Zimná vojna: Rozdiel medzi revíziami

Odobrané 2 bajty ,  pred 1 rokom
→‎Predohra vojny: opravené čechizmy
d (linkfix)
(→‎Predohra vojny: opravené čechizmy)
 
Ako kompenzáciu za to ponúkol ZSSR dvojnásobne väčšie územie severne od [[Ladožské jazero|Ladožského jazera]] v oblasti [[Repola]]. Okrem nevýhodnosti výmeny z vojenského hľadiska bola výmena neakceptovateľná aj ekonomicky – za hospodársky veľmi dôležitú oblasť s rozvinutým priemyslom a pobrežné vody s významným rybolovom bolo Fínsku ponúknuté chudobné územie, ktoré Červená armáda počas potlačovania povstania vo Východnej Karélii celkom spustošila.
 
Fínsko po dlhom jednanírokovaní vyjadrilo ochotu vydať niektoré ostrovy vo Fínskom zálive a Rybársky polostrov, pristúpiť na menšiu výmenu území na Karelskej šiji a akceptovať niektoré aspekty hospodárskej spolupráce, ale odmietlo vojenskú spoluprácu, najmä však vojenské využívanie svojich prístavov Červenou armádou a umiestnenie jej základní na svojom území, pretože by to bolo v rozpore s jeho poňatím štátnej suverenity a neutrality. V tejto pozícii vytrvalo aj napriek otvoreným vyhrážkam vojnou.
 
Zámienkou k vojne sa stal tzv. [[Mainilský incident]], zinscenovaný Sovietskym zväzom.
[[Obrázok:Winter-War-Overview.png|thumb|250px|Prepadnutie Fínska v roku [[1939]]]]
=== Fínsko ===
Fínsko pochopiteľne nemohlo dúfať, že sa obrovskému agresorovi ubráni, bolo však odhodlané vzdorovať a dúfať, že príde pomoc. Maršal Mannerheim opakovane prehlasovalvyhlasoval (na tajných poradách a ku svojim dôverným priateľom), že bude schopný zadržiavať Červenú armádu mesiac, maximálne dva, a že pokiaľ počas tejto doby nepríde podstatná pomoc, Fínsko bude porazené.
 
Jeho plán spočíval v zdržiavacích a ústupových bojoch a čo najdlhšom možnom držaní Mannerheimovej línie. Na otázku, či existuje alternatíva k nepriateľskej pomoci, sa tváril skepticky – prehlasovalvyhlasoval, že jedinou ďalšou alternatívou je boj až do trpkého konca, s malou nádejou, že si Stalin uvedomí, že mu to za to nestojí. Evidentne nedával príliš nádej takémuto vývoju, pretože podľa neho Sovieti nikdy neoplývali starosťou nad tým, aké majú straty.{{Bez citácie}}
 
=== ZSSR ===
 
=== Prvá fáza ===
Po prepadnutí Fínska Sovietskym zväzom vytvoril [[Otto Ville Kuusinen]] bábkovú [[Vláda z Terijoki|vládu z Terijoki]], ktorá spolupracovala so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]], a ktorú Sovietsky zväz vyhlásil za jedinú ním uznávanú vládu Fínska. Kuusinen bol vysoký funkcionár [[Kominterna|Kominterny]] a sovietsky občan. Od roku [[1952]] bol členom predsedníctva komunistickej strany ZSSR. Po vyhlásení vlády deklaroval, že revolučné sily dobyjú vlastnými silami [[Helsinky]]. Bol prijatý Stalinom a požiadal o pripojenie Fínska k ZSSR. Okrem Sovietskeho zväzu túto vládu uznalo iba [[Mongolsko]]. ZSSR bolo následne ako jediný štát v histórii vylúčené zo Spoločnosti národov za vedenie agresívnej vojny. Po nie príliš úspešnom vývoji vojny však myšlienka na túto vládu padla.
 
Prvý útok Červenej armády skončil katastrofálne. Veľká časť inváznych síl bola zničená alebo neschopná pokračovať v útoku. [[21. decembra]] [[1939]] sa preto sovietske velenie rozhodlo zastaviť útočné operácie prakticky na celom [[front (vojna)|fronte]]. Červená armáda na [[Karelská šija|Karelskej šiji]] postúpila 25{{--}}{{km|60|m}}<ref name="Alexander Werth">Alexander Werth: ''Od paktu po Stalingrad''. VPL, Bratislava, 1968, s. 97 – 105</ref>, no nedokázala sa prebiť cez [[Mannerheimova línia|Mannerheimovu líniu]] a bola porazená v [[Prvá bitka pri Taipale|prvej bitke pri Taipale]] a [[Prvá bitka pri Summe|prvej bitke pri Summe]]. Jej straty tu boli veľké, ale ešte horšie dopadli sovietske jednotky severne od Ladožského jazera. Útok po severnom brehu Ladožského jazera bol odrazený a invázne jednotky väčšinou zničené (pozri [[bitka na Tolvajärvi]]), [[Bitka o Kollaa|útok na Kollaa]] zlyhal a bol utopený v krvi, útok na [[Lieksa]] bol odrazený a invázne sily rozprášené, útok na Kuhmo skončil obkľúčením elitnej 54. divízie, [[Bitka o Suomussalmi|útok na Suomussalmi]] úplným zničením [[Sovietsky 47. zbor|47. armádneho zboru]], útok v oblasti [[Salla (Fínsko)|Salla]] obkľúčením inváznych síl a útok cez [[Petsamo]] urýchleným ústupom a veľkým množstvom mŕtvych. Námorná vojna bola obmedzená zamrznutým morom (jediný význam malo sovietske vylodenie v Petsame). Podobné pokusy na začiatku vojny pri pobreží Fínskeho zálivu stroskotali na [[mínové pole|mínových poliach]] a [[pobrežná batéria|pobrežných batériách]]. Vzdušná vojna sa vyvíjala v znamení početnej prevahy sovietskeho letectva, ktoré však malo neúmerne vysoké straty a nedokázalo neutralizovať [[Ilmavoimat]]. Jeho vojenský prínos bol navyše relatívne nízky, sústredilo sa hlavne na bombardovanie civilných cieľov za frontom.
Po štrnástich dňoch zúrivých bojov boli prelomené stredojužné úseky hlavnej pozície [[Mannerheimova línia|Mannerheimovej línie]] v oblastiach Summy a jazera Muolla. Fíni ustúpili a vzápätí znovu zarazili nepriateľský nápor na rezervných pozíciách línie, ale Sovieti zmenili smer úderu a využili vo svoj prospech krutú zimu, keď vstúpili na ľad [[Fínsky záliv|Fínskeho]] a [[Viipurský záliv|Viipurského zálivu]]. Rezervnú líniu tak obišli a improvizovaná obrana pobreží nedisponovala adekvátnymi prostriedkami na zastavenie úderu. Nakoľko posledné [[strategické rezervy]] boli nasadené do bojov počas ústupu z hlavnej línie, museli byť na jeho obranu stiahnuté jednotky bojujúce na fronte, najmä potom severne od Ladožskej Karélie, kde bola situácia lepšia.
 
Napriek tomu po ďalších 20 dňoch zúrivých bojov prenikli sovietske jednotky na západný breh [[Viipurský záliv|Viipurského zálivu]]. Krok za krokom sa prebíjali vpred cez nepočetné elitné jednotky privolané narýchlo z [[Laponsko|Laponska]] aj ich početnejšie, ale menej kvalitné posily z radov rezervistov a osemnásťročných odvedencov a obkľučovali [[Viipuri]]. Fíni pritom už nemali kam ustúpiť – pád Viipuri by znamenal rýchle obkľúčenie hlavných síl bojujúcich na Karelskej šiji a pokiaľ by tieto ustúpili aj s Viipurskými jednotkami, front by sa rozšíril natoľko, že by ho fínska strana už nedokázala pokryť. Mannerheim siahol k poslednému zúfalému kroku, keď prikázal odstreliť stavidlá a hrádze [[prieplav Saimaa|prieplavu Saimaa]], aby vzniknuté záplavy zbrzdili nepriateľský postup a pripraviť sa ku stiahnutiu na západ, ale bolo mu jasné, že to prinesie iba malý odklad konca. Hoci ešte [[13. marec|13. marca]], kedy vstúpilo do platnosti [[prímerie]] podpísané deň pred tým, držala fínska armáda frontovú líniu (nezrútila sa teda a nezaujala kruhovú obranu, ako tvrdia niektoré publikácie) aj úzky koridor k Viipuri a v oblastiach Viipuri, Vuoksi, Taipale a Kollaa zúrili urputné boje. Prímerie malo vstúpiť do platnosti o dvanástej hodine. Fínske jednotky v domnení, že vojna skončila začali dopoludnia opúšťať svoje pozície. Vtedy niekoľko sovietskych divízii zahájilozačalo nečakaný útok na Viipuri, aby ho mohli obsadiť pred koncom vojny. 10 minút pred dvanástou nariadil Stalin po fronte delostreleckú paľbu, zrejme z pomsty. Stálo to životy neznámeho počtu ľudí.<ref>Robert C.Tucker Stalin str. 481{{--}}482 ISBN 80-85843-27-7</ref>
 
== Koniec vojny a následky ==
390

úprav