Hubblovo hlboké pole: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:HubbleDeepField.800px.jpg|náhľad|Hubblovo hlboké pole]]

 

Táto fotografia tvorí asi jednu 24 milióntinu celej oblohy, čo z hľadiska uhlovej veľkosti zodpovedá tenisovej loptičke vo vzdialenosti 100 metrov. Obrázok bol zostavený z 342 samostatných [[Expozícia (fotografia)|expozícií]] nasnímaných pomocou [[Wide Field and Planetary Camera 2]] Hubblovho ďalekohľadu v priebehu desiatich po sebe nasledujúcich dní medzi 18. a 28. decembrom 1995.

 

 

 

V roku 2004 bola po niekoľkých mesiacoch svetelnej expozície vytvorená fotografia známa ako [[Hubblovo ultrahlboké pole]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Hubble Deep Fields

 

=== Koncepcia ===

 

Po korekcii sférickej aberácie počas misie [[STS-61|Space Shuttle STS-61]] v roku 1993 sa použili vylepšené zobrazovacie schopnosti ďalekohľadu na štúdium čoraz vzdialenejších a slabších galaxií. Stredne hlboký prieskum (MDS) použil fotoaparát Wide Field and Planetary Camera 2 (WFPC2) na vytváranie hlbokých snímok náhodných polí, zatiaľ čo iné nástroje sa používali na plánované pozorovania. Súčasne sa ďalšie špecializované programy zameriavali na galaxie, ktoré už boli známe pozemným pozorovaním. Všetky tieto štúdie odhalili podstatné rozdiely medzi vlastnosťami galaxií dnes a tými, ktoré existovali pred niekoľkými miliardami rokov.

 

 

=== Výber cieľa ===

 

Tieto kritériá obmedzili oblasť potenciálnych cieľových oblastí. Rozhodlo sa, že cieľ by mal byť v Hubbleových „zónach nepretržitého pozorovania“ (CVZ) - v oblastiach oblohy, ktoré nie sú počas Hubblovej [[Obežná dráha|obežnej dráhy]] zakryté Zemou alebo Mesiacom. Pracovná skupina sa rozhodla sústrediť na severnú CVZ, aby ďalekohľady na severnej pologuli, ako sú napríklad [[Keckove teleskopy|Keckove ďalekohľady]], ďalekohľady Národného observatória Kitt Peak a VLA (Very Large Array), mohli vykonávať následné pozorovania.

 

[[Súbor:Hubble ultra deep field.jpg|náhľad|Hubblovo hlboké pole]]

=== Pozorovanie ===

Po výbere poľa sa musela vypracovať stratégia pozorovania. Dôležitým rozhodnutím bolo určiť, ktoré [[Optický filter|filtre]] budú na pozorovania použité; WFPC2 je vybavený štyridsiatimi ôsmymi filtrami vrátane [[Úzkopásmový filter|úzkopásmových filtrov]] izolujúcich konkrétne emisné línie [[Astrofyzika|astrofyzikálneho]] záujmu a širokopásmových filtrov užitočných na štúdium farieb hviezd a galaxií. Výber filtrov, ktoré sa majú použiť pre HDF, závisel od „[[Priepustnosť svetla (nerast)|priepustnosti]]“ každého filtra - celkového podielu svetla, ktorému umožňuje priechod - a dostupného spektrálneho pokrytia. Požadovali sa filtre s čo najmenším prekrývaním pásiem. Nakoniec sa vybrali štyri širokopásmové filtre so stredom pri vlnových dĺžkach 300 [[Nanometer|nm]] (takmer [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialové]]), 450 nm (modré svetlo), 606 nm (červené svetlo) a 814 nm (takmer [[Infračervené žiarenie|infračervené]]). Pretože kvantová účinnosť Hubbleových detektorov pri vlnovej dĺžke 300 nm je pomerne nízka, šum pri pozorovaní pri tejto vlnovej dĺžke je spôsobený skôr šumom [[CCD]] než pozadím oblohy; tieto pozorovania by sa teda mohli vykonávať v čase, keď by vysoký šum v pozadí poškodil účinnosť pozorovaní v iných priepustných pásmach. V období od 18. do 28. decembra 1995 - v tom čase Hubble obiehal Zem približne 150-krát - bolo vybratých 342 snímok cieľovej oblasti vo vybratých filtroch. Celkové expozičné časy pri každej vlnovej dĺžke boli 42,7 hodín (300 nm), 33,5 hodiny (450 nm), 30,3 hodiny (606 nm) a 34,3 hodiny (814 nm), rozdelené do 342 jednotlivých expozícií, aby sa zabránilo významnému poškodeniu jednotlivých snímok kozmickými lúčmi, ktoré spôsobujú jasné pruhy, keď narážajú na detektory CCD. Ďalších 10 dráh Hubble sa použilo na krátke vystavenie priľahlých polí, aby sa uľahčilo následné pozorovanie inými nástrojmi.

 

Širší, no menej podrobný prieskum sa uskutočnil ako súčasť projektu [[Great Observatories Origins Deep Survey]] (GOODS). Časť oblohy pozorovaná počas tohto prieskumu bola potom skúmaná oveľa dlhšie, z čoho vzniklo [[Hubblovo ultra hlboké pole]]. Toto pole bolo najpodrobnejším optickým hlbokým poľom až do roku 2012, kedy vzniklo [[Hubblovo extrémne hlboké pole]] (XDF). Fotky tohto poľa boli 26. septembra 2012 sprístupnené viacerým mediálnym [[Agentúra|agentúram]]. Galaxie, ktoré je možné vidieť na fotke XDF pravdepodobne vznikli počas obdobia prvých 500 miliónov rokov po [[Veľký tresk|Veľkom tresku]].<ref>{{Citácia knihy|titul=The New Cosmos|url=http://dx.doi.org/10.1017/cbo9781107706125.014|vydavateľ=Cambridge University Press|miesto=Cambridge|isbn=978-1-107-70612-5|strany=157–170|meno=David J.|priezvisko=Eicher|meno2=Alex|priezvisko2=Filippenko}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Hubble Deep Field|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Hubble_Deep_Field&oldid=908971386|rok=2019-08-02|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 908971386}}</ref>

 

== Referencie ==