|
[[Súbor:Debussy 1885.jpg|thumb|right|250px|Debussy vo Villa Médici v Ríme, 1885, v strede v žakete.]]
Po návrate, napriek konfliktom s profesormi, alebo možno práve preto, ctižiadostivý Debussy túžil získať trofej najcennejšiu – prestížnu Rímsku cenu (''Grand prix de Rome''). Profesor Giraud nad jeho kompozíciami len krútil hlavou : "Všetko je to veľmi zaujímavé, ale takto Rímsku cenu nikdy nevyhráte." Debussy teda spravil ústupok a zložil kantátu Márnotratný syn v massenetovskom duchu. Bol to zásah do čierneho. V roku 1884 získal prvé miesto a teda štipendium na študijný pobyt vo Vile Medici v Ríme. V Ríme bol však nešťastný a trpel depresiami. Nenašiel tu vhodné prostredie pre komponovanie. Inštitútu, ktorý mu cenu udelil, musel však preukazovať činnosť. Po získaní ceny sa už neusiloval dostať sa do priazne profesorov a do Paríža posiela symfonickú skladbu Jar. Na profesorov dojem neurobil. Ocenili síce jeho zmysel pre zvukovú farebnosť, vyčítali mu však záľubu vo zvláštnostiach, nedostatok formy a línií. Varovali ho pred neurčitou náladovosťou – "cet impresionisme vague", ktorá je nepriateľkou pravdy v umení. To len posilnilo Debussyho nechuť z Ríma. Z vily, ktorá bola snom mnohých jeho spolužiakov nakoniec odchádza.
=== Návrat do Paríža ===
Po návrate do Paríža sa Debussy osamostatnil. Žil životom bohéma, hoci chudobného ako kostolná myš. V Paríži získal dôležité kontakty s ostatnými umelcami, najmä s mladou generáciou básnikov, ktorá bola vtedy ešte verejnosti neznáma. Zmeny nastali aj v jeho osobnom živote, vzal si k sebe družku Gabrielle Dupontovú. Spočiatku mu vyhovovala, bolo to však úplne jednoduché dievča, ktoré neposkytovalo Debussymu intelektuálne zázemie, ktoré potreboval. Opakovane Gabrielle podvádzal s milenkami, najmä z vyššej vrstvy. Gabrielle to nakoniec nevydržala a jedného dňa ušla, nikto nevedel kam. O niekoľko rokov ju svedkovia videli ako uvádzačku v zapadnutom divadle. Napriek všetkému necítila voči Debussymu trpkosť, a odmietla vydať o ňom pamäte, hoci jej za to ponúkali peniaze.
Hoci Debussy trpel finančným nedostatkom, jeho majetnejší priatelia pochopili dôležitosť stykov pre mladého skladateľa a umožnili mu cestovať. Debussy sa vo Viedni pokúšal navštíviť Brahmsa, písal mu a dokonca dvakrát zvonil, ale Brahms nereagoval. Nakoniec sa nejakej pani s diplomatickým úsilím podarilo dohodnúť obom skladateľom spoločnú večeru. Mrzutý Brahms najskôr zaryto mlčal, s pribúdajúcimi pohárikmi sa však rozhovoril. Na druhý deň dokonca mladého Debussyho objal a zaželal mu veľa šťastia v skladateľskom úsilí. Ďalšiu cestu podnikol Debussy do slávneho Bayreuthu. Zapôsobil na neho Parsifal, i harmónie Tristana a Isoldy, ktorú počul už skôr, ale začali sa vynárať pochybnosti. Jeho francúzsky duch nutne narazil na charakter diela "najnemeckejšieho skladateľa". O rok návštevu Bayreuthu zopakoval, ale odchádzal už rozhodnutý. Je francúzsky hudobník, ktorý bude tvoriť francúzsku hudbu, v ktorej Wagner nebude mať miesto. Bol to dosť ojedinelý postoj, dokonca i vo vtedajšom francúzskom hudobnom svete, ktorý Wagnera obdivoval.
=== Prvé manželstvo ===
|
