Gánok (vrch): Rozdiel medzi revíziami

O stenu za začali zaujímať horolezci v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Dlho im vzdorovala. O prvý výstup sa pokúsil poľskí literát, pedagóg [[Leopold Świerz]]. Spolu s horským vodcom Vytvára sa [[Jędrzej Wala (1841)|Jęndrzejom Walom ml.]] [[7. júl]]a [[1877]] vystúpili žľabom z [[Rumanova dolinka|Rumanovej dolinky]] na Gankovú štrbinu. Viac nestihli. Ďalší útok podnikol poľskí inžinier [[Ludwik Chałubiński]] s horskými vodcami [[Bartłomiej Obrochta|Bartłomiejom Obrochtom]] a [[Wojciech Roj|Wojciechom Rojom]] koncom sedemdesiatych rokov 19. storočia. Výstup začali v [[Rumanova dolinka|Rumanovej dolinke]] na [[Rumanovo sedlo]] a na juhozápadný hrebeň Ganku. Z [[Galéria Ganku|Galérie Ganku]] sa však vrátili. Po nimi vytýčenej, ale nedokončenej ceste sa Karol Potkański a horskí vodcovia [[Jan Bachleda Tajber]] a [[Jędrzej Wala (1841)|Jęndzej Wala ml.]] dostali [[25. august]]a [[1892]] až na [[Malý Ganek]]. Až [[11. august]]a [[1895]] [[Krakov|krakovský]] právnik [[Władysław Kłeczyński]] a [[Klemens Bachleda|Klimek Bachleda]] s nosičom, hutníckym majstrom v Kuźniciach, Jozefom Gąsienicom z Lasa juhovýchodným hrebeňom z [[Ganková štrbina|Gankovej štrbiny]] vystúpili na najvyšší končiar Ganku. Dnes je to túra I. stupňa obťažnosti. Používa sa na zostup.<ref name=" Tatranské štíty " /> V auguste [[2001]] na Ganku zahynul skúsený horolezec [[Vladimír Tatarka]].