Wikipédia

Volebné kvórum: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Citácie, definície, doplnenie pojmov
Rozšírenie obsahu o výhody a nevýhody, volebné klauzuly
Riadok 1:
'''Volebné kvórum''' niekedy aj '''(volebná) klauzula''' (uzatváracia klauzulaformálna alebo prirodzená klauzula) je podmienka, ktorú musí kandidujúci politický subjekt splniť, aby mohol získať pomernú časť zástupcov (mandátov) v zastupiteľskom zbore (napríklad v parlamente). <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kerekeš|meno=Daniel|titul=Zlyhanie slovenskej demokracie alebo
voľby do Národnej rady Slovenskej republiky|url=https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Olostiak4/subor/Kerekes.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=11.1.2020|vydavateľ=}}</ref>
 
Najčastejšie je tou podmienkou získanie určitého počtu hlasov. Pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky volebné kvórum predstavuje získanie minimálne 5% zo všetkých platných hlasov odovzdaných vo voľbách. <ref name=":0" />
 
V súvislostiSlovenskej srepublike proporcionálnymmusí volebnýmpolitická systémomstrana jezískať významnýmnajmenej faktorom5 prahová%, alebokoalícia tiežzložená uzatváraciaz klauzula.2 Táalebo stanovuje3 minimálnestrán množstvo7 hlasov potrebných na zastúpenie v parlamente. Prahová klauzula má svoj pôvod v snahe zabrániť získaniu mandátov pre extrémne skupiny, ktoré v každej diferencovanej spoločnosti existujú,% a tiežkoalície prezložené veľminajmenej malézo strany.4 Rozpätiestrán prahových10 hodnôt siaha od 0,67% vz Holandskucelkového ažpočtu poodovzdaných 10%platných v Tureckuhlasov. <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kancelária NRSRNykodím|meno=Dušan|titul=Volebné systémy vo vybraných štátoch|url=httpshttp://www.nrsrusap.sav.sk/web/dynamic/DownloadDusan_Nikodym_Volebne_systemy_18082014.aspx?DocID=218377doc|dátum vydania=2006|dátum prístupu=11.1.2020|vydavateľ=}}</ref>
 
Benátska komisia Rady Európy v Porovnávacej správe o volebných klauzulách a ostatných črtách volebných systémov, ktoré obmedzujú vstup politických strán do parlamentu, rozlišuje v členských štátoch Rady Európy dva typy volebnej klauzuly: formálnu volebnú klauzulu a prirodzenú volebnú klauzulu.<ref name=":1" />
Napríklad na Slovensku je to 5% pre jednu stranu, u koalície zloženej z dvoch alebo troch politických strán je to 7 %, u koalície zloženej zo 4 a viac politických strán je to 10 %. V prípade, že ani jeden politický subjekt túto hranicu nedosiahol, zníži sa hranica z 5 % na 4 %, zo 7 % na 6 % a z 10 % na 9. V Česku je to 5% pre stranu, v koalícii sa tento počet násobí, čo vedie k absencii koalícií.
 
=== Formálna volebná klauzula ===
Účinkom volebného kvóra je isté znižovanie reprezentatívnosti, pretože hlasy strán, ktoré nedosiahli určitú percentuálnu hranicu, prepadnú, resp. prerozdelia sa medzi úspešnejšie strany. Tento trend sa do istej miery znižuje pokiaľ uzatváracia klauzula platí pre celú krajinu ako jediný obvod, ako je tomu napríklad v Česku alebo pokiaľ sa to rieši ako v Maďarsku. Tam, hoci sa kvórum uplatňuje v každom obvode samostatne, hlasy strán, ktoré ju nedosiahli neprepadávajú. V prípade, že strana dosiahla 5 percent hlasov v celoštátnom meradle, prechádzajú k prerozdeleniu medzi kompenzačné mandáty.
<u>Formálna volebná klauzula</u> (prahová klauzula alebo tiež uzatváracia) je významným faktorom v súvislosti s proporcionálnym volebným systémom. Stanovuje minimálny počet odovzdaných platných hlasov v percentách, ktoré musí politická strana získať, aby mala nárok aspoň na jeden mandát v parlamente. Prahová klauzula má svoj pôvod v snahe zabrániť získaniu mandátov pre extrémne skupiny, ktoré v každej diferencovanej spoločnosti existujú, a tiež pre veľmi malé strany. Rozpätie prahových hodnôt siaha od 0,67% v Holandsku až po 10% v Turecku. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kancelária NRSR|meno=|titul=Volebné systémy vo vybraných štátoch|url=https://www.nrsr.sk/web/dynamic/Download.aspx?DocID=218377|dátum vydania=2006|dátum prístupu=11.1.2020|vydavateľ=}}</ref>
 
Formálna volebná klauzula sa môže aplikovať v troch formách: na úrovni obvodov, celonárodnej úrovni, alebo v kombinovanej forme. <ref name=":1" />
Volebné kvórum obmedzuje možnosť atomizácie straníckeho systému, pretože nedovolí množstvu malých strán dostať sa do legislatívy/exekutívy. Volebné Kvórum zároveň ovplyvňuje aj voličov, pretože tí si rozmyslia či budú podporovať svoju obľúbenú stranu, ktorá však nemá šancu prekročiť povinné kvórum alebo pôjdu cestou druhého najlepšieho, aby ich hlasy neprepadli pre niekoho koho chcú ešte menej.
 
=== Prirodzená volebná klauzula ===
== Externé odkazy ==▼
<u>Prirodzená volebná klauzula</u> spočíva v percente hlasov potrebných na zisk jedného mandátu vo volebnom obvode, pričom je závislá od priemernej veľkosti volebného obvodu. Prirodzenú volebnú klauzulu vo volebnom obvode však nie je možné automaticky premietnuť do celoštátnej prirodzenej volebnej klauzuly. Na výpočet celonárodnej prirodzenej volebnej klauzuly existuje špecifický matematický vzorec, ale takto dosiahnutý výsledok je iba odhadovanou výškou celoštátnej prirodzenej volebnej klauzuly. Porovnávať celoštátnu prirodzenú volebnú klauzulu a celoštátnu formálnu volebnú klauzulu možno tak, že zatiaľ čo prirodzená volebná klauzula rozširuje disproporcionalitu volebného systému a favorizuje veľké politické strany, formálna volebná klauzula podporuje pomernejšiu distribúciu kresiel v parlamente medzi politické strany, ktoré ju prekročili. <ref name=":1" />
* [http://ustavni2.juristic.cz/149445/clanek/ustava1 Uzavírací klauzule (po česky)]
 
== Výhody a nevýhody ==
 
==== Prirodzenosť zastúpenia ====
Žiadny [[volebný systém]] nie je absolútne proporcionálny. Je to spôsobené vzájomným pomerom počtu poslancov a oprávnených voličov, ktorí sú v početnej prevahe. Z tohto dôvodu existuje určitý minimálny počet hlasov potrebných na získanie poslaneckého mandátu v parlamente. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že väčšinový volebný systém výraznejšie obmedzuje vstup menších alebo nových politických strán do parlamentu. To však neplatí, ak sa podpora malej strany koncentruje v jednom špecifickom regióne, ktorý pokrýva jeden či viacero volebných obvodov. Na druhej strane pomerný volebný systém a zmiešaný volebný systém sú pre malé a nové politické strany priaznivejšie, a to napriek tomu, že sú obmedzené prahovou klauzulou. <ref name=":1" />
 
==== Obmedzenie extrémnych skupín ====
Určenie prahovej klauzuly (t.j. minimálneho množstva hlasov potrebných na zastúpenie v parlamente) bráni, aby získali mandáty veľmi malé strany vrátane extrémnych strán s okrajovým vplyvom na spoločnosť. <ref name=":1" />
 
==== Prepad hlasov ====
Pri väčšom počte menších strán však môže mať prahová klauzula za následok neprimerané množstvo prepadnutých hlasov. Za prepadnuté hlasy možno považovať hlasy voličov pre tie strany, ktoré nesplnili volebné kvórum a daní voliči nebudú mať v parlamente svojich zástupcov. Ich hlasy teda možno považovať za prepadnuté, nakoľko nijako nezmenia politickú situáciu. <ref name=":0" />
 
==== Podpora straníckeho systému ====
Prahová klauzula obmedzuje možnosť trieštenia (atomizácie) straníckeho systému, pretože nedovolí množstvu malých strán dostať sa do legislatívy/exekutívy.
 
==== Deformácia volebných výsledkov ====
Prahová klauzula zároveň ovplyvňuje rozhodovanie voličov strán s preferenciami na úrovni volebného kvóra. Voliči často kalkulujú pri voľbe preferovanej strany. Ak strana nemá šancu prekročiť povinné kvórum voliči pôjdu cestou druhého najlepšieho, aby eliminovali riziko prepadu hlasov.
 
== Pozri aj ==
 
* [[Kvórum]]
 
* [[Klauzula]]
 
* [[Volebný systém]]
* [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky]]
 
▲== Externé odkazy ==
[[Kategória:Voľby]]
<references />
[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Právo]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Volebné_kvórum“