Slovenská technická univerzita v Bratislave: Rozdiel medzi revíziami

'''Slovenská technická univerzita v Bratislave''' ('''STU)''') so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]], do [[1. apríl]]a [[1991]] ako '''Slovenská vysoká škola technická v Bratislave''' ('''SVŠT)''')<!-- Súčasný názov je daný zákonom Slovenskej národnej rady číslo 93/1991 Zb. z 13. februára 1991 o zmene názvu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. -->, je technická vysoká škola na [[Slovensko|Slovensku]].

STU ponúka technické vzdelávanie a zapája študentov do výskumu v oblasti strojárenstva, elektrotechniky, počítačových vied, stavebníctva, architektúry, chémie, potravinárstva a materiálových technológií. Podľa slovenského hodnotenia fakúlt agentúrou [[ARRA]]<ref>HODNOTENIE FAKÚLT VYSOKÝCH ŠKÔL 2015, ARRA, [http://www.arra.sk/sites/arra.sk/files/file/ARRA_Sprava_2015.pdf Online]</ref> je dlhodobo najlepšou slovenskou univerzitou pre chemické technológie (FCHPT 1. miesto medzi fakultami<ref>[https://www.stuba.sk/sk/stu/o-nas/top-umiestnenia-slovenskej-technickej-univerzity-v-rebrickoch.html?page_id=6371 FCHPT 1. miesto medzi fakultami]</ref> zameranými na chémiu), počítačové a technické vedy (FEI dlhodobo na 3. mieste medzi fakultami zmeranýmizameranými na technické vedy).

V rankingu QS World University Rankings 2016<ref>[https://www.topuniversities.com/subject-rankings/2016 QS World University Rankings 2016]</ref> sa STU dostala do prvej 500-ky elitných svetových univerzít v kategórií Počítačové vedy a informačné technológie, a to je na pozícii 401-450. V prestížnom rebríčku Times Higher Education World University Rankings 2016/17<ref>[https://www.timeshighereducation.com/world-university-rankings/2017/world-ranking#!/page/0/length/25/sort_by/rank/sort_order/asc/cols/stats Times Higher Education World University Rankings 2016/17]</ref> sa Slovenská technická univerzita v Bratislave dostala do prvej tisícky najlepších svetových výskumne orientovaných unvierzítunverzít (801. pozícia). <!-- Nie je to celkom pravda pretože Arra delí fakulty podobné STU len na dve skupiny:

• technické vedy (TECH) – stavebné inžinierstvo, elektroinžinierstvo, informatika, elektronika, strojárstvo,

• prírodné vedy (PRIR) – matematika, fyzikálne, chemické a biologické vedy a vedy o zemi a životnom prostredí;

Takže STU nie je podľa Arra jednoznačne celkovo najlepšia ani v TECH ani v PRIR. ... neoficiálneho titulu "Najlepšia technická vysoká škola na Slovensku" <ref name=trend>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nominácie Manažér roka 2012: Robert Redhammer| url = http://www.etrend.sk/podnikanie/robert-redhammer.html | dátum"N vydania = 2012-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-01 | vydavateľ = News and Media Holding a.s. | miesto = |jazyk = }}</ref> (víťazom MR 2012 sa stal Lopatka)-->

Výskumné tímy na škole sa zapájajú do riešenia medzinárodných projektov, ročne riešia asi 500 výskumných projektov financovaných z grantov a stovky projektov zmluvného výskumu pre priemyselnú prax. 

Absolventi STU patria medzi najžiadanejších a najlepšie odmeňovaných zamestnancov na trhu práce. Ročne študuje na 7 fakultách a univerzitnom ústave manažmentu okolo 17-tisíc študentov. Univerzita poskytuje štúdium v bakalárskom, inžinierskom/magisterskom a doktorandskom stupni štúdia. Ponúka tiež programy celoživotného vzdelávania a [[MBA]] štúdium v spolupráci s TU Wien.

Univerzita je nositeľom nositeľom značky kvality&nbsp; [[ECTS]] Label a DS (diploma suplement) Label.<ref>http://www.stuba.sk/english/degree-students/dodatok-k-diplomu-diploma-supplement-label.html?page_id=6305</ref>.

Počas vojny utrpela škola materiálové škody na budovách, ale aj zariadení. Pred príchodom frontu boli najdrahšie prístroje, zbierky a knihy [[evakuácia|evakuované]] v 160 debnách do [[Žarnovica|Žarnovice]]. Po prezradení úkrytu boli zhabané a odsunuté do [[Nemecko|Nemecka]]. Mnoho pracovníkov a študentov školy sa zapojilo do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. V boji padli dvaja profesori a dvadsaťtri študentov, medzi nimi aj [[Mirko Nešpor|M. Nešpor]], z ktorých bolo až desať [[Bulharsko|bulharskej]] národnosti.<ref name=PRSVST />