Niektoré kvazary prejavujú zmeny v jase, ktoré sú veľmi rýchle v optickom spektre a v röntgenovom spektre ešte rýchlejšie. Pretože tieto zmeny nastávajú veľmi rýchlo, tak určujú hornú hranicu objemu kvazaru. Kvazary nie sú omnoho väčšie ako slnečná sústava.<ref>{{cite web|url=http://hubblesite.org/newscenter/archive/releases/1996/35/text/ |title=Hubble Surveys the "Homes" of Quasars |publisher=HubbleSite |date=1996-11-19 |accessdate=2011-07-01}}</ref> Z toho vyplýva extrémne vysoká energetická hustota.<ref>{{cite web|url=http://neutrino.aquaphoenix.com/un-esa/astrophysics/astro-chapter7.html |title=7. HIGH-ENERGY ASTROPHYSICS ELECTROMAGNETIC RADIATION|publisher=Neutrino.aquaphoenix.com |date=|accessdate=2011-07-01}}</ref> Kvazar s najväčším známym červeným posunom je [[ULAS J1120+0641]], s červeným posunom 7.085, čo predstavuje skutočnú vzdialenosť približne 29 miliárd svet. rokov od Zeme.
Predpokladá sa, že kvazary sú poháňané [[akráciaakrécia (astronómia)|akréciou]] materiálu do [[supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] v jadre vzdialenej galaxie. Predstavujú žiarivú verziu všeobecnej skupiny objektov známych ako aktívne galaxie. Keďže žiarenie nedokáže uniknúť zo supermasívnej čiernej diery v strede kvazaru, unikajúca energia je v skutočnosti vytváraná mimo [[horizont udalostí|horizontu udalostí]] [[gravitácia|gravitačnými]] silami a neskutočným [[trenie|trením]] materiálu padajúceho do čiernej diery. Hmotnosť čiernych dier v kvazaroch určili merania na 10<sup>6 </sup>až 10<sup>9</sup> [[hmotnosť Slnka|hmotností Slnka]]. Niekoľko tuctov blízkych veľkých galaxií bez náznakov kvazarového jadra obsahuje podobne veľké čierne diery v ich jadrách, a tak sa predpokladá, že všetky veľké galaxie obsahujú také čierne diery, ale len malý zlomok vyžaruje silnú radiáciu a sú viditeľné ako kvazary. Hmota zhlukujúca sa okolo čiernej diery pravdepodobne nebude padať priamo do čiernej diery, ale bude mať nejaký [[moment hybnosti]] smerom okolo čiernej diery, čo spôsobí zhlukovanie hmoty v akréčnom disku. Kvazary sa môžu zapáliť alebo opätovne vzplanúť z normálnych galaxií, v prípade [[zrážka galaxií|zrážky galaxií]], alebo ak centrálna čierna diera získa nový zdroj hmoty. Predpokladá sa, že kvazar vznikne pri kolízii našej Galaxie s [[galaxia Androméda|galaxiou Androméda]] približne za 3 – 5 miliárd rokov.<ref>http://www.galaxydynamics.org/papers/GreatMilkyWayAndromedaCollision.pdf</ref><ref>http://www.cfa.harvard.edu/~tcox/localgroup/lg.pdf</ref>
