Cievna mozgová príhoda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Opravený preklep Značky: úprava z mobilu úprava mobilnou aplikáciou úprava z aplikácie pre Android |
→Diagnostika [20][21][22] [23][24][25][26]: Pridané odkazy Značky: úprava z mobilu úprava mobilnou aplikáciou úprava z aplikácie pre Android |
||
Riadok 184:
== Diagnostika <ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /> <ref name=":4" /><ref name=":5" /><ref name=":6" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Pokorný|meno=J.|titul=Náhlé cévní mozkové příhody.|url=https://www.ipvz.cz/seznam-souboru/2330-nahle-cevni-mozk-prihody.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=IVZ Praha, Katedra urgentní medicíny a medicíny katastrof}}</ref>==
Podozrenie na cievnu mozgovú príhodu je možné vysloviť na základe príznakov, približnú lokalizáciu postihnutej oblasti mozgu je možné určiť klinickým neurologickým vyšetrením, pri ktorom sa zisťujú poruchy citlivosti a funkcie rôznych častí tela a zmyslových orgánov a prítomnosť základných reflexov. Týmto spôsobom nie je možné presne stanoviť miesto postihnutia mozgu a hlavne nedá sa bezpečne zistiť, či ide o poškodenie nedokrvením alebo krvácaním. Preto je pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu nevyhnuté okamžité vyšetrenie mozgu [[CT|počítačovou tomografiou]] (CT), ktoré rozlíši medzi krvácaním a nedokrvením mozgu a s odstupom niekoľkých hodín zobrazí aj rozsah nedokrvenia. Podľa vybavenia je možné vykonať aj [[CT angiografia|CT angiografiu]], ktorá zobrazí prekrvenie v povodí jednotlivých mozgových tepien a ich prípadné anomálie. Vyšetrenie [[Magnetická rezonancia|nukleárnou magnetickou rezonanciou]] je náročnejšie na spoluprácu pacienta a trvá dlhšie, čo je vzhľadom k potrebe čo najskoršej liečby nevýhodou, rozlíši však oblasť ischémie už po niekoľkých minútach od vzniku a odlíši aj staršie krvácania a mikrokrvácania. Vyšetrenie [[Mozgomiešny mok|mozgomiešneho moku]] (liquor cerebrospinalis), odobratého [[Lumbálna punkcia|lumbálnou punkciou]] (napichnutím miešneho kanála v driekovej oblasti) sa v súčasnosti používa len za špecifických okolností.
Ďalšie vyšetrenia sú potrebné k zisteniu príčiny cievnej mozgovej príhody a niekedy aj k stanoveniu optimálneho liečebného postupu. Na lokalizáciu prípadného zúženia v systéme tepien, zásobujúcich mozog sa využívajú neinvazívne vyšetrenia duplexnou [[Ultrasonografia (medicína)|ultrasonografiou]]. Katetrizačná [[angiografia]] umožňuje presnú lokalizáciu abnormalít a prípadnú endovaskulárnu liečbu. K objasneniu príčin prispieva tiež [[Echokardiografia|echokardiografické]] vyšetrenie, kompletné vyšetrenie [[Hemokoagulácia|zrážanlivosti krvi]] a ďalšie.
| |||