Spektr-RG: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lamid58 (diskusia | príspevky)
odkazy
Lamid58 (diskusia | príspevky)
doplnenie článku
Riadok 1:
{{Infobox umelé kozmické teleso
{{Pracuje sa}}{{Infobox Kozmická misia|názov misie=Spektr-RG}}
| nadpis = Spektr-RG
| obrázok = Spektr-RG russian X-ray space telescope P1110968.jpg
| titulok = Spektr-RG, Спектр-РГ
| organizácia = [[Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“|Roskosmos]]
| hlavní_dodávatelia = NPO Lavočkina, Max-Planck-Institut für extraterrestrische Physik
| iné_názvy = Spectrum-X-Gamma, SRG, SXG
| cospar = 2019-040A
| družica = Slnka
| dátum_štartu = [[13. júl]] [[2019]], 12:30 [[UTC]] <ref name="vypustenie" />
| miesto_štartu = [[Bajkonur]]
| nosná_raketa = [[Proton|Proton-M]]
| dĺžka_misie =6,5 roka
| zánik =
| hmotnosť = 2 712 [[kilogram|kg]]
| stránka =https://www.roscosmos.ru/srg/
| umiestnenie = L2 Slnko-Zem
| typ_dráhy = [[halo orbita|halo orbita]]
| výška =
| doba_obehu =
| obežná_rýchlosť =
| typ_ďalekohľadu =
| vlnová_dĺžka = [[Röntgenové žiarenie]]
| priemer = {{cm2|2400|cm2|w}}
| zberná_oblasť =
| ohnisková_vzdialenosť =
| chladiaca_látka =
|}}
 
 
'''Spektr-RG''' ( [[Ruština|rusky]]: Спектр-РГ, ''[[Elektromagnetické spektrum|Spectrum]]'' + ''[[Röntgenové žiarenie|Röntgen]]'' + ''[[Žiarenie gama|Gamma]]'' ; tiež nazývaný '''Spectrum-X-Gamma''', '''SRG''', '''SXG''' ) je rusko-nemecké [[Vysokoenergetická astronómia|vysokovýkonnévysokoenergetické astrofyzikálne]] vesmírne observatórium a výskumný projekt [[Röntgenová astronómia|röntgenovej astronómie]], ktoré bolo vypustené 13. júla 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia Launches Spektr-RG, a New X-Ray Observatory, into Space|url=https://www.space.com/russia-launches-x-ray-space-observatory-spektr-rg.html|vydavateľ=Space.com|dátum prístupu=2020-01-07|jazyk=en|meno=Elizabeth|priezvisko=Howell 2019-07-13T12:46:17Z}}</ref> Vychádza zo satelitného ďalekohľadu [[Spektr-R]] z roku 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia Successfully Launches Next-Generation Space Telescope|url=https://www.rferl.org/a/russia-successfully-launches-next-generation-space-telescope/30053930.html|vydavateľ=RadioFreeEurope/RadioLiberty|dátum prístupu=2020-01-07|jazyk=en}}</ref>
 
== História ==
Prvý návrh na röntgenový pozorovací satelit obiehajúci nad zemskou atmosférou, ktorá filtrujeodfiltruje röntgenové lúče, v 80-tych rokoch 20. storočia podal [[ Rashid Sunyaev |Rashid Sunyaev]] z [[ Ruský inštitút pre výskum vesmíru |Ruského inštitútu pre výskum vesmíru]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russian Space Research Institute|url=https://www.wikidata.org/wiki/Q1433237|vydavateľ=www.wikidata.org|dátum prístupu=2020-01-08|jazyk=en}}</ref> v Sovietskom zväze. Dvadsať inštitúcií z dvanástich krajín sa spojilo, aby navrhli veľké observatórium s piatimi ďalekohľadmi. Po páde [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] sa však misia odsunula z dôvodu znižovania nákladov ruského vesmírneho programu [[Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“|Roscosmos]]. Projekt bol vzkriesený v roku 2003 so zmenšeným dizajnom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Update: Telescope designed to study mysterious dark energy keeps Russia’s space science hopes alive|url=https://www.sciencemag.org/news/2019/07/update-telescope-designed-study-mysterious-dark-energy-keeps-russia-s-space-science|vydavateľ=Science {{!}} AAAS|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2020-01-07|jazyk=en|meno=Daniel|priezvisko=CleryJul. 15|priezvisko2=2019|meno3=9:55|priezvisko3=Am}}</ref>
 
== Prehľad ==
Hlavným nástrojom misie je [[ EROSITA |eROSITA]], ktorú postavil [[ Inštitút Maxa Plancka pre mimozemskú fyziku |Inštitút mimozemskej fyziky Maxa Plancka]] (MPE) v Nemecku. Uskutoční sedemročný röntgenový prieskum,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Technical Performance|url=http://www.mpe.mpg.de/455799/instrument|vydavateľ=www.mpe.mpg.de|dátum prístupu=2020-01-07|jazyk=en}}</ref> prvý v strednom [[Röntgenová astronómia|röntgenovom pásme s]] energiou menšou ako 10 keV a prvý, ktorý zmapuje odhadovaných 100 000 klastrov galaxií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Update: Telescope designed to study mysterious dark energy keeps Russia’s space science hopes alive|url=https://www.sciencemag.org/news/2019/07/update-telescope-designed-study-mysterious-dark-energy-keeps-russia-s-space-science|vydavateľ=Science {{!}} AAAS|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2020-01-07|jazyk=en|meno=Daniel|priezvisko=CleryJul. 15|priezvisko2=2019|meno3=9:55|priezvisko3=Am}}</ref> Tento prieskum môže odhaliť nové [[Kopa galaxií|zhluky galaxií]] a [[Aktívne jadro galaxie|aktívnychaktívne galaktickýchgalaktické jadierjadrá]]. Druhým prístrojom, [[ ART-XC |ART-XC]], je ruský vysokoenergetický [[ X-ray ďalekohľad |röntgenový ďalekohľad]] schopný odhaliť [[Supermasívna čierna diera|supermasívne čierne diery]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Update: Telescope designed to study mysterious dark energy keeps Russia’s space science hopes alive|url=https://www.sciencemag.org/news/2019/07/update-telescope-designed-study-mysterious-dark-energy-keeps-russia-s-space-science|vydavateľ=Science {{!}} AAAS|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2020-01-07|jazyk=en|meno=Daniel|priezvisko=CleryJul. 15|priezvisko2=2019|meno3=9:55|priezvisko3=Am}}</ref>
[[Súbor:MAKS Airshow 2013 (Ramenskoye Airport, Russia) (525-09).jpg|náhľad|Vesmírne observatórium Spektr-RG]]
 
== Observatórium ==
Koncept misie Spektr-RG bol zverejnený v roku 2005.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Update: Telescope designed to study mysterious dark energy keeps Russia’s space science hopes alive|url=https://www.sciencemag.org/news/2019/07/update-telescope-designed-study-mysterious-dark-energy-keeps-russia-s-space-science|vydavateľ=Science {{!}} AAAS|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2020-01-07|jazyk=en|meno=Daniel|priezvisko=CleryJul. 15|priezvisko2=2019|meno3=9:55|priezvisko3=Am}}</ref> Stavba bola dokončená v roku 2016 a testovala sa do polovice roku 2018. ŠtartŠtartovalo bolsa 13. júla 2019, z [[Bajkonur|Baikonuru]] rampa [[ Miesto kozmodrómu Baikonur 81 |81/24]], vyniesla ho raketa [[Proton (nosná raketa)|Proton-M]]. Observatórium boloje integrované do [[ Satelitná zbernica |satelitnej základne]] ''Navigator'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Navigator platform|url=http://russianspaceweb.com/navigator.html|vydavateľ=russianspaceweb.com|dátum prístupu=2020-01-07}}</ref> produkovanej spoločnosťouspoločnosti [[ Lavočkin |NPO Lavochkin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASASpaceFlight.com|url=https://www.nasaspaceflight.com/2019/07/russian-proton-m-spektr-rg-observatory/|dátum vydania=2019-07-13|dátum prístupu=2020-01-07|jazyk=en-US}}</ref>
 
== Profil misie a obežná dráha ==
Sonda bude na obežnej dráheobieha okolo Slnka obiehať [[Libračný bod|LagrangeovLagrangeovho bodbodu L<sub>2</sub>]] Slnko-Zem na [[Halo orbita|halo orbite]] asi 1,5 milióna kilometrov od Zeme. Let na toto miesto trval tri mesiace, počas ktorých boli dvaoba ďalekohľady skontrolované a skalibrované. Nasledujúce štyri roky sa strávia vykonaním ôsmich prieskumov zameraných na celú oblohu. Cieľom je, aby sa potom tri roky pozorovali vybrané [[Kopa galaxií|klastre galaxií]] a AGN ([[Aktívne jadro galaxie|aktívne galaktické jadrá]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spektr-RG / SRG (Spectrum Roentgen Gamma) - Satellite Missions - eoPortal Directory|url=https://directory.eoportal.org/web/eoportal/satellite-missions/content/-/article/srg|vydavateľ=directory.eoportal.org|dátum prístupu=2020-01-07|jazyk=en-US}}</ref>
 
V pondelok 21. októbra 2019 Spektr-RG absolvoval 100-dňový let k bodu L2L<sub>2</sub> Slnko-Zem. 17. októbra 2019 hlavný prístroj eROSITA zachytil prvé svetlo.<ref>https://spaceflightnow.com/2019/10/23/german-x-ray-telescope-achieves-first-light/</ref>
[[Súbor:EROSITA mirror modules.jpg|náhľad|Teleskop eROSITA pozostáva zo siedmich rovnakých zrkadlových modulov]]
[[Súbor:EROSITA X-ray detectors.jpg|náhľad|Zlaté bloky sú CCD snímače citlivé na röntgenové žiarenie (jeden pre každé zo siedmich zrkadiel). Pre každý zistený fotón zmerajú čas príchodu, energiu (alebo vlnovú dĺžku) a polohu na oblohe.]]
 
== Prístroje ==
Řádek 29 ⟶ 60:
|-
| Typ ďalekohľadu
| [[ Wolterov ďalekohľad |Wolter]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Curved mirrors, Wolter-optics|url=http://x-ray-optics.eu/index.php/en/types-of-optics/reflecting-optics/curved-mirrors#Wolter_optics|vydavateľ=x-ray-optics.eu|dátum prístupu=2020-01-08|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref>
| [[ Wolterov ďalekohľad |Wolter]]
| Wolter
|-
Řádek 36 ⟶ 67:
| röntgenový
|-
| Hmotnosť
| hmotnosť
| 810 &nbsp; kg
| 350 &nbsp; kg
Řádek 66 ⟶ 97:
== Externé odkazy ==
 
* [httphttps://srgwww.iki.rssiroscosmos.ru/srg/ Oficiálne stránkyStránky projektu v Rusku]
* [http://www.mpe.mpg.de/eROSITA Oficiálne stránkyStránky ďalekohľadu eROSITA]
* [https://www.nature.com/articles/d41586-019-01831-1 Vesmírny ďalekohľad mapuje prvú mapu vesmíru vo vysoko energetických röntgenových lúčoch]