Tematín: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Kategória:Hrady Považského Inovca |
d výslovnosť, typografia |
||
Riadok 1:
{{Geobox | Building
<!-- *** Heading *** -->
| name
| native_name
| other_name
| category
<!-- *** Image *** -->
| image
| image_caption
<!-- *** Name *** -->
| etymology
| official_name
| nickname
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state
| region
| district
| commune_type
| commune
| municipality_type
| municipality
<!-- *** Family *** -->
| parent
| city
| landmark
| river
<!-- *** Locations *** -->
| location
| coordinates_no_title
| elevation
| elevation_round
| lat_d
| long_d
| coordinates_format =
<!-- *** Dimensions *** -->
| length
| width
| height
| number
| area
<!-- *** Features *** -->
| author
| style
| material
<!-- *** History & management *** -->
| established
| date
| date_type
| management
| management_lat_d
| management_long_d
| owner
<!-- *** Acess *** -->
| public
| access
<!-- *** Codes *** -->
| code
<!-- *** Free frields *** -->
| free
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption
| map_locator
| map1_caption
| map1_locator
<!-- *** Websites *** -->
| commons
| statistics
| website
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes
}}
'''Tematín''' ([[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]]: {{IPA|[ˈcɛmaciːn]}})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
'''Tematín''' alebo '''Tematínsky hrad''' je zrúcanina hradu na [[Západné Slovensko|západnom Slovensku]] v pohorí [[Považský Inovec]]. Od jeho vzniku v 13. storočí vystriedal mnoho majiteľov. Začiatkom 18. storočia bol ťažko poškodený a pustol. V okolí chránené územie [[Tematínske vrchy]].▼
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Číta sa názov obce Tematín s mäkkým ť alebo s tvrdým t na začiatku?
| url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/7208/
| dátum vydania = 2014-03-06
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-12-21
| vydavateľ = https://jazykovaporadna.sme.sk/
| miesto =
| jazyk =
▲
== Poloha ==
Hrad bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca na [[vápenec|vápencovo]]-[[Dolomit (hornina)|dolomit]]ovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od [[Bezovec|Bezovca]] medzi [[Lúčanská dolina|Lúčanskou]] a [[Hrádocká dolina|Hrádockou dolinou]]. S [[Nadmorská výška|nadmorskou výškou]] 564 metrov patrí medzi vyššie položené hrady a je výraznou dominantou [[Stredné Považie|Stredného Považia]]. Patrí do katastra obce [[Lúka (obec)|Lúka]].
== Dejiny ==
Tematínsky hrad vznikol pravdepodobne bezprostredne po [[Mongolský vpád do Uhorska|Mongolskom vpáde]] v roku [[1242]] na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov „temä“, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta „týn“. Niektorí maďarskí historici odvodzujú pôvod mena od slova „temetö“
Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s [[Trenčiansky hrad|Trenčianskym]], [[Beckovský hrad|Beckovským]] a [[Čachtický hrad|Čachtickým hradom]] bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov [[Uhorsko|Uhorska]]. Chránil aj dôležitý brod cez [[Váh]], spomínaný v listine z roku [[1453]].
Řádek 87 ⟶ 99:
Po jeho smrti sa stal kráľovským majetkom, ale už začiatkom 14. storočia ho získava [[Matúš Čák Trenčiansky]], ktorý ovládal Považie až do svojej smrti v roku [[1321]] po ktorej sa hrad stal opäť kráľovským. V druhej polovici 14. storočia hrad stratil svoj pôvodný strategický význam a prešiel do súkromných rúk.
Za vlády [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] sa v rokoch 1348{{--}}50 Uhorsko zaplietlo do vojny o neapolské dedičstvo v ktorom sa vyznamenal ''Vavrinec Tóth'' (Sclavus, Slovák). Jeho syn [[Mikuláš Kont]], kráľovský čašník a [[
Hradné panstvo sa stalo kráľovským majetkom po smrti ''Vavrinca Ujlakiho'' v roku 1521. Nebezpečenstvo tureckého útoku prinútilo kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] dať Tematín [[20. júl]]a [[1524]] [[taverník]]ovi [[Alexej I. Turzo|Alexejovi Turzovi]] do zálohy za 25 000 zlatých. Hradu vtedy patrili mestečká ''Bojná'' (Bayna), ''Piešťany'' (Pesthyen) a dediny ''Horná Streda'' (Zerdahel), ''Lehota'' (Piešťanská), ''Banka'' (Banyka), ''Lúka'' (Rethee), ''Hrádok'' (Radnok), ''Hôrka nad Váhom'' (Horka), ''Modrovka'' (Kismodroh), ''Modrová'' (Naghmodroh), [[Stará Lehota]] (Olehota), [[Nová Lehota (okres Nové Mesto nad Váhom)|Nová Lehota]] (Wylehota), [[Hubina]] (Hwbyna) a ''Moravany nad Váhom'' (Morwany).
[[Súbor:Bercsényi Miklós VU.jpg|náhľad|Posledný majiteľ, [[Mikuláš Berčéni]] (1665
Koncom [[17. storočie|17. storočia]] hrad patril ''Berčéniovcom'' (Bercsényiovcom). V roku [[1665]] sa na hrade narodil jeho posledný vlastník [[Mikuláš Berčéni]], ktorý bol počas [[Povstanie Františka II. Rákociho|Rákociho povstania]] jeho druhým najvýznamnejším predstaviteľom. Po porážke povstania [[22. január]]a [[1710]] sa ''Berčéni'' rozhodol hľadať útočisko v [[Poľsko|Poľsku]], no potreboval k tomu majetok uložený na ''Tematíne''. Hrad ale musel opustiť nocou v preoblečení a s jediným sluhom pred hrozbou dolapenia cisárskym vojskom, ktoré začalo obliehať hrad na druhý deň. Hradná posádka si vyjednala tri dni neútočenia a potom sa vzdala. Berčéniho dvojník bol zatknutý a odvezený do [[Bratislava|Bratislavy]], stavba bola rozbúraná a odvtedy je v ruinách. Skutočný ''Berčéni''
Šľachtic ''Alojz Mednyanský'' opisuje vo svojej „Malebnej ceste dolu Váhom“ vydanej prvý raz v roku [[1826]] svoju návštevu zrúcanín slovami: „Keby nie výhľadu a niekoľko nezvyčajných rastlín odškodňujúcich dvojhodinový namáhavý výstup, oľutovali by sme návštevu zrúcanín. Spustošenie zničilo ešte aj stopy po rozčlenení budovy, podľa ktorého by sme si mohli urobiť akú-takú predstavu o vnútornej úprave tohto význačného hradu.“
== Exteriér ==
[[Súbor:Model hradu Tematín, Podolie (2010-07-27).jpg|náhľad|vľavo|Model hradu z obdobia okolo roku 1700 v Parku miniatúr v [[Podolie (okres Nové Mesto nad Váhom)|Podolí]] v mierke {{ku|1
Najstaršie budovy sa sústreďovali v priestore horného hradu, ktorý pozostával zo štvorbokej veže a paláca obklopených hradobným múrom, cez ktorý viedol [[gotika|gotický]] portál do nádvoria. V snahe udržať krok s novou vojenskou technikou bola v 2. polovici [[16. storočie|16. storočia]] zdokonalená obrana predhradia. Malý a úzky priechod oddelil hornú časť hradu od dolného nádvoria, z ktorého do predbránia vybiehali dve bašty chrániace vstup, zabezpečený ešte skalnou priekopou. Posledné úpravy hradu pochádzajú zo [[17. storočie|17. storočia]] a zabezpečili ďalšie obytné časti v hornom hrade.
Řádek 104 ⟶ 116:
Ruiny múrov vyrastajú zo skalného podložia a skrýva ich hustý lesný porast. Podnes sú dobre čitateľné jednotlivé budovy a opevnenia. Zachovali sa obvodové murivá a konštrukcie, na nárožiach spevnené kamennou [[bosáž]]ou. Ojedinele sa zachovali aj architektonické detaily, ako vstupná padacia brána do horného hradu, kamenná konzola na hlavnej veži, koruny murív, zvyšky [[atika|atiky]].
{{Široký obrázok|Panorama z Tematinu.jpg|1500 px|180° pohľad z ruín do údolia [[Váh]]u
== Prístup ==
Řádek 130 ⟶ 142:
Na západ od zrúcaniny hradu sa nachádza prírodná rezervácia [[Tematínska lesostep]] ({{ha|60|m}}), kde sa na [[vápenec|vápencovom]] a [[dolomit (hornina)|dolomitovom]] podloží s tenkou vrstvou pôdy chránia teplomilné druhy flóry a fauny.
== Referencie ==
<references />
== Literatúra ==
Řádek 184 ⟶ 199:
* [http://hrady.sk/tematin.php Tematín na hrady.sk]
* [http://mapy.hiking.sk/?x=17.92879&y=48.67692&ref=permalink Hrad na turistickej mape]
{{Považský Inovec}}
|