Letecké fotografovanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
nefunkčne |
Rozšírenie článku o históriu leteckého fotografovania v časoch pred a počas 1. svetovej vojny. |
||
Riadok 3:
'''Letecké fotografovanie''' alebo '''letecká fotografia''' alebo '''aerofotografia''' je fotografovanie zo vzduchu fotoaparátom držaným v ruke alebo primontovaným na [[lietadlo|lietadle]], [[helikoptéra|helikoptére]], [[balón (aerostat)|balóne]], [[raketa|rakete]] alebo podobnom dopravnom prostriedku. Anglický ekvivalent „aerial photography“ sa v súčasnosti zvykne používať aj na označenie [[výškové fotografovanie|výškového fotografovania]]. Fotografia vytvorená leteckým fotografovaním sa volá '''letecká fotografia''', '''letecký záber''' alebo '''letecká snímka'''.
Letecké fotografovanie má široké využitie, predovšetkým v [[Geografia|geografii]], [[kartografia|kartografii]], [[archeológia|archeológii]], [[film|filmovej produkcii]], pre štúdie o [[životné prostredie|životnom prostredí]], [[špionáž]]i, v [[reklama|reklame]] a ďalších odvetviach. Letecké fotografie sú často spracovávané [[Geografický informačný systém|GIS]] systémami.
== História ==
Prvé letecké fotografovanie urobil nad [[Paríž]]om francúzsky fotograf a balónista Gaspard-Félix Tournachon, známy pod pseudonymom [[Nadar (fotograf)|Nadar]] v roku [[1858]]. Jeho fotografie dne už neexistujú, preto najstaršia zachovaná letecká fotografia je snímka s názvom "Boston, ako ho vidí orol a divá hus", ktorú urobili James Wallace Black a Samuel Archer King 13. októbra 1860 a zachytáva pohľad na Boston v USA z výšky 630 metrov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=This Picture of Boston, Circa 1860, Is the World’s Oldest Surviving Aerial Photo|url=https://www.smithsonianmag.com/smart-news/this-picture-of-boston-circa-1860-is-the-worlds-oldest-surviving-aerial-photo-14756301/|vydavateľ=Smithsonian Magazine|dátum prístupu=2020-01-20|jazyk=en|meno=Colin|priezvisko=Schultz}}</ref>
Letecké fotografovanie pomocou šarkanov rozvíjal Britský meteorológ E.D. Archibald v roku 1882. Spúšte na svojich fotoaparátoch vo vzduchu aktivoval pomocou časovanej explózie. Francúz Arthur Batut začal používať šarkany na fotografovanie v roku 1888 a o svojich postupoch napísal v roku 1890 knihu. Američan Samuel Franklin Cody vo Veľkej Británii vyvíjal zdokonalené šarkany, schopné uniesť človeka, ktoré potom využívali na pozorovania a fotografovanie meteorológovia aj britská armáda počas 1. svetovej vojny ako alternatívu k balónom.
Rýchly rozvoj leteckého fotografovania priniesla [[Prvá svetová vojna|1. svetová vojna]], keď sa z pozorovacích lietadiel fotoaparátmi zaznamenávali pohyby a obranné postavenia nepriateľských jednotiek. Nemecko malo prvý letecký fotoaparát Görz v roku 1913. Vo Francúzsku bolo na začiatku vojny niekoľko perutí pozorovacích lietadiel typu Blériot, ktoré boli vybavené fotoaparátmi na pozorovanie. Francúzska armáda si vypracovala postupy, ako v rekordnom čase dostať vytlačené fotografie do rúk poľných veliteľov.
Medzi priekopníkov leteckého fotografovania počas 1. svetovej vojny patril Američan nemeckého pôvodu v službách francúzskeho letectva [[Fred Zinn]]. Od decembra 1916 do októbra 1917 slúžil v bombardovacej jednotke Escadrille F-14 a často sa pri plnení svojich bombardovacích úloh ešte pred návratom na základňu púšťal na fotografický prieskum nepriateľskýmch línií. Zinn sa tak stal jedným z prvých letcov, ktorí sa pokúšali zo vzduchu fotografovať postavenia nepriateľských útvarov, a pomôcť tým pozemnému veleniu. Dovtedy sa to využívali pozorovatelia v balónoch, ktoré však boli ľahko zasiahnuteľné nepriateľskou paľbou a museli sa držať ďalej od frontovej línie. Zinn lietal priamo nad nepriateľskými pozíciami a jeho fotografie poskytovali francúzskym veliteľom omnoho lepší pohľad na bojisko. To, s čím on a ďalší letci začali, sa čoskoro stalo štandardom na oboch znepriatelených stranách zákopovej vojny.
== Pozri aj ==
| |||