Verzia z 17:48, 5. september 2019 upraviť 62.168.13.101 (diskusia) →‎Bzince v novom štáte ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:23, 18. január 2020 upraviť vrátiť PosoniumAster (diskusia \| príspevky) 3 564 editací Pamiatky Ďalšia úprava →
Riadok 9: \| Kraj = Trenčiansky \| Okres = Nové Mesto nad Váhom \| Región = ~~Stredné~~ [[Považie]] \| Časti = \| Rieka = Riadok 38: '''Bzince pod Javorinou''' je [[obec (slovenská správna jednotka)\|obec]] na [[Slovensko\|Slovensku]] v okrese [[Nové Mesto nad Váhom (okres)\|Nové Mesto nad Váhom]]. == Polohopis == ~~== Poloha a geomorfologické členenie ==~~ Bzince sa nachádzajú v kontaktnej zóne štyroch významných geomorfologických jednotiek: Malých Karpát, Bielych Karpát, Myjavskej pahorkatiny a Považského podolia. Obec leží na sútoku Kamečnice a jej ľavostranného prítoku Vrzavky v zníženine medzi Bielymi a Malými Karpatmi. Jej katastru ako celku dominuje Veľká Javorina ({{mnm\|970\|w}}), najvyšší vrchol Bielych Karpát. Samotnú obec tvorí päť častí: Bzince pod Javorinou, Cetuna, Hrubá Strana, Hrušové a Vrzavka. Z nich prírodne najpôsobivejšia je Cetuna, v ktorej vyviera skvelá pitná voda. Okresné mesto [[Nové Mesto nad Váhom]] je od obce vzdialené 5,5 km juhovýchodným smerom, druhé najväčšie mesto okresu [[Stará Turá]] 6 km juhozápadným smerom. == Názov == ~~== Prvá písomná zmienka o Bzinciach ==~~ Obec Bzince pod Javorinou je obec pomerne stará. Už v roku 1215 sa stala samostatnou obcou. Tento kraj bol síce osídlený už pred rokom 1215, ale toto osídlenie nemalo ešte charakter samostatnej obce. Šlo o sídliská, ktoré svoje správne centrum mali v Novom Meste nad Váhom, nazývanom Regia Villa alebo Nova Villa. V Novom Meste bol aj jediný kostol pre celý tento kraj. V 12. storočí začali Bzince natoľko rásť, že sa vytvárala pôda pre zriadenie samostatnej obce, ktorá by bola nezávislá od Nového Mesta. A tu rozhodujúcim bodom bolo postavenie vlastného [[Rímskokatolícka cirkev\|rímskokatolíckeho]] [[kostol]]a v roku [[1215]], ktorý bol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. K občianskemu a cirkevnému osamostatneniu Bziniec ako svojbytnej obce prispela najmä skutočnosť, že v obci sa usídlil mníšsky rytiersky rád [[Templári\|templárov]]. A práve oni postavili [[Gotika\|gotický]] kostol, ktorý bol konsekrovaný až v roku [[1776]]. Avšak údaje o postavení kostola nie sú podložené, a tak prvá písomná zmienka o Bzinciach pochádza až z rokov 1332-1337. ~~„Item Johannes de Bot seu Johannes de Viel solvit IIII. Grossos, (et erat pauper eremita)“~~ ~~„Tiež Ján zo Bziniec alebo Ján z Nového Mesta zaplatil 4 groše, (bol to chudobný pustovník)“~~ Tento zápis pochádza z registra pápežských kolektorov o zaplatených desiatkoch, ktoré boli predpísané [[pápež]]skou kúriou užívateľom cirkevných benefícií v [[Uhorsko\|Uhorsku]] na roky [[1332]]{{--}}[[1337]]. Historikom nebolo jasné, čoho sa týka názov „Bot“. Správne ho identifikoval vedecký pracovník Historického ústavu [[Slovenská akadémia vied\|Slovenskej akadémie vied]] Jozef Trochta. Vysvetlenie nájdeme v jeho rukopisnom diele Zoznam fár Slovenska. Napísal o tom takto: „Ortvay aplikuje názov „Bot“ na dedinu Trebatice pri Piešťanoch a názov „Viel“ na Nové Mesto nad Váhom. Píše o nich osobitne, ako by šlo o dve rôzne dediny, hoci podľa pápežského registra to má byť jedno miesto. Preto nemôže byť reč o Trebaticiach, ale o mieste, ktoré je blízko k Novému Mestu. A tým sú Bzince, v stredoveku „Bizench“ aj „Bot“, maďarsky „Botfalu“. ~~== Pôvod názvu obce ==~~ Súčasný názov obce Bzince pod Javorinou sa po storočiach menil. Od starých maďarských názvov Bot, Bott, Bod, Bottfalu, Bottfalva, Felsöbotfalu, Felsö Bottfalva - Horné Bzince, Alsóbotfalu, Alsó Bottfalva - Dolné Bzince, slovanských názvov Wezdenech a Byzench až po slovenské Bzinc, Bzinec. Řádek 68 ⟶ 57: Zatiaľ najstarší archeologický nález zo Bziniec pochádza z neskorej doby kamennej (2900{{--}}1900 pred Kr.), ktorým je torzo kamenného sekeromlatu. === Prvá písomná zmienka o Bzinciach === Obec Bzince pod Javorinou je obec pomerne stará. Už v roku 1215 sa stala samostatnou obcou. Tento kraj bol síce osídlený už pred rokom 1215, ale toto osídlenie nemalo ešte charakter samostatnej obce. Šlo o sídliská, ktoré svoje správne centrum mali v Novom Meste nad Váhom, nazývanom Regia Villa alebo Nova Villa. V Novom Meste bol aj jediný kostol pre celý tento kraj. V 12. storočí začali Bzince natoľko rásť, že sa vytvárala pôda pre zriadenie samostatnej obce, ktorá by bola nezávislá od Nového Mesta. A tu rozhodujúcim bodom bolo postavenie vlastného [[Rímskokatolícka cirkev\|rímskokatolíckeho]] [[kostol]]a v roku [[1215]], ktorý bol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. K občianskemu a cirkevnému osamostatneniu Bziniec ako svojbytnej obce prispela najmä skutočnosť, že v obci sa usídlil mníšsky rytiersky rád [[Templári\|templárov]]. A práve oni postavili [[Gotika\|gotický]] kostol, ktorý bol konsekrovaný až v roku [[1776]]. Avšak údaje o postavení kostola nie sú podložené, a tak prvá písomná zmienka o Bzinciach pochádza až z rokov 1332-1337. „Item Johannes de Bot seu Johannes de Viel solvit IIII. Grossos, (et erat pauper eremita)“ „Tiež Ján zo Bziniec alebo Ján z Nového Mesta zaplatil 4 groše, (bol to chudobný pustovník)“ Tento zápis pochádza z registra pápežských kolektorov o zaplatených desiatkoch, ktoré boli predpísané [[pápež]]skou kúriou užívateľom cirkevných benefícií v [[Uhorsko\|Uhorsku]] na roky [[1332]]{{--}}[[1337]]. Historikom nebolo jasné, čoho sa týka názov „Bot“. Správne ho identifikoval vedecký pracovník Historického ústavu [[Slovenská akadémia vied\|Slovenskej akadémie vied]] Jozef Trochta. Vysvetlenie nájdeme v jeho rukopisnom diele Zoznam fár Slovenska. Napísal o tom takto: „Ortvay aplikuje názov „Bot“ na dedinu Trebatice pri Piešťanoch a názov „Viel“ na Nové Mesto nad Váhom. Píše o nich osobitne, ako by šlo o dve rôzne dediny, hoci podľa pápežského registra to má byť jedno miesto. Preto nemôže byť reč o Trebaticiach, ale o mieste, ktoré je blízko k Novému Mestu. A tým sú Bzince, v stredoveku „Bizench“ aj „Bot“, maďarsky „Botfalu“. === Bzince v Uhorsku === Riadok 129: V rokoch po 2. svetovej vojne v obci začali pracovať spoločenské organizácie, niektoré pracujú dodnes. Je to (Dobrovoľný hasičský zbor), [[Slovenský Červený kríž]], [[Demokratická únia žien]], spotrebné družstvo Jednota a [[Slovenský zväz záhradkárov]]. V blízkosti centra sa nachádzajú všetky dôležité budovy: škola, škôlka, zdravotné stredisko, knižnica, budova obecného úradu s obradnou sieňou (1987), pamätná izba Ľ. Podjavorinskej, park, oba kostoly, pošta (1979), nákupné stredisko s reštauráciou Miroslav Švok(1978), domov dôchodcov (1998), kaviareň Vidan (1992), schnack bar Mazákovec (U Fazuli)(1990), trafika, železiarstvo, súkromné obchody Mazákovec (1990), Maja (2000), kaderníctvo (2004). == Kultúra a zaujímavosti == Už dvadsať rokov kultúrne zastupuje obec ženský spevácky súbor Klenonica. Tieto ženy po väčšine v dôchodkovom veku každoročne poriadajú fašiangovú zábavu - Pochovávanie basy - s originálnym kultúrnym programom. Taktiež reprezentujú na rôznych akciách ZPOZu (svadby, pohreby, uvítanie detí do života, životné jubileá...) === Pamiatky === * Zaniknutý kostol Nasvätejše Trojice v časti Hrušové, archeologická lokalita zaniknutého [[stredovek]]ého jednoloďového kostola s klinovitým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)\|presbytéria]] zo [[14. storočia]]. Nachádza sa v areáli cintorína v miestne časti Hrušové. V neskoršom období bol doplnený o vežu a pretvorený na kryptu rodiny Beňovských. V [[19. storočí]] sa spomína ako zaniknutý. Základy kostola boli odkryté pri archeologickom výskume v roku [[1997]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = Bzince pod Javorinou-Hrušové \| url = http://apsida.sk/c/1255/bzince-pod-javorinou-hrusove \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = \| vydavateľ = Apsida.sk \| miesto = \| jazyk = }}</ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku\|Rímskokatolícky]] kostol [[Svätý Michal\|sv. Michala]], jednoloďová pôvodne [[gotika\|gotická]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prelomu [[13. storočie\|13.]] a 14. storočia. V rokoch [[1570]]-[[1676]] a od konca [[17. storočia]] do roku [[1733]] patril kostol evanjelickým veriacim. V druhej polovici 17. storočia bol kostol [[klenba\|zaklenutý]] a v polovici [[18. storočia]] vzniklo jeho súčasné [[barok]]ové zariadenie. Z tohto kostola pochádza stredoveký [[epitaf]] z druhej polovice 14. storočia, ktorý tu bol nájdený v roku [[1914]] a dnes tvorí súčasť zbierok Západoslovenského múzea v [[Trnava\|Trnave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = Bzince pod Javorinou \| url = http://apsida.sk/c/326/martincek \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = \| vydavateľ = Apsida.sk \| miesto = \| jazyk = }}</ref> Fasády kosrola sú členené lizénovými rámami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku\|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus\|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1793]]-[[1795]]. V roku [[1895]] prešiel [[historizmus\|historizujúcou]] úpravou fasády a bola doplnená veža. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Nachádza sa tu [[empora]] na liatinových stĺpoch, [[oltár]] je z druhej polovice 19. storočia, ide o stĺpovú architektúru s volutovým štítom a centrálnym obrazom [[Ježiš Kristus\|Kristus]] a topiaci sa [[apoštol Peter]]. [[Kazateľnica]] je [[neoklasicizmus\|neoklasicistická]], [[krstiteľnica]] je [[rokoko]]vo-klasicistická.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = Bzince pod Javorinou - Evanjelický kostol \| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/bzince-pod-javorinou-evanjelicky-kostol \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = \| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku \| miesto = \| jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a polkruovo ukončenými oknami. Vstup je riešený ako murovaná predsieň so sedlovou strechou. Veža vyrastá z priečelia dekorovaného oblúčkovým vlysom vo forme [[rizalit]]u. Členená je [[pilaster\|pilastrami]] a ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. <gallery> Súbor:Bzince pod Javorinou kostol 01.JPG\|Kostol sv. Michala Súbor:Bzince pod Javorinou kostol 03.jpg Súbor:Bzince pod Javorinou kostol 04.jpg\|Interiér kostola sv. Michala Súbor:Bzince pod Javorinou, evangelický kostel.jpg\|Evanelický kostol </gallery> * Rodný dom Ľudmily Podjavorinskej, jednopodlažná jednotraktová stavba na pôdoryse písmena L z konca 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok \| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4237 \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = \| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky \| miesto = \| jazyk = }} </ref> Uličná fasáda domu je členená lizénami, okná majú jednoduché nadokenné rímsy. V dome je umiestnená pamätná izba spisovateľky. Na fasáde je pamätná tabuľa Ľudily Podjavorinskej s reliéfom spisovateľky z roku [[1961]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok \| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4238 \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = \| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky \| miesto = \| jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Bzince pod Javorinou, rodný dům Ľudmily Podjavorinské (1).jpg\|Rodný dom Ľudmily Podjavorinskej Súbor:Bzince pod Javorinou 01.JPG Súbor:Bzince pod Javorinou, rodný dům Ľudmily Podjavorinské (3).jpg Súbor:Bzince pod Javorinou 02.JPG\|Pamätná tabuľa Ľudmily Podjavorinskej </gallery> === Pamätné tabule === * Pamätná tabuľa Ľudmily Podjavorinskej z roku 1961, umiestnená na jej rodnom dome. * Pamätná tabuľa Rudolfa Macúcha z roku [[1993]], umiestnená na budove Obecného úradu. === Hudba === Už dvadsať rokov kultúrne zastupuje obec ženský spevácky súbor Klenotnica. Tieto ženy po väčšine v dôchodkovom veku každoročne poriadajú fašiangovú zábavu - Pochovávanie basy - s originálnym kultúrnym programom. Taktiež reprezentujú na rôznych akciách ZPOZu (svadby, pohreby, uvítanie detí do života, životné jubileá...) == Občianska vybavenosť == Obec je plynofikovaná, napojená na verejnú vodovodnú sieť, dobudovaná je čistiareň odpadových vôd a začína sa budovať kanalizácia. K zvýšeniu kultúrnosti obce prispel aj dom smútku (1989), je obnovený stred obce a to nové chodníky zo zámkovej dlažby, osvetlenie a je položený nový asfalt na ceste pred OÚ (2006). V obci sa organizuje každoročne tradičné stavanie mája v strede obce a to miestnymi hasičmi, v mesiaci august jarmok, ktorý priláka množstvo predajcov i návštevníkov obce, nemožno zabudnúť na jarmočnú veselicu na novovybudovanom tanečnom parkete vo dvore hasičskej zbrojnice. V dolnej časti obce zvanej Pažiť sa nachádza futbalové ihrisko miestneho Podjavorinkého športového klubu, ktoré láka fanúšikov futbalu každú nedeľu na futbalové zápasy žiakov, dorastu a dospelých mužov II. trieda Juh. V blízkosti centra sa nachádzajú všetky dôležité budovy: škola, škôlka, zdravotné stredisko, knižnica, budova obecného úradu s obradnou sieňou (1987), pamätná izba Ľ. Podjavorinskej, park, oba kostoly, pošta (1979), nákupné stredisko s reštauráciou Miroslav Švok(1978), domov dôchodcov (1998), kaviareň Vidan (1992), schnack bar Mazákovec (U Fazuli)(1990), trafika, železiarstvo, súkromné obchody Mazákovec (1990), Maja (2000), kaderníctvo (2004). ~~== Rodáci ==~~ Určite najznámejšou rodáčkou je národná umelkyňa [[Ľudmila Podjavorinská\|Ľudmila Riznerová - Podjavorinská]]. Narodila sa [[26. apríl]]a [[1872]] v Horných Bzinciach - učiteľovi Karolovi Riznerovi ako ôsme dieťa. Jej otec bol zaneprázdnený školou a nemohol sa veľmi venovať rodine. Ľudmila rástla pod vedením evanjelického kňaza Jána Lešku, zásluhou ktorého začala písať. Bola prvou slovenskou spisovateľkou, ktorá bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)\|národná umelkyňa]] ([[1947]]). V Bzinciach prežila väčšinu života, ale v roku [[1910]] sa presťahovala do Nového Mesta nad Váhom. Písala hlavne pre deti a mládež, ale písala poviedky i pre dospelých, hlavne so sociálnou tematikou. Zomrela [[2. marec\|2. marca]] [[1951]], pochovaná je na cintoríne v Bzinciach pod Javorinou. Dňa 23. októbra [[1960]] bola odhalená pamätná tabuľa národnej umelkyne Ľ. R. Podjavorinskej na jej rodnom dome. Slávnostného aktu sa zúčastnili občania z celého podjavorinského kraja a veľa významných osobností, medzi ktorými napr. [[Maša Haľamová]], [[Hana Zelinová]] ai. Pri tejto príležitosti bola sprístupnená i pamätná izba, kde je sústredené jej bytové a pracovné zariadenie, ako i rôzne rukopisy, fotografie, a iné. == Osobnosti obce == Ďalšou významnou osobnosťou bol prof. PhDr. [[Rudolf Macúch]]. Narodil sa 16. októbra [[1919]]. Študoval na evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave a bol evanjelickým farárom. Zaujímal sa o semitskú filozofiu a arabistiku. Ovládal 54 svetových jazykov. V roku [[1949]] odcestoval do [[Irán]]u, kde sa i oženil. Neskôr pôsobil v [[Oxford]]e a [[Berlín]]e, kde prednášal na univerzite. Zomrel nečakane dňa [[24. júl]]a [[1993]] v Berlíne. Pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín mu v Bzinciach odhalili pamätnú tabuľu, ktorá sa nachádza na budove Obecného úradu. === Rodáci === * [[Ľudmila Podjavorinská\|Ľudmila Riznerová - Podjavorinská]] (* [[1872]] - † [[1951]]), [[spisovateľka]] * [[Rudolf Macúch]] (* [[1919]] - † [[1993]]), univerzitný [[profesor]], svetový odborník na semitskú filozofiu a orientálne jazyky, arabista, [[evanjelický farár]]. V roku [[1949]] odcestoval do [[Irán]]u, kde sa i oženil. Neskôr pôsobil v [[Oxford]]e a [[Berlín]]e, kde prednášal na univerzite. == Referencie == Řádek 147 ⟶ 233: == Externé odkazy == * [~~http~~https://www.obecbzince.sk/sk/ Oficiálna stránka obce] * [http://apsida.sk/c/1257/bzince-pod-javorinou ~~www.apsida~~Apsida.sk ]- profil stredovekého kostola] * [http://apsida.sk/c/1255/bzince-pod-javorinou-hrusove ~~www.apsida~~Apsida.sk ]- profil ~~profil zaniknutého~~zaniknutho kostola v ~~časti Hrušové]~~Hrušove

Bzince pod Javorinou: Rozdiel medzi revíziami