Tolerančný patent: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
gramatika |
|||
Riadok 21:
}}</ref>, ktorým cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] vyhlásil obmedzenú náboženskú slobodu a občiansku rovnoprávnosť pre stúpencov evanjelického, augsburského (luteránskeho), reformovaného helvétskeho (kalvínskeho) a pravoslávneho (ortodoxného) vyznania s rímskymi katolíkmi. Dôvodom bola najmä snaha podporiť hospodársky rozvoj krajiny využitím potenciálu aj stúpencov nekatolíckych náboženstiev. Týmto patentom sa prakticky skončila [[protireformácia]] v [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchii]].
Stúpenci týchto vyznaní mohli vlastniť majetok, venovať sa remeslám, stať sa občanmi miest, získať akademické hodnosti a zastávať verejné funkcie. Na chrámy týchto vyznaní sa zo začiatku vzťahovali určité obmedzenia ako zákaz vchodov z hlavnej ulice alebo námestia ale tie boli čoskoro zrušené.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska | | miesto = [Bratislava]
| vydavateľ = Citadella
| rok = 2014
| isbn = 978-80-89628-59-9
| počet strán = 787
| strany = 432
}}</ref> Avšak katolícke náboženstvo naďalej zostalo jediným verejným a štátnym náboženstvom.
Táto problematika bola upravená celou sériou patentov a nariadení, ktoré upravovali problematiku tolerancie rozdielne pre rôzne krajiny monarchie. K patentu vznikol aj rad vykonávacích nariadení. Isté výnimky umožňujúce obmedzený výkon nekatolíckeho náboženstva v určitých miestach existovali už predtým (napr. v [[Sliezsko|Sliezsku]]). Tolerančný patent sa nevzťahoval na [[Aš]]sko.
| |||