Socha slobody: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
POsibr (diskusia | príspevky)
d štylistika
POsibr (diskusia | príspevky)
d štylistika, typografia
Riadok 92:
}}</ref> Iba Francúzsko totiž poslalo do Ameriky svojich vojakov, aby bojovali na strane [[Trinásť kolónií|kolónií]]. Socha, primárne ako symbol slobody a nezávislosti, mala teda tiež stelesňovať priateľstvo medzi oboma národmi.
 
Sochár [[Frédéric Auguste Bartholdi]] začal na projekte pracovať v roku [[1876]]. Ešte predtým navrhol a zrealizovalvytvoril viacero menších modelov. Jednotlivé časti tela vytváral postupne, pričom niektoré z nich boli verejnosti vystavené už pred samotným dokončením sochy. V roku [[1880]] sa mu podarilo získať služby [[Gustave Eiffel|Gustava Eiffela]], ktorý navrhol vnútornú opornú konštrukciu.
 
Jednotlivé dokončené časti tela boli v roku [[1885]] preplavené do [[USA]] na francúzskej lodi. V newyorskom prístave sa potom socha opätovne skladala a napokon bola umiestnená na podstavec, ktorý navrhol americký architekt [[Richard Morris Hunt]]. Formálne bola venovaná [[28. október|28. októbra]] [[1886]] na ceremónii za účasti prezidenta USA [[Grover Cleveland|Grovera Clevelanda]]. Stojí na ostrove [[Liberty Island]], ktorý sa do roku [[1956]] volal Bedloe's Island.
Riadok 99:
 
Časom sa socha stala jedným zo symbolov USA a v roku [[1984]] bola zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva]] [[Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru|UNESCO]].
[[Súbor:Height comparison of notable statues (vector).svg|left|thumb|250px|Porovnanie sôch postáv (vrátane podstavca): 1. [[Socha jednoty]], 2. [[Čung-jüan ta-fu]], 3. ''Socha slobody'' 4. [[Matka vlasť volá|Matka vlasť volá!]], 5. [[Kristus Spasiteľ (Rio de Janeiro)|Socha Krista Spasiteľa]], 6. socha [[Dávid (Michelangelo)|Dávida]]]]
 
Počas storočia, ktoré ubehlo od jej darovania, došlo k jej značnému poškodeniu, medzi rokurokmi [[1984]] a [[1986]] bola zrekonštruovaná aj vďaka verejným zbierkam. Práve pri oslave stého výročia vztýčenia sochy na [[Liberty Island]] prisahalo v New Yorku v roku 1986 vtedajšiemu predsedovi [[Najvyšší súd USA|Najvyššieho súdu USA]] [[Warren E. Burger|Warrenovi E. Burgerovi]] vernosť Spojeným štátom takmer 300 [[imigrant]]ov, čím sa stali naturalizovanými [[Američania (USA)|Američanmi]]. Ďalších 25&nbsp;000 imigrantov bolo pri tejto príležitosti naturalizovaných v ďalších amerických mestách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =