Leopold Branislav Abafi: Rozdiel medzi revíziami

Pochádzal z oravskej vetvy šľachtického rodu [[Abafiovci|Abafi]] s predikátmi z [[Abovce|Aboviec]] a [[Horná Lehota (okres Dolný Kubín)|Hornej Lehoty]] (''Abaffy de Nagyabafalva et Felső-Lehota''). Jeho otec bol evanjelický farár [[Daniel Abafi]], matka Karolína, rod. Rohoňová, mal 2 bratov a sestru. Jeho manželkou bola Anna Koléniová, s ktorou mal piatich synov (Mikuláš, Ján, Cyril, Branislav a Jaroš) a tri dcéry (Jarmila, manželka [[Michal Bodický|Michala Bodického]], Marína a Milina).<ref>BODICKÝ, Michal: ''Rozpomienky a pamäti.'' Turčiansky sv. Martin 1933, s. 48.</ref>

Vzdelanie získaval v [[Levoča|Levoči]], [[Prešov]]e a v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1848]] – [[1849]] sa aktívne zúčastnil revolučného hnutia, vrátane [[Slovanský zjazd (1848, Praha)|Slovanského zjazdu v Prahe]].<ref name=EB /> Po revolúcii pracoval ako úradník [[Nitra|Nitrianskej stolice]], neskôr pokračoval v štúdiu teológie a súčasne bol kaplánom v [[Beckov (obec)|Beckove]]. Po vysvätení za kňaza sa v roku [[1855]] stal farárom. V rokoch [[1881]] – [[1882]] bol zakladateľom i redaktorom kazateľského mesačníka ''[[Slovo života]]'', no pre článok proti maďarizácii bol zbavený redaktorstva a odsúdený na pokutu.