Marian Rejewski: Rozdiel medzi revíziami

'''Marian Adam Rejewski''' (* [[16. august]] [[1905]], [[Bydgoszcz]] – † [[13. február]] [[1980]], [[Varšava]]) bol poľský matematik a kryptológ, ktorý v roku [[1932]] prelomil kód [[Enigma (šifrovací stroj)|Enigmy]], najdôležitejšieho šifrovacieho stroja [[Adolf Hitler|hitlerovského]] [[Nemecko|Nemecka]]. Úspech RejewskihoRejewského a jeho spolupracovníkov z ''Kancelárie šifier'' ({{V jazyku|pol|[[Biuro Szyfrów]]}}), medzi inými [[Henryk Zygalski|Henryka ZygalskihoZygalského]] a [[Jerzy Różycki|Jerzyho RóżyckihoRóżyckého]], umožnil čítanie [[Briti (obyvatelia Británie)|Britmi]] zachytených zakódovaných nemeckých správ počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], pričinili sa tak k víťazstvu [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojencov]].

V roku [[1929]] počas štúdia [[Matematika|matematiky]] na ''Poznaňskej univerzite'' ho profesor Zdzisław Krygowski odporučil na tajný kurz [[Kryptológia|kryptológie]], ktorý organizovala Kancelária šifier druhého oddelenia generálneho štábu poľskej armády. Na jeseň roku [[1930]] bola v Poznani vytvorená pobočka ''Kancelárie šifier'', v ktorej pracoval aj Rejewski. O dva roky neskôr pobočku zrušili a od [[1. september|1. septembra]] [[1932]] boli všetky kryptologické práce prenesené do varšavskej centrály. Tam začal Rejewski pracovať na Enigme a v priebehu niekoľkých týždňov odkryl spôsob okáblovania jej rotorov. Následne spolu so svojimi kolegami zo štúdií Różyckim a Zygalskim vypracoval techniku umožňujúcu čítanie šifrogramov Enigmy. RejewskihoRejewského vklad spočíval na vypracovaní katalógu kárt a cyklometra, a po zmene spôsobu kódovania v roku [[1938]] na vyrobení kryptologickej bomby.

[[Súbor:Dyplom Rejewskiego.jpg|náhľad|RejewskihoRejewského diplom ''Magistra Filozofie''.]]

Šifrovací stroj Enigma bol elektromechanickým zariadením vybaveným 26 [[tlačidlo]]vou [[Klávesnica|klávesnicou]] a sústavou 26 svetielok označených písmenami [[LatinkaLatinské písmo|latinskej abecedy]]. Vnútro stroja sa skladalo zo sústavy rotujúcich valcov (rotorov) a reflektora, ktorých úlohou bola zámena znakov čitateľného textu na zašifrované. Dodatočne Enigma obsahovala rozvodnú dosku, zamieňajúcu miesta znakov pármi, čo dodatočne komplikovalo šifru. V snahe zakódovania správy musel operátor stroja vkladať jej obsah pomocou klávesnice a zároveň čítať už zašifrované znaky podsvietené [[žiarovka]]mi. Každé stlačenie klávesy zapríčinilo pootočenie jedného alebo viacerých rotorov, neustále meniac spôsob kódovania nasledujúcich znakov. V snahe nadviazania funkčného spojenia museli mať vysielajúci aj prijímajúci stroj rovnaké počiatočné nastavenie rotorov (denný kľúč). Spojenie mnohých možností, nastavenie rotorov, ako aj kombinácie prevodových spojení na rozvodnej doske, dávajú v konečnom dôsledku obrovský počet možností počiatočného nastavenia stroja. Počiatočné nastavenie bolo menené denne, a aby sa zachovalo neprestajné odčítavanie nemeckých rozkazov, bolo nutné každodenné lámanie šifry Enigmy od znova.

Prvým krokom RejewskihoRejewského v prelomení kódu Enigmy bola skúška rekonštrukcie najdôležitejšej časti stroja, rotorov. V tomto smere ako prvý vniesol do kryptoanalýzy čisto matematické metódy. Skôr sa pri lámaní šifier používali lingvistické a štatistické metódy pre prirodzený jazyk, ako aj štatistická analýza výskytu jednotlivých znakov v texte daného jazyka. Okrem toho zaviedol teóriu skupín, najmä tvrdenie o permutáciách. Tieto matematické metódy, v spojení s materiálmi o práci stroja získanými pomocou agenta francúzskej špionáže Hansa-Thilo Schmidta, dovolili rekonštruovať vnútorné okáblovanie rotorov a reflektora. Rejewski použil matematickú teorému, o ktorej jeden profesor matematiky povedal, že bola teorémou ktorá vyhrala vojnu <ref>I. J. Good, Cipher A. Deavours, doslov: Marian Rejewski — ''How polish mathematicians deciphered the Enigma'', Annals of the History of Computing 3 (3), júl 1981 str. 229, 232</ref>.

{{Citát|Vyriešenie tej hádanky bolo neuveriteľným úspechom, ktoré vynieslo RejewskihoRejewského do panteónu najväčších kryptoanalytikov všetkých čias <ref>David Kahn — ''Łamacze kodów. Tajemnice kryptologii'', WNT 2004 ISBN 8320427460</ref>. |David Kahn, americký historik a novinár}}

Odpoveďou na neustále zdokonaľovanie procedúr šifrovania aj samotného nemeckého stroja, bolo vypracovanie mnohých metód dešifrovania šifrogramov Enigmy. Prvá z nich bola veľmi zdĺhavá. Ručná metóda roštu pracovala na teórii, že ne rozvodnej doske bolo zamenených iba šesť párov písmen, a ostatných štrnásť písmen bolo nezmenených. Ďalšou bola RóżyckihoRóżyckého hodinová metóda, dovoľujúca ustáliť s vysokou pravdepodobnosťou, ktorý rotor sa nachádza daného dňa na pravej krajnej pozícii stroja <ref name="Kozaczuk"/>.

Po [[1. október|1. októbri]] [[1936]] Nemci zmenili procedúry kódovania zvyšujúc počet prepojení na rozvodnej doske Enigmy. V dôsledku toho stratila metóda roštu značne na efektívnosti. Medzičasom (okolo [[1935]] alebo [[1936|36]]) bola ale vynájdená metóda kárt charakteristík nezávislá od počtu prepojení na rozvodnej doske. Katalóg kárt bol vytváraný za pomoci RejewskihoRejewského zariadenia nazvaného cyklometer, ktorý vypočítaval cyklické permutácie. Po zapísaní všetkých charakteristík v katalógu, bolo z neho možné čítať permutácie zodpovedajúce nastaveniu rotorov daného dňa <ref name="Kozaczuk"/>.

Cyklometer sa skladal z dvoch sústav rotorov Enigmy a bol využívaný na ustálenie dĺžky a počtu cyklov premutácií generovaných Enigmou. Aj napriek použitiu tohoto zariadenia bolo vytvorenie úplného katalógu charakteristík ťažkým a časovo náročným zadaním. Pre každú zo 17 576 pozícií, v ktorých mohol byť stroj nastavený, bolo treba preanalyzovať šesť možných sekvencií vzájomného nastavenia rotorov, čo dáva v sume 105 456 výsledkov. Príprava prvého katalógu zabrala viac ako rok práce. Po jej zakončení, okolo roku [[1935]], trvalo zistenie denného kľúča od 12 do 20 minút <ref name="Kozaczuk"/>. Okolo [[1. november|1.]] alebo [[2. november|2. novembra]] [[1937]] Nemci vymenili reflektor Enigmy, čo znamenalo, že celý katalóg charakteristík musel byť vypočítaný od začiatku. Napriek tomu v januári [[1938]] referát BS4 ''Kancelárie šifier'', zodpovedný za dešifrovanie nemeckých správ, bol schopný prečítať približne 75% zachytených rozkazov, šifrovaných Enigmou. Podľa RejewskihoRejewského by bolo možné pri neveľkom zvýšení množstva personálu čítanie dokonca 90 % správ <ref name="Kozaczuk"/>.

=== RejewskihoRejewského kryptologická bomba a ZygalskihoZygalského plachty ===

V roku [[1937]] bol Rejewski, spolu s celým referátom ''Kancelárie šifier'' zodpovedným za dešifrovanie nemeckých šifier, prenesený do tajného strediska v Kabackim lese neďaleko obce Pyry pri Varšave. [[15. august]]a [[1938]] Nemci zaviedli nové zásady kódovania a vysielania denných kľúčov. To malo za následok, že všetky vtedajšie techniky dešifrovania sa stali zastaranými. Skupina poľských kryptológov bleskovo zareagovala na zmeny a vypracovala nové techniky. Jednou z nich bola Rejewskim vypracovaná kryptologická bomba (názov pravdepodobne podľa jej charakteristického tikania). Zariadenie poháňané elektromotorom pozostávajúce zo šiestich kópií Enigmy dokázalo nájsť denný kľúč za približne dve hodiny. Do polovice novembra bolo vyrobených šesť takých zariadení <ref name="Kozaczuk"/>. Kryptologická bomba, tak isto ako metóda roštu, sa opierala o teóriu, že nie všetky páry písmen sú zamieňané na rozvodnej doske. Po ďalšej modifikácii kódovania [[1. január]]a [[1939]], spočívajúcej na zvýšení počtu prepojení na rozvodnej doske, sa efektivita bomby značne zmenšila. Britská bomba ({{V jazyku|eng|bombe}}), kľúčové zariadenie slúžiace na lámanie šifier zakódovaných Enigmou počas druhej svetovej vojny, bolo inšpirované zariadením RejewskihoRejewského a bolo tiež podobne pomenované, no zásada na akej obe zariadenia pracovali bola rozhodne iná <ref>Gordon Welchman — ''From Polish Bomba to British Bombe: the Birth of Ultra'', Intelligence and National Security, 1 (1), január 1986</ref>.

[[Súbor:Płachta Zygalskiego - decrypting Enigma.jpg|náhľad|vľavo|200px|Jedna zo „Zygalskiho„Zygalského plachiet“ (1938).]]

Viac-menej v tom istom čase Zygalski vypracoval vlastnú metódu na princípe perforovaných papierových plachiet, nazvaných ZygalskihoZygalského plachty, ktoré boli nezávislé od počtu zamenených párov písmen na rozvodnej doske. RejewskihoRejewského bomba ako aj ZygalskihoZygalského plachty znovu stratili výkonnosť po modifikácii Nemcov z [[15. december|15. decembra]] [[1938]]. Nemci obohatili zostavu rotorov o dva nové, čo desaťnásobne skomplikovalo proces dešifrovania. Aby sa zjednodušilo dešifrovanie novým spôsobom kódovaných správ nastala nutnosť výroby šesťdesiatich kryptologyckých bômb a rovnaký počet kompletov ZygalskihoZygalského plachiet. Náklady na ich výrobu ale päťnásobne prekračovali rozpočet Kancelárie šifier. O mesiac Nemci znovu modifikovali šifrovanie zvýšením počtu zamenených párov písmen z 12 na 20, čo zvýšilo počet možných konfigurácií rozvodnej dosky na ponad tisíc. To ešte zmenšilo efektívnosť dešifrovania za pomoci bômb<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Dar Poliakov západným spojencom vo forme spôsobu rozšifrovania Enigmy prišiel práve včas, takmer mesiac pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Vedomosť, že je možné prelomiť kód Enigmy, zvýšila morálku západných kryptológov. Do polovice decembra [[1939]] Briti vyhotovili prinajmenšom dva komplety ZygalskihoZygalského plachiet. Jeden z kompletov bol vyslaný do dešifrovacieho strediska ''Bruno'', nachádzajúceho sa v ''Château de Vignolles'' v obci ''Gretz Armainvillers'' pri [[Paríž]]i. V tom istom čase, po niekoľkých mesiacoch od začiatku vojny, sa vo Veľkej Británii začali práce na dešifrovaní Enigmy.

V septembri [[1940]] sa skupina poľských kryptológov vrátila do južného Francúzska, neokupovaného Nemcami, ale kontrolovaného vládou z Vichy. Rejewski tam vystupoval ako ''Pierre Ranaud'', učiteľ francúzskeho lícea w Nantes. V Château des Fouzes, neďaleko Uzès bola založená rádiová stanica a kryptologické stredisko označené kryptonymom ''Cadix''. Začal fungovať od 1. októbra. Úlohou RejewskihoRejewského a jeho kolegov bolo lámanie šifier používaných v nemeckom telegrafickom styku ako aj švajčiarskej verzie Enigmy, ktorá neobsahovala rozvodnú dosku. Hlavné práce v stredisku ''Cadix'' spočívali na lámaní iných šifier ako Enigma <ref name="Kozaczuk"/>.

Začiatkom júla [[1941]] poprosili RejewskihoRejewského a ZygalskihoZygalského o skúšku prelomenia poľského šifrovacieho stroja ''Lacida'', vytvorenej ešte pred vojnou Kanceláriou šifier a využívanej na vtedajšiu komunikáciu medzi strediskom ''Cadix'' a poľským generálnym štábom v [[Londýn]]e. Lacida podobne ako Enigma využívala na kódovanie rotory, a vzhľadom na prácach na šifre Enigmy nebola nikdy predtým preverená kryptoanalýzou, potvrdzujúcou jej účinnosť kódovania. Na veľké prekvapenie RejewskihoRejewského a ZygalskihoZygalského, prelomenie a prečítanie prvej správy zakódovanej pri použití Lacidy im zabralo len niekoľko hodín, tak isto aj nasledujúcich správ <ref name="Kozaczuk"/>. Aj napriek tomu, že pravdepodobnosť prelomenia šifier poľského stroja nemeckou špionážou bola veľmi nízka, plukovník Gwidon Langer odporučil nepoužívať stroj v stredisku ''Cadix''.

Ďalšie práce nad dešifrovaním Enigmy boli určené pre Britov a Američanov. Dvaja poľskí kryptológovia, ktorí spolu s inými pracovníkmi Kancelárie šifier položili základy metodiky jej rozšifrovávania, boli z tých prác vylúčení. Britský kryptológ [[Alan Stripp]] napísal, že v súdobom Bletchley Park sa veľmi nevedelo o vklade Poliakov vzhľadom na dodržiavanie procedúr tajnosti. V súvislosti s neskoršími prácami RejewskihoRejewského a ZygalskihoZygalského napísal že: ''ich pridelenie na práce nad šifrou „Doppelkassetten“ bolo tým istým, čo užívanie dostihových koní na ťahanie voza'' <ref>Alan Stripp – ''A British Cryptanalyst Salutes the Polish Cryptanalysts'', Dodatok E vo: Władysław Kozaczuk a Jerzy Straszak – ''Enigma – How the Poles Broke the Nazi Code'' 2004, ISBN 0-7818-0941-X.</ref>.

== Povojnové osudy RejewskihoRejewského ==

[[Súbor:Poland Bydgoszcz Rejewski monument.jpg|náhľad|vľavo|220px|Pamätník Mariana RejewskihoRejewského v jeho rodnom meste Bydgoszcz, odhalená na sté výročie jeho narodenia (2005)]]

Dňa [[21. november|21. novembra]] [[1946]] bol Rejewski prepustený zo služby v poľskom vojsku vo Veľkej Británii a vrátil sa do Poľska. Tu na neho čakala manželka (vzali sa [[20. jún]]a [[1934]]) Maria Rejewska, za slobodna Lewandowska a dve deti Andrzej (* 1936) a Janina (* 1939). Počiatočne uvažoval nad ponukou svojho predvojnového profesora Poznaňskej univerzity Zdzisława KrygowskihoKrygowského pracovať na univerzite v Poznani alebo Štetíne, no vzhľadom na odlúčenie od rodiny bývajúcej v Bydgoszczi ponuku odmietol. Mocným úderom pre RejewskihoRejewského bol skon jeho 11 ročného syna Andrzeja na [[Detská obrna|Heineho-Medinovu chorobu]]. Krátko na to sa zamestnal v bydgoszczskej fabrike káblov Kabel Polski na oddelení odbytu, kde pracoval do roku [[1950]] keď za nejasných okolností prišiel o prácu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref><ref>Wojciech Polak – ''Marian Rejewski in the Sights of the Security Services'' str.75 – 88 Publikácia Jana Stanisława CiechanowskihoCiechanowského pod redakciou Mariana RejewskihoRejewského – ''Living with the Enigma secret'' Bydgoszcz City Council, 2005, ISBN 83-7208-117-4</ref>. Ďalšie zamestnania RejewskihoRejewského boli vo Vojvodskom zväze družstva práce, Zväze družstiev drevárskeho odvetvia a rôznej tvorby. Na rentu a neskôr dôchodok odišiel vo februári [[1967]].

V rokoch [[1949]] – [[1958]] skúšala poľská bezpečnostná služba špehovať RejewskihoRejewského. Bol však človekom pokojným, opatrným a veľmi diskrétnym. Okrem faktu že pracoval v Kancelárii šifier druhého oddelenia generálneho štábu nebolo známe nič o jeho osude počas vojny a tiež práce na Enigme. Krátko po odchode na dôchodok Rejewski napísal pamäti, v ktorých odhalil svoju účasť na prelomení najtajnejšej nemeckej šifry. Rukopis deponoval vo vtedajšom Vojenskom historickom inštitúte. V roku [[1969]] sa spolu s rodinou presťahoval do Varšavy <ref>Władysław Kozaczuk – ''Enigma: How the Poles Broke the Nazi Code'' str. 226. New York 2004 vyd. Hyppocrene Books ISBN 0-7818-0941-X</ref>. V [[1973]] boli prvý raz uverejnené informácie o podiele Poliakov na rozšifrovaní Enigmy. Od tej chvíle začal Rejewski oficiálne písať články o Enigme pre potreby rôznych publikácii a televíznych programov. Od návratu do domoviny si dopisoval v tom čase už s generálom Gustavom Bertandom, autorom prvej knihy o Enigme a na jeho prosbu knihu začal prekladať do poľského jazyka. Niekoľko rokov pred smrťou Rejewski prelomil šifru tajnej korešpondencie medzi Józefom Piłsudskim a jeho straníckymi súdruhmi z PPS prebiehajúcej v roku [[1904]] <ref>Władysław Kozaczuk – ''A New Challenge for an Old Enigma-Buster'', Cryptologia, 14 (3), júl 1990</ref>. [[12. august]]a [[1978]] bol vyznamenaný Dôstojníckym krížom odznaku obrodenia Poľska <ref>Władysław Kozaczuk – ''Enigma: How the Poles Broke the Nazi Code'' str.225. New York 2004 vyd. Hyppocrene Books ISBN 0-7818-0941-X</ref>. Trpiaci ischemickou chorobou srdca zomrel následkom srdcového infarktu [[13. február]]a [[1980]] vo svojom dome vo Varšave vo veku 74 rokov. Bol pochovaný s vojenskými poctami na Vojenskom cintoríne na Powązkach vo Varšave na pozemku B 39.

Práca poľských kryptológov bola docenená rovnako v Poľsku ako aj za hranicami. Boli označení mnohými poľskými vyznamenaniami pred aj po vojne, ako aj po odtajnení informácii o prelomeniu kódu Enigmy. V roku [[2000]] boli Rejewski, Różycki a Zygalski vyznamenaní [[in memoriam]] Veľkým krížom odznaku obrodenia Poľska a [[4. júl]]a [[2005]] prebrala RejewskihoRejewského dcéra z rúk šéfa britského štábu obrany War Medal 1939 – 1945, odznak udelený hneď po vojne, ale vzhľadom na nemožnosť jeho prebrania čakal až do roku [[2005]].

V roku [[1979]] sa Rejewski, Różycki a Zygalski stali hrdinami filmu Romana Wionczka pod titulom Sekret Enigmy. O niečo neskôr, od 14. novembra 1980, bolo odvysielaných 8 dielov televízneho seriálu Tajemnice Enigmy, ktorý bol rozšíreným filmom. Tvorcovia seriálu rozšírili dejové línie z osobného života hrdinov a uviedli viac historických postáv. V roku [[1983]] poľská pošta uviedla poštovú známku pri príležitosti 50. výročia prelomenia kódu Enigmy. Rad pamätných tabúľ na poľských kryptológov bolo odhalených okrem iného v Bletchley Park, poľskej ambasáde vo Veľkej Británii a v Uzes vo Francúzsku. V rodnom meste RejewskihoRejewského, Bydgoszczi bola po ňom nazvaná ulica a škola, a dom v ktorom býval je označený pamätnou tabuľou. Na sté výročie RejewskihoRejewského narodenín bola odhalená socha pripomínajúca jeho prácu na prelomení kódu Enigmy. Pri tej istej príležitosti bola uvedená poštová pohľadnica s jeho podobizňou. Na 75. výročie prelomenia kódu poľská mincovňa vydala zberateľské mince.

Aula v Inštitúte matematiky Univerzity Kazimíra Veľkého v Bydgoszczi nesie od [[23. január]]a [[2006]] meno Mariana RejewskihoRejewského. Nachádza sa v nej kópia sochy autora Michała Kubiaka predstavujúca matematika. Originálna socha sa nachádza na Gdaňskej ulici v Bydgoszczi.

| [[Súbor:Bp-polish-codebreakers-plaque.jpg|thumb|Pamätník [[Bletchley Park]] odhalený v roku [[2002]]. Na pravej strane sa nachádza poľský nápis: ''Táto tabuľa pripomína prácu Mariana RejewskihoRejewského, Jerzyho RóżyckihoRóżyckého a Henryka ZygalskihoZygalského – matematikov poľskej špionáže, ktorí prví prelomili kód Enigmy. Ich práca výrazne pomohla kryptológom v Bletchley Park a pričinila sa na víťazstve spojencov v druhej svetovej vojne.'']]