Kanši: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
zmena na hlasovanie
d wl
Riadok 10:
Počas 9. storočia boli vytvorené tri cisárske zbierky poézie Kanši: ''[[Rijōunšū]]'' z roku 824, ''[[Bunka Šūreišū]]'' z roku 818 a ''[[Keikokušū]]'' z roku 827. Až do roku 905, kedy bola vydaná zbierka [[Kokin Wakašú]], malo kanši vyššiu popularitu ako domáca forma ''[[waka]]''. Dokonca aj pred rannou Hejanskou dobou slovo “ši” (詩), ktoré znamená poézia, automaticky znamenalo poézia kanši.
 
[[Ši Jing]], známy čínsky básnik Šiestich dynastií, [[Baj Juji]] a iní výrazne ovplyvnili japonských básnikov poézie kanši tej doby. Najznámejší kanši básnici Hejanskej doby boli, okrem iných, [[KúkajKúkai]], ktorý sa naučil rozprávať plynulo čínsky počas svjocih štúdií v Číne, Sugawara no Mičizane, ktorý síce neštudoval v Číne, no napriek tomu rozumel čínštine veľmi dobre a Šimada no Tadaomi. Cisár Sada, ktorý nariadil zostavenie 3 zbierok Kanši (prvé 3 cisárske zbierky), tiež patril medzi známych básnikov Kanši. Známe sú aj súkromné zbierky čínskej poézie. Jedna z takýchto zbierok, ''[[Wakan rōeišū]]'', zahŕňa oboje kanši aj waku,.
 
Vznik Kanši nie je obmedzený len pre stredoveké Japonsko. Počas [[obdobie Edo|doby Edo]] a rannej [[obdobie Mejdži|doby Mejdži]] skladalo mnoho bunjinov (文人), takzvaných „mužov listov“, ktorí boli učení vo filozofii [[konfucianizmus|neo-konfucianizmu,]] kanši. Napriek ohromeniu japoncov európskou literatúrou začiatkom 20. storočia, mnoho z „nových literárnych gigantov“ tej doby (ako napríklad [[Natsume Sóseki]]) skladalo kanši. Počas druhej svetovej vojny bolo študovanie a skladanie kanši povzbudzované, pretože bolo považované za zlepšujúce „bojového ducha“.