Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období: Rozdiel medzi revíziami

== Architektúra ==

[[Súbor:Chora Church Constantinople 2007 panorama 002.jpg|náhľad|Kostol sv. Spasiteľa v Chore (Chora)]]

Architektúra komnénovskej renesancie sa rozvíjala hlavne v okolí hlavného mesta a v [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. Staršie byzantské štýly prežívajú skôr na okrajoch [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Nanešťastie takmer všetky kostoly v [[Malá Ázia|Malej Ázii]], ktoré po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] skončili za tureckými hranicami, boli zničené, prestavané na mešity alebo opustené po gréckom prenasledovaní v rokoch [[1915]]{{--}}[[1923]]. Z tohto dôvodu sa v hojnosti vyskytujú iba národné formy [[Rusko|ruskej]], [[Bulharsko|bulharskej]], [[Srbsko|srbskej]], či [[Chorvátsko|chorvátskej]] architektúry a tiež viaceré diela na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]] (napr. [[Cappella Palatina]] v [[Palermo|Palerme]]), v [[Rím]]e, či v [[Benátky|Benátkach]] (napr. [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Bazilika sv. Marka]], [[katedrála Torcello]]).

 

|strany= 131{{--}}178}}</ref>

 

[[Palatínska kaplnka]] (''Cappella Palatina'') je kráľovská kaplnka normanských kráľov na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]]. Nachádza sa na prvom poschodí v strede Normanského paláca (''[[Palazzo dei Normanni]])''. Palácovú kaplnku dal v roku [[1132]] [[Roger II.|Roger II. Sicílský]] na miestne staršej kaplnky postavenej okolo roku [[1080]].<ref group="pozn.">Staršia kaplnka dnes tvorí priestory [[Krypta|krypty]]</ref> Zasvätená bola [[Peter (apoštol)|sv. Petrovi]] a pripomínala kupolovitú baziliku. Stavba trvala osem rokov, pričom mozaiky z roku [[1143]] sú dokončené iba čiastočne. Má tri apsidy so šiestimi špicatými oblúkmi (tri na každej strane hlavnej lode) spočívajúcimi na recyklovaných klasických stĺpoch. Kaplnka harmonicky kombinuje rôzne štýly: normanskú architektúru, arabské oblúky a strechu, byzantskú kupolu, počet apsíd a mozaiku. K ďalším pozoruhodným rysom kaplnky patrí strop ''Mukarnas'' zložený zo stoviek maľovaných kaziet s najmä rastlinnými a zoomorfnými vzormi. Okrem nich sú však prítomné aj scény z každodenného života a dokonca s nerozpoznateľnými predmetmi. Obrazy sú výrazne ovplyvnené moslimským [[Abbásovci|abbásovským]] umením.<ref name=":9">{{Citácia knihy

|priezvisko= Tronzo

|ročník= 2005

|strany= 95{{--}}114}}</ref>

[[Kláštor Panagia Kosmosoteira]] (Panny Márie Záchrankyne sveta) je kláštor s opevnením a hlavným kostolom (katolikonom) v typickom tvare vpísaného kríža. V kláštore sa nachádza viacero významných fresiek konštantínopolskej školy. Kláštor bol založený v roku [[1152]] Izákom Komnénom, tretím synom [[Alexios I. (Byzantská ríša)|Alexia I.]], ktorý kláštoru spísal aj [[typikon]] a bol tam neskôr pochovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

|titul= Monastery of Panagia Kosmosotira, Ferres

 

=== Iluminácie ===

V kaligrafii umenie už iba opakuje svoj dosiahnutý vrchol. Nové diela nevznikajú už len v dielňach, ale i v početných kláštoroch (dovtedy byzantské kláštory vo väčšine prípadov nemali podobný vzdelanostný a umelecký charakter ako na západe). Vizuálne druhy umenia nedosiahli realizmus literatúry 12. storočia, ale aspoň naznačili oslobodenie sa byzantskej mentality - menili sa niektoré dovtedy pomerne stále ikonické zobrazenia. V knihách klesá počet ilustrácií. Medzi významnejšie diela patrí napr. ''Parmské evanjelium'', ''Kázania Gregora Naziánskeho'', či ''Evanjelium florentskej Laureantíány'', či kronika [[Ján Skylitzes|Jána Skylitza]].<ref name=":2" /><ref name=":1" />

 

|strany= 1914}}</ref>

 

[[Súbor:Byzantinischer_Mosaizist_um_1118_002.jpg|náhľad|Cisárovná Irena Uhorská - Piroška]]

[[Súbor:Meister_von_Daphni_001.jpg|vľavo|náhľad|Mozaika z [[Monastier Dafni|monastiera Dafni]] pri Aténach]]

=== Sicília ===

[[Súbor:Martorana Palermo msu2017-0166.jpg|náhľad|Kráľ Roger II. korunovaný [[Ježiš Kristus|Kristom]], mozaika z katedrály Martorana ([[Palermo]]), medzi rokmi [[1143]]{{--}}1151]]

Vrchol umenia byzantskej mozaiky sa dosahuje na [[Sicília|Sicílii]] v 12. storočí. Normanskí králi v [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskom kráľovstve]] plne prijali tento typ umenia a pozvali na svoje panstvo pracovať byzantských umelcov, ktorí tam čoskoro vyvinuli unikátny synkretický štýl. Spájal byzantské umenie so západoeurópskymi vplyvmi a prvkami islamského umenia.

 

 

=== Benátky a Rím ===

V ravensko-benátskej oblasti ešte aj v 12. storočí pretrvávala stará byzantská mozaikárska tradícia. Interiér [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Baziliky svätého Marka]] v [[Benátky|Benátkach]] je význačne pokrytý zložitými mozaikami. Najstaršie mozaiky boli vytvorené byzantskými majstrami na konci [[11. storočie|11. storočia]], väčšinu mozaík však vytvorili až miestni umelci z 12. a 13. storočia. Byzantské mozaikové cítenie v Benátkach pretrváva až do prvej polovice 13. storočia.<ref name=":13" /> Námetovo často vychádza z rímsko-byzantského umenia. Stodesať mozaík z [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Baziliky svätého Marka]] je priamo inšpirovaných ranokresťanským iluminovaným kódexom knihy Genesis ([[Codex Cottonianus|''Codex Cottonianus'']]) z 5. alebo 6. storočia, ktorý sa do Benátok dostal z Konštantínopolu v roku [[1204]].<ref name=":11">{{Citácia knihy

|priezvisko= Demus

 

=== Ďalšie krajiny ===

Byzantské umenie už od vlády macedónskej dynastie prenikalo aj na územie [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Byzantskí freskári a mozaikári v kyjevsko-ruských chrámoch vytvorili viacero umeleckých diel a inšpirovali k tvorbe aj viacero miestnych umelcov. Ich štýl sa následne začal vyvíjať vlastnou cestou až úplne nahradil byzantských autorov. V roku [[1108]] postavil v [[Kyjev]]e knieža [[Sviatopolk II.]] kostol svätého Michala, ktorého interiér určite vyzdobili byzantský umelci. Hoci bol kostol zničený sovietskou vládou, väčšina mozaík prežila. Takisto sa zachovali niektoré fragmenty mozaiky Katedrály svätej Sofie v Novgorode z [[12. storočie|12. storočia]]. Mozaiky v kostoloch v ruských krajinách a na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] následne v 12. storočí prestali byť pre výzdobu kostolov vo veľkej miere používané a výzdoba bola nahradená najmä freskami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

|titul= Ukrainian Art

|dátum prístupu= 23.11.2019

|vydavateľ= Dumbarton Oaks Papers

== Sochárstvo ==

Sochárstvo okrem [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]]u v Byzancii z náboženských dôvodov nikdy nepatrilo k obľúbeným a preferovaným formám umenia. Obľúbenou formou už od čias [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] však bolo reliéfové sochárstvo zo [[Slonovina|slonoviny]]. Jeho zlaté obdobie sa začalo už v [[Byzantské umenie v macedónskom období|macedónskom období]] a plynule pokračovalo aj do komnénovského obdobia. Presná datácia slonovinových diel z týchto období je preto náročná. Odrážajúc obnovený záujem o klasické umenie, umelci zobrazovali postavy s prirodzenou drapériou na šatách a s [[kontrapost]]om. Neuznáva sa originalita, naopak, je zaužívaný jeden typ modelu, ktorý umelci opakovane používajú. Mnohé sochárske diela boli v neskoršom období (najmä v čase krížových výprav) privezené do [[Európa|Európy]] a dodnes sa uchovávajú v pokladniciach cirkevných inštitúcií, múzeí, ale aj v súkromných zbierkach. Vplyv umenia je badateľný v [[Benátky|Benátkach]] a na Sicílii, ktorým sa byzantské umenie podarilo uspokojivo imitovať.<ref>{{Citácia knihy

 

[[Súbor:Byzantine - Icon of the Virgin - Walters 571818.jpg|náhľad|vľavo|Byzantská reliéfna ikona Panny Márie, 12. storočie]]

== Úžitkové umenie ==

Úžitkové umenie si v Byzancii dlhodobo zachovávalo veľkú kvalitu a obľúbenosť. Vrchol v tomto období dosiahlo byzantské zlatníctvo, ktoré sa (aj spolu so staršími exemplármi) exportovalo do celej [[Európa|Európy]]. Byzantskí kovotepci mali viaceré zákazky najmä v kultúrne blízkych Benátkach. Rozsiahle bolo používanie reliéfnej práce s filigránovými, drahokamami a malými plaketami smaltu. Vysokú kvalitu malo byzantské umenie v umení kovotepectva a liateho bronzu. Po páde Konštantínopola v roku [[1204]] sa do byzantského úžitkového umenia dostalo niekoľko prvkov i zo Západu.

 

=== Kovoremeselné a zlatnícke práce ===

Súbor:P1180990 Spolie röm nachtr mit Kreuz verziert.jpg|Kostol Panagia Gorgoepikoos - detail stavebného materiálu

Súbor:Gorgoepikoos, Mitropoleos sq. - Παναγία Γοργοεπήκοος - panoramio (4).jpg|Kostol Panagia Gorgoepikoos - detail stavebného materiálu

Súbor:Kalender-Djami Grundriß.jpg|Theotokos Kyriotissa, pôdorys

Súbor:Kalender-Djami Längsschnitt.jpg|Theotokos Kyriotissa, prierez

Súbor:Umilenie Uspenskiy 01.jpg|Panna Mária nežnosti. [[12. storočie]], [[Novgorod]], Katedrála Nanebovzatia Panny Márie

Súbor:Alexius I.jpg|miniatúra cisára [[Alexios I. (Byzantská ríša)|Alexia I.]] z gréckeho rukopisu vo Vatikánskej knižnici

Súbor:Meister der Predigten des Mönchs Johannes Kokkinobaphos 004.jpg|Homiliár Jána z Kokkinabafy, Izaiášovo videnie

Súbor:Meister der Predigten des Mönchs Johannes Kokkinobaphos 003.jpg|Homiliár Jána z Kokkinabafy, Raj

Súbor:Anastasi Dafnis.jpg|kupolová mozaika v [[Monastier Dafni|monastieri Dafni]]

Súbor:Дмитрий Солунский Михайловский собор 1113.JPG|ruská mozaika sv. Demetera Solunského ([[1113]], [[Kyjev]])

Súbor:Bock & Willemsen, Maestricht (1872) 59.jpg|malý drevený relikviár s emailovým portrétom [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márii]] (asi [[11. storočie]])

Súbor:WLA metmuseum Book Cover with Byzantine Icon of the Crucifixion 6.jpg|zdobený kryt knihy, slonovina, námet [[Ukrižovanie Ježiša Krista|Ukrižovania]], v roku [[1085]]