelom]] k slnku, aby sa nabili palubné akumulátory a Starliner mohol naďalej fungovať. NASA a Boeing nakoniec rozhodli,žeo kozmickápredčasnom loďnávrate zostanelode napo obežnej2 dráhedňoch dva dni a potom pristane v areáli raketovej strelnice [[White Sands Missile Range]] v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]], kde mala pôvodne pristáť [[28letu. december|28.Počas decembra]].celého Ešteskúšobného vletu tenje istýsledovaný deň, 20. decembra, Starliner vykonal za týmto účelom dveaj malésystém korekciepodpory dráhyživota.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Starliner k ISS nedoletí – v neděli přistává | url = https://www.kosmonautix.cz/2019/12/starliner-k-iss-nedoleti-v-nedeli-pristava/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2019-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vesmírna loď Starliner sa v sobotu nespojí s ISS | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/nasa-vesmirna-lod-starliner-sa-v-sobo/436982-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-20 | dátum prístupu = 2019-12-21 }}</ref>
Pilotovaný skúšobný let k ISS, označovaný ako [[Boeing Crew Flight Test]], je predbežne naplánovaný na [[jún]] [[2020]] a má trvať približne 5 mesiacov. K prvému pilotovaného letu Starlineru k ISS vyštartujú traja astronauti ([[Christopher Ferguson]], [[Michael Fincke]] a [[Nicole Aunapu Mannová|Nicole Mannová]]).<ref name="kosmonautix-papirovani-odklada-prvni-let-crew">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Papírování odkládá první let Crew Dragonu | url = http://www.kosmonautix.cz/2018/10/papirovani-mozna-odlozi-prvni-let-crew-dragonu/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2018-10-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Commercial crew demo missions manifested for Dragon 2 and CST-100 | url = https://www.nasaspaceflight.com/2015/03/commercial-crew-demo-missions-dragon-cst-100/ | vydavateľ = nasaspaceflight.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Crewed Starliner test flight could slip to 2019 | url = https://spacenews.com/crewed-starliner-test-flight-could-slip-to-2019/ | vydavateľ = spacenews.com | dátum vydania = 2017-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Becker | meno = Joachim | autor = | odkaz na autora = | titul = CST-100 Boe-CFT | url = http://spacefacts.de/mission/english/cst-100_boe-cft.htm | vydavateľ = spacefacts.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-04 | miesto = | jazyk = }}</ref>
