Dejiny Spojených štátov: Rozdiel medzi revíziami

d
Verzia používateľa 87.197.35.66 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot
d (Verzia používateľa 87.197.35.66 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot)
== '''Dejiny Spojených štátov amerických''' počínajú príchodom prvých obyvateľov cez [[Beringia|Beringiu]] zhruba 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných cestách Európanov v 15. a 16. storočí sem v 17. storočí začali prichádzať európski, predovšetkým anglickí kolonisti. Okrem Angličanov na [[Northeast (USA)|severovýchode]] sem prichádzali Španieli, budujúci malé osady na [[Florida|Floride]] a [[Southwest (USA)|juhozápade]], a Francúzi, ktorí sa usadzovali pozdĺž [[Mississippi (rieka)|rieky Mississippi]] a na pobreží [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Do sedemdesiatych rokov 18. storočia v [[Trinásť kolónií|trinástich britských kolóniách]] žilo dva a pol milióna ľudí. Po skončení [[Francúzska a indiánska vojna|francúzsko-indiánskej vojny]] v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä [[Bostonské pitie čaju]] (1773), viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí [[Patriot (Americká revolúcia)|Patrioti]] (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej [[republikánstvo]], ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokraciu. ==
 
== Ozbrojený konflikt začal v roku [[1775]], keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku [[1776]] vyhlásil [[Druhý kontinentálny kongres]] nový nezávislý národ, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála [[George Washington|Georgea Washingtona]] zvíťazili americkí Patrioti vo [[Americká vojna za nezávislosť|vojne za nezávislosť]]. [[Versaillský mier (1783)|Parížska zmluva z roku 1783]] prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a [[Kanada|Kanady]]. Centrálna vláda zriadená [[články Konfederácie]] nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku 1787 Kongres zvolal [[Ústavodarné zhromaždenie USA|Ústavný konvent]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Ten dal vzniknúť [[Ústava Spojených štátov|novej ústave]], ktorá bola ratifikovaná v roku 1789. V roku 1791 k nej bola doplnená [[Listina práv (USA)|Charta práv]], zaručujúca neodňateľné práva. S Washingtonom ako [[Prezident Spojených štátov|prvým prezidentom]] a [[Alexander Hamilton|Alexandrom Hamiltonom]], jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom [[Thomas Jefferson]], zakúpil od Francúzska [[Louisianske teritórium]], čím sa zdvojnásobila veľkosť Spojených štátov. [[Britsko-americká vojna|Druhá a posledná vojna s Britániou]] bola vybojovaná v rokoch 1812-1815. ==
 
== Pod vplyvom presvedčenia o ''zjavnom predurčení'' (''Manifest Destiny'') sa federálne územia začali rozširovať na západ, k [[Tichý oceán|Pacifiku]]. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, avšak počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, v roku 1810 dosiahol 7,2 milióna, v roku 1860 32 miliónov, v roku 1900 76 miliónov, 132 miliónov v roku 1940 a 321 miliónov v roku 2015. Hospodársky rast z hľadiska celkového [[Hrubý domáci produkt|HDP]] bol ešte rýchlejší. Avšak v porovnaní s európskymi mocnosťami bola vojenská sila národa relatívne obmedzená až do začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokárov]]. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od [[Mason-Dixonová línia|Mason-Dixonovej línie]], ale [[Juh (USA)|Juh]] pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým pre vysoko ziskové vývozy [[Bavlna|bavlny]], vďaka veľkom dopyte v Európe. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán [[Abraham Lincoln]], ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii. ==
 
== Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo [[Konfederované štáty americké|konfederáciu]], ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia v roku 1861 začala [[Americká občianska vojna|vojnu so Severom]] útokom na [[Fort Sumter|pevnosť Sumter]]. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861-1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenia Juhu a zrušenie otroctva. V následnej [[Éra rekonštrukcie|ére rekonštrukcie]] (1863-1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku Ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v 70. rokoch 19. storočia bieli [[Demokratická strana (USA)|Demokrati]] znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. "[[Zákony Jima Crowa|Zákonov Jima Crowa]]", zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatie ustanovenia, zbavujúce volebného práva väčšinu [[Afroameričan|Afroameričanov]] a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia občianskych práv]] v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a prijatie federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv. ==
 
== Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na [[Northeast (USA)|severovýchode]] a [[Midwest (USA)|stredozápade]] a príchode miliónov prisťahovaleckých robotníkov a poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializoval severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť [[Progresívne hnutí|progresívnemu hnutiu]], ktoré počas 90. rokov 19. storočia až 20. rokov 20. storočia iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. V roku 1920 devätnásty dodatok Ústavy zaručil [[volebné právo žien]]. Potom nasledoval 16. a 17. dodatok z roku 1913, ktoré stanovili prvý národný [[Daň z príjmu|daň z príjmov]] a priamu voľbu amerických senátorov do [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]]. Hoci boli Spojené štáty počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] spočiatku neutrálne, v roku 1917 vyhlásili vojnu Nemecku a prispeli k víťazstvu Spojencov v nasledujúcom roku. ==
 
== Éra prosperity 20. rokov skončila [[Krach na newyorskej burze|krachom na newyorskej burze]] v októbri 1929 a následným nástupom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|celosvetovej hospodárskej krízy]] trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] ukončil obdobie republikánskej dominancie v [[Biely dom|Bielom dome]] a realizoval svoje programy nazývané "[[Nový údel]]" pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký [[liberalizmus]], zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém [[Sociálne poistenie|sociálneho zabezpečenia]] a [[Minimálna mzda|minimálnu mzdu]]. Po [[Útok na Pearl Harbor|japonskom útoku na Pearl Harbor]] v decembri 1941 vstúpili Spojené štáty do druhej svetovej vojny po boku Británie, Sovietskeho zväzu, Číny a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť nacistické Nemecko na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo [[Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki|užitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá]], čo prispelo k porážke cisárskeho Japonska. ==
 
== Spojené štáty a [[Sovietsky zväz]] vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace [[Superveľmoc|superveľmoci]]. Počas [[Studená vojna|studenej vojny]] sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v [[Preteky v zbrojení|pretekoch v zbrojení]], vo [[Vesmírne preteky|vesmírnom pretekaní]], v rôznych [[Zástupná vojna|zástupných vojnách]] a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore [[Západná Európa|Západnej Európy]] a Japonska spolu s [[Politika zadržovania|politikou zadržiavaniia]], ktorá mala brániť šíreniu [[Komunizmus|komunizmu]]. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do [[Kórejská vojna|vojen v Kórei]] a [[Vietnamská vojna|vo Vietname]]. V šesťdesiatych rokoch, z veľkej časti vďaka sile [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia za občianske práva]], bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasovej menšiny. Studená vojna skončila s [[Rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadom Sovietskeho zväzu]] v roku 1991 a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou. ==
 
== Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na [[Blízky východ|Blízkom východe]] v reakcii na [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojnu v Zálive]] na začiatku 90. rokov. Počiatok 21. storočia poznačili [[Útoky z 11. septembra 2001|útoky al-Kájdy z 11. septembra 2001]], ktoré nasledovali vojny vedenej USA [[Tretia vojna v Perzskom zálive|v Iraku]] a [[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|Afganistane]]. V roku 2008 postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu 10. rokov 21. storočia. ==
[[Súbor:US_states_by_date_of_statehood_RWB_dates.svg|náhľad|Teritoriálne expanzia Spojených štátov 1776-1959.<br>
 
[[Súbor:US_states_by_date_of_statehood_RWB_datesRozdelenie podľa vstupu štátu do únie.svg|náhľad|{{legenda|#FF0000|1776–1790}}]]{{legenda|#FF6666|1791–1799}}[[Súbor:US_states_by_date_of_statehood_RWB_dates.svg|náhľad|{{legenda|#FF9999|1800–1819}}]]{{legenda|#FFCCCC|1820–1839}}[[Súbor:US_states_by_date_of_statehood_RWB_dates.svg|náhľad|{{legenda|#CCCCCC|1840–1859}}]]{{legenda|#CCCCFF|1860–1879}}[[Súbor:US_states_by_date_of_statehood_RWB_dates.svg|náhľad|{{legenda|#9999FF|1880–1899}}]]{{legenda|#6666FF|1900–1950}}[[Súbor:US_states_by_date_of_statehood_RWB_dates.svg|náhľad|{{legenda|#0000FF|1950–1959}}]]
== Teritoriálne expanzia Spojených štátov 1776-1959. Rozdelenie podľa vstupu štátu do únie. ==
== [[Súbor:US_states_by_date_of_statehood3.gif|náhľad|Animácia časovej osi vstupu štátov do únie ==]]
[[Súbor:US_states_by_date_of_statehood_RWB_dates.svg|náhľad|{{legenda|#FF0000|1776–1790}}]]{{legenda|#FF6666|1791–1799}}[[Súbor:US_states_by_date_of_statehood_RWB_dates.svg|náhľad|{{legenda|#FF9999|1800–1819}}]]{{legenda|#FFCCCC|1820–1839}}[[Súbor:US_states_by_date_of_statehood_RWB_dates.svg|náhľad|{{legenda|#CCCCCC|1840–1859}}]]{{legenda|#CCCCFF|1860–1879}}[[Súbor:US_states_by_date_of_statehood_RWB_dates.svg|náhľad|{{legenda|#9999FF|1880–1899}}]]{{legenda|#6666FF|1900–1950}}[[Súbor:US_states_by_date_of_statehood_RWB_dates.svg|náhľad|{{legenda|#0000FF|1950–1959}}]]
 
== Animácia časovej osi vstupu štátov do únie ==
 
== Predkolumbovská éra ==
{{Pozri aj|Predkolumbovská kultúra}}
== [[Súbor:Peopling_of_America_through_Beringia.png|náhľad|Mapa zobrazujúca približnú pozíciu nezaľadneného koridoru a špecifické paleoindiánskr sídliska ([[Kultúra Clovis|teória kultúry Clovis]]) ==]]
== Nie je s určitosťou známe, ako alebo kedy domorodí Američania prvýkrát osídlili americký kontinent a územie dnešných Spojených štátov. Podľa prevažujúcej teórie ľudia migrovali z [[Eurázia|Eurázie]] cez [[Beringia|Beringiu]], pozemný most, ktorý počas doby ľadovej spájal [[Sibír]] s dnešnou [[Aljaška|Aljaškou]], a potom sa rozšírili na juh po všetkých amerických kontinentoch a pravdepodobne dorazili až k hraniciam [[Antarktický polostrov|Antarktického polostrova]]. Táto migrácia snáď začala už pred 30 000 rokmi<ref>{{cite news|title=New Ideas About Human Migration From Asia To Americas|url=http://www.sciencedaily.com/releases/2007/10/071025160653.htm|work=ScienceDaily|date=October 29, 2007|accessdate=March 12, 2011}}</ref> a pokračovala až do doby pred približne 10 000 rokmi, kedy pozemný most zaplavilo stúpanie morskej hladiny, spôsobené ukončením poslednej doby ľadovej.<ref>{{harvnb|Kennedy|Cohen|Bailey|2006|p=6}}</ref> Títo ranní obyvatelia, nazývaní Paleoameričania, sa čoskoro rozčlenili do mnohých stoviek kultúrne odlišných národov a kmeňov. ==
 
== Predkolumbovská éra zahŕňa všetky podrobnejšie delenie histórie a prehistórie Ameriky pred významnejšou prítomnosťou Európanov na amerických kontinentoch, počnúc obdobím pôvodného osídlenia v období mladého paleolitu až k európskej kolonizácii v ranom novoveku. Kým z technického hľadiska sa vzťahuje na obdobie pred plavbami Krištofa Kolumba v rokoch 1492-1504, v praxi tento termín zvyčajne zahŕňa históriu amerických domorodých kultúr až do ich podmanenia alebo významného ovplyvnenia Európanov, aj keď sa to stalo po desaťročiach alebo dokonca storočiach po prvom Kolumbovom pristáti. ==
== Mapa zobrazujúca približnú pozíciu nezaľadneného koridoru a špecifické paleoindiánskr sídliska ([[Kultúra Clovis|teória kultúry Clovis]]) ==
 
=== Vývoj pôvodného osídlenia pred príchodom Európanov ===
== Nie je s určitosťou známe, ako alebo kedy domorodí Američania prvýkrát osídlili americký kontinent a územie dnešných Spojených štátov. Podľa prevažujúcej teórie ľudia migrovali z [[Eurázia|Eurázie]] cez [[Beringia|Beringiu]], pozemný most, ktorý počas doby ľadovej spájal [[Sibír]] s dnešnou [[Aljaška|Aljaškou]], a potom sa rozšírili na juh po všetkých amerických kontinentoch a pravdepodobne dorazili až k hraniciam [[Antarktický polostrov|Antarktického polostrova]]. Táto migrácia snáď začala už pred 30 000 rokmi<ref>{{cite news|title=New Ideas About Human Migration From Asia To Americas|url=http://www.sciencedaily.com/releases/2007/10/071025160653.htm|work=ScienceDaily|date=October 29, 2007|accessdate=March 12, 2011}}</ref> a pokračovala až do doby pred približne 10 000 rokmi, kedy pozemný most zaplavilo stúpanie morskej hladiny, spôsobené ukončením poslednej doby ľadovej.<ref>{{harvnb|Kennedy|Cohen|Bailey|2006|p=6}}</ref> Títo ranní obyvatelia, nazývaní Paleoameričania, sa čoskoro rozčlenili do mnohých stoviek kultúrne odlišných národov a kmeňov. ==
== [[Súbor:Nordamerikanische_Kulturareale_en.png|náhľad|Kultúrne oblasti predkolumbovskej Severnej Ameriky podľa [[Alfred Kroeber|Alfreda Kroebera]] ==]]
 
== Kultúra domorodých američanov (indiánov) mladšej doby kamennej sa obvykle necharakterizuje ako "neolitická" (na rozdiel od kultúr v Eurázii, Afrike a inde) ale člení sa do piatich fáz, a iba do troch v prípade Severnej Ameriky:<ref>{{cite book|author=Gordon R. Willey and Philip Phillips|title=Method and Theory in American Archaeology|publisher=University of Chicago Press|year=1957|isbn=978-0-226-89888-9}}</ref> ==
== Predkolumbovská éra zahŕňa všetky podrobnejšie delenie histórie a prehistórie Ameriky pred významnejšou prítomnosťou Európanov na amerických kontinentoch, počnúc obdobím pôvodného osídlenia v období mladého paleolitu až k európskej kolonizácii v ranom novoveku. Kým z technického hľadiska sa vzťahuje na obdobie pred plavbami Krištofa Kolumba v rokoch 1492-1504, v praxi tento termín zvyčajne zahŕňa históriu amerických domorodých kultúr až do ich podmanenia alebo významného ovplyvnenia Európanov, aj keď sa to stalo po desaťročiach alebo dokonca storočiach po prvom Kolumbovom pristáti. ==
 
==* Kamenné obdobie (Paleoindiáni) (18&nbsp;000 pr. N. L - 8000 pr. N. L.) - prevažoval lov veľkej zveri. Príklady zahŕňajú kultúry Clovis, Folsom, Dalton ai. ==
== Vývoj pôvodného osídlenia pred príchodom Európanov ==
==* Archaické obdobie (8000 pr. N. L. - 1000 n. L.) - vzrastal význam zberačstva, lovecký spôsob života klesal na význame. Príklady zahŕňajú kultúru Archaic Southwest alebo kultúru Poverty Point. ==
==* Post-archaické obdobie (1000 n. L. - súčasnosť) - rozvoj dedinského poľnohospodárstva, stavba budov, pyramíd atď. Zahŕňa napríklad kultúry Pueblo, Mississippi, Hopewell, Freemont a ďalšie. ==
 
== Severnú Ameriku obsadili početné paleoindiánske kultúry. Niektoré sa rozkladali okolo [[Veľké prérie|Veľkých planín]] a [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]], na území moderných Spojených štátov amerických a Kanady, rovnako ako na priľahlých oblastiach na západe a juhozápade. Podľa [[Orálna história|orálnych dejín]] mnohé domorodé národy Ameriky žijú na tomto kontinente od svojho vzniku, ktorý je opísaný širokou škálou tradičných [[Stvorenie sveta|príbehov o stvorení sveta]]. Iné kmene majú príbehy, ktoré popisujú migráciu dlhou krajinou a cez veľkú rieku, ktorá je považovaná za [[Mississippi (rieka)|rieku Mississippi]].<ref>Deloria, V., Jr., (1997) ''Red Earth White Lies: Native Americans and The Myth of Scientific Fact''.</ref> Genetické a lingvistické dáta spájajú pôvodné obyvateľstvo tohto kontinentu s pravekými obyvateľmi severovýchodnej Ázie. Archeologické a lingvistické údaje umožnili vedcom objavenie niektorých migrácii v rámci kontinentu. ==
== Kultúrne oblasti predkolumbovskej Severnej Ameriky podľa [[Alfred Kroeber|Alfreda Kroebera]] ==
 
=== Hlavné kultúry ===
== Kultúra domorodých američanov (indiánov) mladšej doby kamennej sa obvykle necharakterizuje ako "neolitická" (na rozdiel od kultúr v Eurázii, Afrike a inde) ale člení sa do piatich fáz, a iba do troch v prípade Severnej Ameriky:<ref>{{cite book|author=Gordon R. Willey and Philip Phillips|title=Method and Theory in American Archaeology|publisher=University of Chicago Press|year=1957|isbn=978-0-226-89888-9}}</ref> ==
== [[Adenská skupina|Adenská kultúra]]: bola to domorodá americká kultúra, ktorá existovala v čase od 1000 pr. N. L. Až 200 pr. N. L., V období známom ako rané obdobie Woodland. Adenská kultúra zahŕňa pravdepodobne väčší počet príbuzných indiánskych spoločenstiev, ktoré zdieľali pohrebné komplexy a ceremoniálne systémy. ==
 
== [[Kultúra Coles Creek]]: táto kultúra sa rozvíjala v údolí dolného toku Mississippi, časovo sa radí medzi poslednú fázu obdobia Woodland a následné obdobie kultúry Plaquemine, ktorej je jej predchodcom. Obdobie je charakterizované vzrastajúcim užívaním plochých násypov ako základov pod obydlia, usporiadaných okolo centrálneho námestia, zložitejšie politické inštitúcie a stratégie obživy, ktoré boli stále zakotvené v pestovaní pôvodných domestikovaných plodín a lovu namiesto nepôvodnej kukurice, ktorá prevládla v následnom období mississippskej kultúry Plaquemine. Kultúru pôvodne definoval podľa jedinečnej výzdoby šamotovej keramiky archeológ James A. Ford počas svojich prieskumov na archeologickom nálezisku Mazique. ==
== Kamenné obdobie (Paleoindiáni) (18&nbsp;000 pr. N. L - 8000 pr. N. L.) - prevažoval lov veľkej zveri. Príklady zahŕňajú kultúry Clovis, Folsom, Dalton ai. ==
 
== [[Hohokamská kultúra]]: bola to kultúra sústredená okolo amerického juhozápadu.<ref name="mark">Chenault, Mark, Rick Ahlstrom, and Tom Motsinger, (1993) ''In the Shadow of South Mountain: The Pre-Classic Hohokam of 'La Ciudad de los Hornos{{'}}'', Part I and II.</ref> Ľudia ranej kultúry Hohokam založili rad malých osád pozdĺž stredného toku rieky [[Gila]]. Pestovali kukuricu, tekvicu a fazuľu. Komunity sa nachádzali v blízkosti kvalitnej ornej pôdy, pričom v skorších dobách tejto kultúry bolo bežné [[suché poľnohospodárstvo]].<ref name="mark" /> Charakteristickým znakom tejto kultúry je hrnčiarska technika ''paddle-and-anvil''. Klasické obdobie kultúry zaznamenalo vzostup architektúry a keramiky. Budovy na vyvýšených zemných mohylách boli zoskupené do dvorcov, obohnaných múrom. Ploché mohyly boli stavané pozdĺž toku rieky, rovnako ako zavlažovacie kanály, čo naznačuje, že tieto lokality boli správnymi centrami, ktoré rozdeľovali vodu a koordinovali práce na kanáloch. Začala vznikať polychrómovaná keramika a pochovávanie do zeme nahradilo predchádzajúce spaľovanie mŕtvych. Obchodovalo sa s mušľami a iným exotickým tovarom. Sociálne a klimatické faktory viedli k úpadku a opusteniu územia po roku 1400 n. L. ==
== Archaické obdobie (8000 pr. N. L. - 1000 n. L.) - vzrastal význam zberačstva, lovecký spôsob života klesal na význame. Príklady zahŕňajú kultúru Archaic Southwest alebo kultúru Poverty Point. ==
 
== [[Anasaziovia|Kultúra Starých Pueblanov]] (anasaziovia): táto kultúra pokrývala súčasný americký región [[Štyri rohy|štyroch rohov]], zahŕňajúce južný Utah, severnú Arizonu, severozápadne Nové Mexiko a juhozápadne Colorado.<ref name="eb">[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/22804/Ancestral-Pueblo-culture "Ancestral Puebloculture. "] ''Encyclopædia Britannica.'' Retrieved 4 June 2012.</ref> Predpokladá sa, že kultúra Pueblanov sa aspoň z časti vyvinula z Osharskej tradície, ktorá sa zase vyvinula z kultúry Picos. Žili v obydliach rôznych typov, medzi ktoré patrili malé rodinné zemnice, väčšie klanové stavby, veľká puebla ("dedina") a domy v skalných previsoch. Pueblani vytvorili komplexnú sieť osídlenia, ktoré sa tiahli cez [[Koloradská plošina|Koloradsku plošinu]] a spájala stovky komunít a populačných centier. Kultúra je pravdepodobne najlepšie známa vďaka kamenným a zemným obydliam postavených v stenách skalných previsov, najmä počas obdobia Pueblo II a Pueblo III. ==
== Post-archaické obdobie (1000 n. L. - súčasnosť) - rozvoj dedinského poľnohospodárstva, stavba budov, pyramíd atď. Zahŕňa napríklad kultúry Pueblo, Mississippi, Hopewell, Freemont a ďalšie. ==
== [[Súbor:Monks_Mound_in_July.JPG|náhľad|Monks Mound v Cahokia (Zoznam svetového dedičstva UNESCO). Umiestnenie betónového schodiska sleduje približný priebeh pôvodných drevených schodov. ==]]
== [[Mississippská kultúra]]: rozšírila sa v údoliach riek [[Ohio (rieka)|Ohio]] a [[Mississippi (rieka)|Mississippi]], jej stavby sa vyskytovali po celom juhovýchode. Vytvorila najväčšiu územnú plochu v Severnej Amerike severne od Mexika, najvýznamnejším z nich v [[Cahokia]], na prítoku rieky Mississippi v dnešnom štáte Illinois. ==
 
== [[Irokézi (v užšom zmysle)|Kultúra Irokézov]]: Irokézska liga národov alebo tiež "Ľudia z dlhého domu" so sídlom v dnešnej severnej a západnej časti štátu New York mala v polovici 15. storočia podobu konfederácie. Podľa niektorých názorov táto kultúra prispela k formovaniu politickej podoby neskorších Spojených štátov, vzhľadom na to že sa Irokézsky systém podobný federácii odlišoval od silných, centralizovaných európskych monarchií,<ref>{{cite book|title=33 questions about American history you're not supposed to ask|first=Thomas E|url=https://books.google.com/books?id=dCMcnBRKR-0C&pg=PA62|last=Woods|page=62|publisher=Crown Forum|year=2007|isbn=978-0-307-34668-1}}</ref><ref>{{cite book|last=Wright|first=R|year=2005|title=Stolen Continents: 500 Years of Conquest and Resistance in the Americas|publisher=Mariner Books|isbn=0-618-49240-2}}</ref> táto myšlienka však nie je všeobecne akceptovaná.<ref name="Tooker">{{cite book|editor=Clifton JA|title=The Invented Indian: Cultural Fictions and Government Policies|url=https://books.google.com/books?id=ARbVmr941TsC&pg=PA107|publisher=Transaction Publishers|location=New Brunswick, N.J., U.S.A|year=1990|pages=107–128|chapter=The United States Constitution and the Iroquois League|isbn=1-56000-745-1|accessdate=2010-11-24|author=Tooker E}}</ref> ==
== Severnú Ameriku obsadili početné paleoindiánske kultúry. Niektoré sa rozkladali okolo [[Veľké prérie|Veľkých planín]] a [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]], na území moderných Spojených štátov amerických a Kanady, rovnako ako na priľahlých oblastiach na západe a juhozápade. Podľa [[Orálna história|orálnych dejín]] mnohé domorodé národy Ameriky žijú na tomto kontinente od svojho vzniku, ktorý je opísaný širokou škálou tradičných [[Stvorenie sveta|príbehov o stvorení sveta]]. Iné kmene majú príbehy, ktoré popisujú migráciu dlhou krajinou a cez veľkú rieku, ktorá je považovaná za [[Mississippi (rieka)|rieku Mississippi]].<ref>Deloria, V., Jr., (1997) ''Red Earth White Lies: Native Americans and The Myth of Scientific Fact''.</ref> Genetické a lingvistické dáta spájajú pôvodné obyvateľstvo tohto kontinentu s pravekými obyvateľmi severovýchodnej Ázie. Archeologické a lingvistické údaje umožnili vedcom objavenie niektorých migrácii v rámci kontinentu. ==
 
== Počas vojen Irokézovia donútili niekoľko kmeňov k odchodu na západ, na území, ktoré bolo ich tradičnou krajinou západne od rieky Mississippi. Kmene pochádzajúce z údolia rieky Ohio a ktoré sa presťahovali na západ, zahŕňali ľud Osage, Kaw, Ponca a Omaha. Do polovice 17. storočia sa znovu usadili vo svojich historických krajinách na území dnešného Kansasu, Nebrasky, Arkansasu a Oklahomy. Kmeň Osage bojoval s domorodcami jazyka [[Caddo]], do polovice 18. storočia ich vytlačil a ovládol svoje nové historické územie.<ref name="Burns">{{cite web|url=http://digital.library.okstate.edu/encyclopedia/entries/O/OS001.html|title=Osage|publisher=Oklahoma Encyclopedia of History and Culture|accessdate=2010-11-29|last=Burns|first=LF|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110102050914/http://digital.library.okstate.edu/encyclopedia/entries/O/OS001.html|archivedate=January 2, 2011|df=mdy-all}}</ref> ==
== Hlavné kultúry ==
 
=== Domorodý vývoj na Havaji ===
== [[Adenská skupina|Adenská kultúra]]: bola to domorodá americká kultúra, ktorá existovala v čase od 1000 pr. N. L. Až 200 pr. N. L., V období známom ako rané obdobie Woodland. Adenská kultúra zahŕňa pravdepodobne väčší počet príbuzných indiánskych spoločenstiev, ktoré zdieľali pohrebné komplexy a ceremoniálne systémy. ==
== História domorodých obyvateľov na [[Havaj (štát USA)|Havaji]] začína osídlením [[Polynézania|Polynézanmi]] medzi 1. a 10. storočím n.l. Oblasť okolo roku 1200 n. L. Objavili [[Tahiťania|tahitskí]] prieskumníci, ktorí sa tu tiež začali usadzovať. Tým začal vzostup havajskej civilizácie, ktorá bola izolovaná od zvyšku sveta ďalších 500 rokov až do príchodu Britov. Európania zastúpení britským objaviteľom kapitánom [[James Cook|Jamesom Cookom]] dorazili na Havajské ostrovy v roku 1778. Počas piatich rokov kontaktu európska vojenská technológia pomohla [[kamehameha I.|Kamehameohovi I.]] podrobiť si väčšinu obyvateľstva a prvýkrát v histórii zjednotiť ostrovy založením [[Havajské kráľovstvo|Havajského kráľovstva]]. ==
 
== [[Kultúra Coles Creek]]: táto kultúra sa rozvíjala v údolí dolného toku Mississippi, časovo sa radí medzi poslednú fázu obdobia Woodland a následné obdobie kultúry Plaquemine, ktorej je jej predchodcom. Obdobie je charakterizované vzrastajúcim užívaním plochých násypov ako základov pod obydlia, usporiadaných okolo centrálneho námestia, zložitejšie politické inštitúcie a stratégie obživy, ktoré boli stále zakotvené v pestovaní pôvodných domestikovaných plodín a lovu namiesto nepôvodnej kukurice, ktorá prevládla v následnom období mississippskej kultúry Plaquemine. Kultúru pôvodne definoval podľa jedinečnej výzdoby šamotovej keramiky archeológ James A. Ford počas svojich prieskumov na archeologickom nálezisku Mazique. ==
 
== [[Hohokamská kultúra]]: bola to kultúra sústredená okolo amerického juhozápadu.<ref name="mark">Chenault, Mark, Rick Ahlstrom, and Tom Motsinger, (1993) ''In the Shadow of South Mountain: The Pre-Classic Hohokam of 'La Ciudad de los Hornos{{'}}'', Part I and II.</ref> Ľudia ranej kultúry Hohokam založili rad malých osád pozdĺž stredného toku rieky [[Gila]]. Pestovali kukuricu, tekvicu a fazuľu. Komunity sa nachádzali v blízkosti kvalitnej ornej pôdy, pričom v skorších dobách tejto kultúry bolo bežné [[suché poľnohospodárstvo]].<ref name="mark" /> Charakteristickým znakom tejto kultúry je hrnčiarska technika ''paddle-and-anvil''. Klasické obdobie kultúry zaznamenalo vzostup architektúry a keramiky. Budovy na vyvýšených zemných mohylách boli zoskupené do dvorcov, obohnaných múrom. Ploché mohyly boli stavané pozdĺž toku rieky, rovnako ako zavlažovacie kanály, čo naznačuje, že tieto lokality boli správnymi centrami, ktoré rozdeľovali vodu a koordinovali práce na kanáloch. Začala vznikať polychrómovaná keramika a pochovávanie do zeme nahradilo predchádzajúce spaľovanie mŕtvych. Obchodovalo sa s mušľami a iným exotickým tovarom. Sociálne a klimatické faktory viedli k úpadku a opusteniu územia po roku 1400 n. L. ==
 
== [[Anasaziovia|Kultúra Starých Pueblanov]] (anasaziovia): táto kultúra pokrývala súčasný americký región [[Štyri rohy|štyroch rohov]], zahŕňajúce južný Utah, severnú Arizonu, severozápadne Nové Mexiko a juhozápadne Colorado.<ref name="eb">[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/22804/Ancestral-Pueblo-culture "Ancestral Puebloculture. "] ''Encyclopædia Britannica.'' Retrieved 4 June 2012.</ref> Predpokladá sa, že kultúra Pueblanov sa aspoň z časti vyvinula z Osharskej tradície, ktorá sa zase vyvinula z kultúry Picos. Žili v obydliach rôznych typov, medzi ktoré patrili malé rodinné zemnice, väčšie klanové stavby, veľká puebla ("dedina") a domy v skalných previsoch. Pueblani vytvorili komplexnú sieť osídlenia, ktoré sa tiahli cez [[Koloradská plošina|Koloradsku plošinu]] a spájala stovky komunít a populačných centier. Kultúra je pravdepodobne najlepšie známa vďaka kamenným a zemným obydliam postavených v stenách skalných previsov, najmä počas obdobia Pueblo II a Pueblo III. ==
 
== Monks Mound v Cahokia (Zoznam svetového dedičstva UNESCO). Umiestnenie betónového schodiska sleduje približný priebeh pôvodných drevených schodov. ==
 
== [[Mississippská kultúra]]: rozšírila sa v údoliach riek [[Ohio (rieka)|Ohio]] a [[Mississippi (rieka)|Mississippi]], jej stavby sa vyskytovali po celom juhovýchode. Vytvorila najväčšiu územnú plochu v Severnej Amerike severne od Mexika, najvýznamnejším z nich v [[Cahokia]], na prítoku rieky Mississippi v dnešnom štáte Illinois. ==
 
== [[Irokézi (v užšom zmysle)|Kultúra Irokézov]]: Irokézska liga národov alebo tiež "Ľudia z dlhého domu" so sídlom v dnešnej severnej a západnej časti štátu New York mala v polovici 15. storočia podobu konfederácie. Podľa niektorých názorov táto kultúra prispela k formovaniu politickej podoby neskorších Spojených štátov, vzhľadom na to že sa Irokézsky systém podobný federácii odlišoval od silných, centralizovaných európskych monarchií,<ref>{{cite book|title=33 questions about American history you're not supposed to ask|first=Thomas E|url=https://books.google.com/books?id=dCMcnBRKR-0C&pg=PA62|last=Woods|page=62|publisher=Crown Forum|year=2007|isbn=978-0-307-34668-1}}</ref><ref>{{cite book|last=Wright|first=R|year=2005|title=Stolen Continents: 500 Years of Conquest and Resistance in the Americas|publisher=Mariner Books|isbn=0-618-49240-2}}</ref> táto myšlienka však nie je všeobecne akceptovaná.<ref name="Tooker">{{cite book|editor=Clifton JA|title=The Invented Indian: Cultural Fictions and Government Policies|url=https://books.google.com/books?id=ARbVmr941TsC&pg=PA107|publisher=Transaction Publishers|location=New Brunswick, N.J., U.S.A|year=1990|pages=107–128|chapter=The United States Constitution and the Iroquois League|isbn=1-56000-745-1|accessdate=2010-11-24|author=Tooker E}}</ref> ==
 
== Počas vojen Irokézovia donútili niekoľko kmeňov k odchodu na západ, na území, ktoré bolo ich tradičnou krajinou západne od rieky Mississippi. Kmene pochádzajúce z údolia rieky Ohio a ktoré sa presťahovali na západ, zahŕňali ľud Osage, Kaw, Ponca a Omaha. Do polovice 17. storočia sa znovu usadili vo svojich historických krajinách na území dnešného Kansasu, Nebrasky, Arkansasu a Oklahomy. Kmeň Osage bojoval s domorodcami jazyka [[Caddo]], do polovice 18. storočia ich vytlačil a ovládol svoje nové historické územie.<ref name="Burns">{{cite web|url=http://digital.library.okstate.edu/encyclopedia/entries/O/OS001.html|title=Osage|publisher=Oklahoma Encyclopedia of History and Culture|accessdate=2010-11-29|last=Burns|first=LF|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110102050914/http://digital.library.okstate.edu/encyclopedia/entries/O/OS001.html|archivedate=January 2, 2011|df=mdy-all}}</ref> ==
 
== Domorodý vývoj na Havaji ==
 
== História domorodých obyvateľov na [[Havaj (štát USA)|Havaji]] začína osídlením [[Polynézania|Polynézanmi]] medzi 1. a 10. storočím n.l. Oblasť okolo roku 1200 n. L. Objavili [[Tahiťania|tahitskí]] prieskumníci, ktorí sa tu tiež začali usadzovať. Tým začal vzostup havajskej civilizácie, ktorá bola izolovaná od zvyšku sveta ďalších 500 rokov až do príchodu Britov. Európania zastúpení britským objaviteľom kapitánom [[James Cook|Jamesom Cookom]] dorazili na Havajské ostrovy v roku 1778. Počas piatich rokov kontaktu európska vojenská technológia pomohla [[kamehameha I.|Kamehameohovi I.]] podrobiť si väčšinu obyvateľstva a prvýkrát v histórii zjednotiť ostrovy založením [[Havajské kráľovstvo|Havajského kráľovstva]]. ==
 
== Koloniálne obdobie ==
{{Pozri aj|Kolonizácia Severnej Ameriky v ranom novoveku}}
[[Súbor:Non-Native_American_Nations_Control_over_N_America_1750.png|náhľad|{{legend|#666633|Francúzsko}}]]Európske územné nároky v Severnej Amerike, okolo roku 1750
 
{{legend|#666633|Francúzsko}}
== Európske územné nároky v Severnej Amerike, okolo roku 1750 ==
[[Súbor:Non-Native_American_Nations_Control_over_N_America_1750.png|náhľad|{{legend|#666633|Francúzsko}}]]
{{legend|#D4A71D|Veľká Británia}}
[[Súbor:Non-Native_American_Nations_Control_over_N_America_1750.png|náhľad|{{legend|#D18563|Španielsko}}]]
== Po období prieskumu sponzorovaného významnými európskymi štátmi bolo prvé úspešné osídlenie založené Angličanmi v roku 1607. Európania do novej krajiny priviedli kone, dobytok a ošípané, odtiaľ naopak priviezli do Európy kukuricu, zemiaky, tabak, fazuľu, tekvice a morky. Mnohí prieskumníci a ranní osadníci Ameriky zomreli kvôli nákaze novými chorobami. Oveľa horšie účinky však mali kolonistami zavlečené euroázijské choroby, predovšetkým osýpky a kiahne, na domorodých Američanov, pretože tí voči nim nemali imunitu. Následkom toho boli rozsiahle epidémie a hromadné vymieranie domorodcov, obvykle ešte pred začiatkom rozsiahlejšieho európskeho osídľovania. Ich spoločenstvá boli touto mierou úmrtia zdevastované a ich jadrá zanikli.<ref>{{cite book|author=Joseph Patrick Byrne|title=Encyclopedia of Pestilence, Pandemics, and Plagues|url=https://books.google.com/books?id=5Pvi-ksuKFIC&pg=PA415|year=2008|publisher=ABC-CLIO|pages=415–16}}</ref><ref>Eric Hinderaker and Rebecca Horn, "Territorial Crossings: Histories and Historiographies of the Early Americas," ''William and Mary Quarterly'' (2010 ) 67 # 3 pp. 395-432 [https://www.jstor.org/stable/10.5309/willmaryquar.67.3.395 in JSTOR]</ref> ==
 
== Po období prieskumu sponzorovaného významnými európskymi štátmi bolo prvé úspešné osídlenie založené Angličanmi v roku 1607. Európania do novej krajiny priviedli kone, dobytok a ošípané, odtiaľ naopak priviezli do Európy kukuricu, zemiaky, tabak, fazuľu, tekvice a morky. Mnohí prieskumníci a ranní osadníci Ameriky zomreli kvôli nákaze novými chorobami. Oveľa horšie účinky však mali kolonistami zavlečené euroázijské choroby, predovšetkým osýpky a kiahne, na domorodých Američanov, pretože tí voči nim nemali imunitu. Následkom toho boli rozsiahle epidémie a hromadné vymieranie domorodcov, obvykle ešte pred začiatkom rozsiahlejšieho európskeho osídľovania. Ich spoločenstvá boli touto mierou úmrtia zdevastované a ich jadrá zanikli.<ref>{{cite book|author=Joseph Patrick Byrne|title=Encyclopedia of Pestilence, Pandemics, and Plagues|url=https://books.google.com/books?id=5Pvi-ksuKFIC&pg=PA415|year=2008|publisher=ABC-CLIO|pages=415–16}}</ref><ref>Eric Hinderaker and Rebecca Horn, "Territorial Crossings: Histories and Historiographies of the Early Americas," ''William and Mary Quarterly'' (2010 ) 67 # 3 pp. 395-432 [https://www.jstor.org/stable/10.5309/willmaryquar.67.3.395 in JSTOR]</ref> ==
 
== Boj za nezávislosť ==
{{hlavný článok|Americká vojna za nezávislosť}}
[[File:US states by date of statehood RWB dates.svg|thumb|upright=1.0|Teritoriálna expanzia USA 1776–1959.<br />Uvádzaný rok je rok prístupu štátu{{legenda|#FF0000|1776–1790}}]]{{legenda|#FF6666|1791–1799}}[[File:US states by date of statehood RWB dates.svg|thumb|upright=1.0|{{legenda|#FF9999|1800–1819}}]]{{legenda|#FFCCCC|1820–1839}}[[File:US states by date of statehood RWB dates.svg|thumb|upright=1.0|{{legenda|#CCCCCC|1840–1859}}]]{{legenda|#CCCCFF|1860–1879}}[[File:US states by date of statehood RWB dates.svg|thumb|upright=1.0|{{legenda|#9999FF|1880–1899}}]]{{legenda|#6666FF|1900–1950}}[[File:US states by date of statehood RWB dates.svg|thumb|upright=1.0|{{legenda|#0000FF|1950–1959}}]]
 
== Zásahy materskej [[štát|krajiny]] do pomerov v [[kolónia]]ch vyvolali protibritskú [[opozícia|opozíciu]], ktorá vyvrcholila v [[rok]]u [[1775]] vypuknutím otvorenej [[vojna|vojny]] medzi kolóniami a [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]]. V [[rok]]u [[1776]] vydal druhý Kontinentálny [[kongres]] [[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov|Deklaráciu nezávislosti]], ktorá vyhlasovala vznik [[Spojené štáty americké|Spojených štátov amerických]]. Podľa [[Články Konfederácie|Konfederačných]] článkov z roku [[1781]] si každý zo [[štát]]ov [[únia|únie]] zachoval samostatnú vnútornú a [[Národné hospodárstvo|ekonomickú]] [[politika|politiku]]. [[Vojna]] za nezávislosť skončila v [[rok]]u [[1783]] [[Spojené kráľovstvo|britským]] uznaním nového [[štát]]u. V [[rok]]u [[1787]] bol [[konfederácia|konfederatívny]] charakter [[Spojené štáty|USA]] nahradený [[systém]]om [[federácia|federatívnym]]. ==
== Teritoriálna expanzia USA 1776–1959. Uvádzaný rok je rok prístupu štátu ==
[[File:US states by date of statehood RWB dates.svg|thumb|upright=1.0|{{legenda|#FF0000|1776–1790}}]]{{legenda|#FF6666|1791–1799}}[[File:US states by date of statehood RWB dates.svg|thumb|upright=1.0|{{legenda|#FF9999|1800–1819}}]]{{legenda|#FFCCCC|1820–1839}}[[File:US states by date of statehood RWB dates.svg|thumb|upright=1.0|{{legenda|#CCCCCC|1840–1859}}]]{{legenda|#CCCCFF|1860–1879}}[[File:US states by date of statehood RWB dates.svg|thumb|upright=1.0|{{legenda|#9999FF|1880–1899}}]]{{legenda|#6666FF|1900–1950}}[[File:US states by date of statehood RWB dates.svg|thumb|upright=1.0|{{legenda|#0000FF|1950–1959}}]]
 
== V tom čase tvorilo USA iba 13 [[štát]]ov na [[východ (svetová strana)|východe]] a severovýchode krajiny medzi pobrežím [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] a [[Apalačské vrchy|Apalačskými vrchmi]] (13 červených a bielych pruhov na [[zástava|zástave]]). Postupne sa rozširovali najmä smerom na [[západ (svetová strana)|západ]]. Dialo sa to postupným osídľovaním, vojenskými operáciami ([[Mexiko]]) aj kupovaním územia, napr. [[Louisiana|lousianské]] územia od [[Francúzsko|Francúzska]], [[Florida|Floridy]] od [[Španielsko|Španielska]], [[Aljaška|Aljašky]] od [[Rusko|Ruska]]. ==
== Zásahy materskej [[štát|krajiny]] do pomerov v [[kolónia]]ch vyvolali protibritskú [[opozícia|opozíciu]], ktorá vyvrcholila v [[rok]]u [[1775]] vypuknutím otvorenej [[vojna|vojny]] medzi kolóniami a [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]]. V [[rok]]u [[1776]] vydal druhý Kontinentálny [[kongres]] [[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov|Deklaráciu nezávislosti]], ktorá vyhlasovala vznik [[Spojené štáty americké|Spojených štátov amerických]]. Podľa [[Články Konfederácie|Konfederačných]] článkov z roku [[1781]] si každý zo [[štát]]ov [[únia|únie]] zachoval samostatnú vnútornú a [[Národné hospodárstvo|ekonomickú]] [[politika|politiku]]. [[Vojna]] za nezávislosť skončila v [[rok]]u [[1783]] [[Spojené kráľovstvo|britským]] uznaním nového [[štát]]u. V [[rok]]u [[1787]] bol [[konfederácia|konfederatívny]] charakter [[Spojené štáty|USA]] nahradený [[systém]]om [[federácia|federatívnym]]. ==
 
== V tom čase tvorilo USA iba 13 [[štát]]ov na [[východ (svetová strana)|východe]] a severovýchode krajiny medzi pobrežím [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] a [[Apalačské vrchy|Apalačskými vrchmi]] (13 červených a bielych pruhov na [[zástava|zástave]]). Postupne sa rozširovali najmä smerom na [[západ (svetová strana)|západ]]. Dialo sa to postupným osídľovaním, vojenskými operáciami ([[Mexiko]]) aj kupovaním územia, napr. [[Louisiana|lousianské]] územia od [[Francúzsko|Francúzska]], [[Florida|Floridy]] od [[Španielsko|Španielska]], [[Aljaška|Aljašky]] od [[Rusko|Ruska]]. ==
 
== Občianska vojna ==
{{hlavný článok|Americká občianska vojna}}
== Rozpory medzi [[otrok]]árskym Juhom a [[sloboda|slobodným]] Severom viedli v rokoch [[1860]] - [[1861]] k odtrhnutiu 11 južných štátov ([[Južná Karolína]], [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]], [[Florida]], [[Alabama]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[Louisiana]], [[Texas]], [[Virgínia]], [[Arkansas]], [[Severná Karolína]], [[Tennessee]]), ktoré vyhlásili [[Konfederované americké štáty|Konfederované štáty americké]], a následne k [[občianska vojna|občianskej vojne]]. [[Občianska vojna|Vojna]] medzi Juhom (Konfederáciou) a Severom (Úniou) trvala do roku [[1865]] a skončila víťazstvom Severu. Mohutný [[hospodárstvo|hospodársky]] rozvoj po skončení vojny bol sprevádzaný ďalšou expanziou na západ. ==
 
== Rozpory medzi [[otrok]]árskym Juhom a [[sloboda|slobodným]] Severom viedli v rokoch [[1860]] - [[1861]] k odtrhnutiu 11 južných štátov ([[Južná Karolína]], [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]], [[Florida]], [[Alabama]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[Louisiana]], [[Texas]], [[Virgínia]], [[Arkansas]], [[Severná Karolína]], [[Tennessee]]), ktoré vyhlásili [[Konfederované americké štáty|Konfederované štáty americké]], a následne k [[občianska vojna|občianskej vojne]]. [[Občianska vojna|Vojna]] medzi Juhom (Konfederáciou) a Severom (Úniou) trvala do roku [[1865]] a skončila víťazstvom Severu. Mohutný [[hospodárstvo|hospodársky]] rozvoj po skončení vojny bol sprevádzaný ďalšou expanziou na západ. ==
 
== Iné projekty ==
 
== Externé odkazy ==
==* [http://historymatters.gmu.edu/ History Matters – Webkurs zur Geschichte der USA] ==
==* [http://www.historyisaweapon.org/zinnapeopleshistory.html Howard Zinn: ''A People’s History Of The United States''] ==
 
== [http://historymatters.gmu.edu/ History Matters – Webkurs zur Geschichte der USA] ==
 
== [http://www.historyisaweapon.org/zinnapeopleshistory.html Howard Zinn: ''A People’s History Of The United States''] ==
{{Dejiny amerických krajín}}
 
132

úprav