Martin Dzúr: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo
d iné projekty
Riadok 35:
}}
 
'''Martin Dzúr''' (* [[12. júl]] [[1919]], [[Ploštín]] – {{--}}† [[15. január]] [[1985]], [[Praha]]) bol slovenský a československýčesko-slovenský politik, [[armádny generál]] a minister národnej obrany [[ČSSR]] od [[24. apríl]]a [[1968]] do [[10. január]]a 1985.
 
== Životopis ==
Riadok 45:
Pred [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]] v auguste 1968 bol prvým ministrom vlády, ktorý bol o vpáde informovaný Sovietmi. Bol to práve on, kto 20. augusta o 20:30 počas zasadania predsedníctva ÚV KSČ ich informoval o obsadzovaní republiky cudzími vojskami. 20. augusta o 0:20 vydal Dzúr rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc. Bolo to ešte predtým ako o 1:30 Predsedníctvo ÚV KSČ odhlasovalo Výzvu občanom aby zachovali pokoj. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou [[Rozhlas po drôte|rozhlasom po drôte]] a potom po 4:30 aj rozhlasom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc|url=https://www.aktuality.sk/clanok/616375/ako-najslavnejsi-rozhlasovy-prejav-skoncil-trapnu-sovietsku-hru-na-bratsku-pomoc/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-22|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|dátum vydania=}}</ref>
 
“...„… ako minister stál pred ťažkým rozhodnutím, pretože vydal rozkaz, aby vojaci zostali v kasárňach a s okupantmi nebojovali. „Uvedomoval si, čo by znamenalo opačné rozhodnutie a k čomu by v našej krajine došlo. Prinieslo by to nekonečné ľudské straty,“ tvrdí jeho syn.<ref name=":0" />
 
Odkiaľ mohol Dzúr vedieť už hodinu po začiatku (21.8 o 0:20) vojenskej intervencie, ktorá začala o 23:20 k čomu by v našej krajine došlo? Spolu s prezidentom [[Ludvík Svoboda (prezident)|Slobodom]] boli najvyšším vojenským veliteľom. Teraz je už známe, že 17. augusta sa sovietsky veľvyslanec [[Stepan Červonenko|Červonenko]] stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane KSSZ a ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina „zdravých síl“ KSČ aby pripravila texty prejavov k „česko-slovenskému ľudu“ s plánom vytvoriť tzv. „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“. [[20. august]]a [[1968]] o 23:00 sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]], že vojská prekročili česko-slovenské hranice. 21.8 o 8.30 Československý rozhlas odvysielal príhovor prezidenta, v ktorom vyzýval, aby občania zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom, čo de facto znamenalo kapituláciu. Prezident Sloboda, ako vrchný veliteľ ozbrojených síl, sa teda pridal na stranu KSSZ a ZSSR aj keď v rovnaký deň odmietol menovať „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“. Dzúr konal v časovom a vecnom súlade s prezidentom a preto je pravdepodobné, že bol rovnako dobre informovaný. Dzúr na ďalší deň (22.8) vydal rozkaz číslo 13. (pozri obrázok), v ktorom deklaruje už spoluprácu s velením inváznych vojsk: "[[ČSĽA]] je v styku s predstaviteľom "spojeneckého‚spojeneckého velenia vojsk"vojsk‘ a robí všetko preto aby nedochádzalo ku konfliktom, ktoré by narušili kľud a poriadok."
 
Po invázii nasledovala "politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]]", na ktorej sa Dzúr aktívne podieľal. 21. augusta [[1969]] vydal rozkaz, aby armáda zasiahla proti demonštrujúcemu obyvateľstvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 70:
== Referencie ==
<references />
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Martin Dzúr}}
 
== Externé odkazy ==
Řádek 75 ⟶ 78:
 
{{DEFAULTSORT:Dzúr, Martin}}
 
[[Kategória:Slovenskí generáli]]
[[Kategória:Česko-slovenskí generáli]]