Rytón: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 4:
Rhyton ([[Množné číslo|mn. č.]] ''rhyta'') bol zhotovený zvyčajne z keramiky, kovu alebo kameňa, v rôznych tvaroch. Štandardný (klasický) rhyton má vrchnú časť v tvare lievika či pohára a spodnú v tvare zvieracej hlavy (protomé - druh ozdoby, ktorá má podobu zvieraťa alebo človeka<ref name=":75">{{Citácia knihy|autor=Alexandra Alexandridou|titul=The Early Black-Figured Pottery of Attika in Context (c. 630-570 BCE)|isbn=978-90-0418-604-0|miesto=Leiden|vydavateľ=BRILL|rok=2010|strany=75}}</ref>) s malým otvorom na konci. Hornú časť keramického rhytonu vyrobili na hrnčiarskom kruhu a spodnú časť vo forme. Rhyton mal zvyčajne len jedno ucho.<ref name=":1"/> Rhyton sa bežne, ale nesprávne nazýva aj ako ''roh na pitie'', ktorý Gréci nazývali ''keras'' ({{vjz|grc|κέρας|}}). Starogrécky termín rhyton bol v staroveku odvodený od slova ''rhysis'' - „tečúci“ ({{vjz|grc|ῥύσις|}}). V skutočnosti to dobre zodpovedá typickým znakom pre rhyta (najmä kovovým) s malým otvorom na dolnom konci, z ktorých víno tieklo cícerkom (to potvrdzuje aj [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]]<ref>Athénaios z Naukratidy, ''Deipnosofistai'', 11,496-497.</ref>). Väčšina [[Atika (kraj)|atických]] keramických rhyta so zvieracími hlavami ale nemá túto dierku (ich staroveký názov nie je známy).<ref name=":142">{{Citácia knihy|autor=Andrew J. Clark, Andrew Clark, Sir, Maya Elston, Mary Louise Hart|titul=Understanding Greek Vases|isbn=978-08-9236-599-9|miesto=Los Angeles|vydavateľ=Getty Publications|rok=2002|strany=142}}</ref> Rhyton odborníci bez ohľadu na to, či má alebo nemá dierku, rozoznávajú aj podľa tvaru (pojem ''rhyton'' objasnil i [[Spojené štáty|americký]] archeológ [[Robert B. Koehl|Robert Koehl]]<ref name=":16">{{Citácia knihy|autor=Joan Aruz, Sarah B. Graff, Yelena Rakic|titul=Cultures in Contact|isbn=978-15-8839-475-0|miesto=New York|vydavateľ=Metropolitan Museum of Art|rok=2013|strany=16}}</ref>).<ref name=":133">{{Citácia knihy|autor=Maxwell George Kanowski|titul=Containers of Classical Greece|isbn=978-07-0221-744-9|miesto=St. Lucia|vydavateľ=University of Queensland Press|rok=1984|strany=133}}</ref>
Na [[Kréta|Kréte]] sa keramické i kamenné (hlavne z [[mramor]]u) rhyta (najmä kónického tvaru) vyrábali už v [[Minojská kultúra|neskorominojskom období]] (cca medzi rokmi (1600 až 1450 pred Kr.) Zdobené boli [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfnymi]] výjavmi alebo mali zoomorfnú podobu (napr. býčie hlavy). Niektoré boli zrejme pokryté plátkami [[Zlato|zlata]] (pozlátené).<ref name=":395">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=394-395}}</ref> Ich výskyt však nebol obmedzený len na oblasť [[Egejské more|Egejského mora]], vyrábali ho na veľkej ploche starovekej [[Eurázia|Eurázie]], najmä od [[Perzia|Perzie]] po [[Balkán]]. Najstaršie rhyta (štandardného tvaru) pochádzajú z [[Irán]]u, kde ich začali vyrábať už 2. polovici [[2. tisícročie pred Kr.|2. tisícročia pred Kr.]] (za čias [[Achajmenovci|Achajmenovcov]] sa vyrábali aj honosné rhyta z drahých kovov). Ich forma sa zrejme vyvinula z rohov na pitie (poznali ho pastieri, zvierací roh bol v stepi bez stromov jedinou ľahko dosiahnuteľnou surovinou) v Eurázii rozšírených už od praveku (spodnú časť rohu ozdobili najčastejšie protomom, vyrezávanou prednou časťou zvieraťa).<ref name=":84-86">{{Citácia knihy|autor=Muhammad A. Dandamaev, Vladimir G. Lukonin|titul=The Culture and Social Institutions of Ancient Iran|isbn=978-05-2161-191-6|miesto=Cambridge|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2004|strany=84-86}}</ref>
 
Typologická klasifikácia rhytonov, ktorú spracoval Robert Koehl, je podľa tvarov rozdelená na 4 základné typy (I, II, III, IV).<ref name=":Koehl">{{Citácia knihy|autor=Robert B. Koehl|titul=Aegean Bronze Age Rhyta|isbn=978-19-3153-416-1|miesto=Philadelphia|vydavateľ=INSTAP Academic Press|rok=2006|strany=13-54}}</ref>