Ján Nálepka: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 14 bajtov ,  pred 2 rokmi
d
wl. fix
d (Verzia používateľa 185.113.47.54 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od CommonsDelinker)
Značka: rollback
d (wl. fix)
V roku 1931 úspešne ukončil v Spišskej Novej Vsi Učiteľský ústav. Neskôr ako [[učiteľ]] pôsobil v [[Maríková|Maríkovej]], [[Biele Vody|Bielych Vodách]], [[Stupava|Stupave]] a [[Poruba pod Vihorlatom|Porube pod Vihorlatom]]. Pred vojnou bol členom [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|Agrárnej strany]]. V miestach svojho pôsobenia bol známy ako učiteľ s pokrokovými a progresívnymi názormi, súčasne sa z vlastnej iniciatívy snažil zdokonaľovať učebné metódy. Jeho učiteľské pôsobenie bolo prerušené udalosťami [[Malá vojna (1939)|Malej vojny (1939)]], počas ktorej aktívne bojoval ako slovenský dôstojník proti jednotkám horthyovského Maďarska, ktoré 23. marca 1939 napadli Slovensko zo smeru hraníc obsadenej [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. [[Malá vojna (1939)|V Malej vojne (1939)]] prejavil ako podporučík pechoty značnú odvahu začo bol aj vyznamenaný.
 
Po začiatku [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bojoval v septembri roku [[1939]] v [[Prvá Slovenská republika#Vojna proti Poľsku|protipoľskej vojne]]. V roku [[1941]] bol odvelený na [[VeľkáVýchodný vlasteneckáfront (druhá svetová vojna)|východný front]] v hodnosti stotník. Pracoval najprv v štábe [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]], neskôr od [[február]]a [[1942]] ako pobočník veliteľa pluku a náčelník štábu 101. pluku v Žitomirskej oblasti. Postupne začal okolo seba sústreďovať antifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov a vojakov, s pomocou ktorých začal organizovať protifašistickú činnosť a prechody slovenských vojakov na [[ZSSR|sovietsku]] stranu. Pri tom od [[august]]a [[1942]] spolupracoval so sovietskym obyvateľstvom a partizánmi v Minskej a Poleskej oblasti, kde viedli činnosť slovenské jednotky. Civilistom aj partizánom poskytoval potraviny, lieky aj spravodajské informácie o činnosti nemeckých jednotiek a ich spojencov.
 
Veľa slovenských vojakov v tej dobe nadviazalo dobré styky s miestnym obyvateľstvom. Ukrajinci boli pre nich slovanskí bratia, s ktorými sa nebolo ťažké dorozumieť. Vojaci mali navyše pochopenie pre ťažký život malých sedliakov, pretože väčšina z nich sama pochádzala z rovnakých pomerov. Medzi partizánmi a slovenskými vojakmi bolo dokonca zjednané určité prímerie, ktoré spočívalo v tom, že rýchla skupina neprenasledovala a nenapadala partizánov, ktorí ju nechávali na pokoji. Avšak na velenie 101. pluku bolo čoskoro podané udanie za bratanie sa s nepriateľom.
43 768

úprav