Zborov (hrad): Rozdiel medzi revíziami

Prvou overenou písomnou správou o existencii hradu Makovica je listina kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] z r. [[1347]], ktorou zakázal kastelánom "de Makauicha" [[Štefan Bebeky|Štefanovi]] a [[Juraj Bebeky|Jurajovi Bebekovcom]] ohrozovať vlastníctvo [[Thekulovci|Thekulovcov]] na majetku [[Smilno]] a lákať poddaných na makovické panstvo. V tom istom roku nariadil kastelánom, aby nebránili [[Bardejov]]čanom užívať majetok v [[Mokroluh]]u darovaný Bardejovu jeho otcom [[Karol I. (Uhorsko)|Karolom Róbertom]]. Aj prvá hodnoverná písomná správa viažuca sa k dedine [[Zborov (okres Bardejov)|Zborov]] bola vydaná v súvislosti s domáhaním sa majetkových práv smilnianskymi Thekulovcami, ktorí sa sťažovali u kráľa a žiadali vrátenie celého panstva Smilno. Na podnet z poverenia Ľudovíta I. vykonal zástupca [[Jáger]]skej kapituly obhliadku smilnianskeho panstva a v listine z r. [[1355]] uvádza okrem iných dedín aj hrad Makovicu. Z listiny sa ďalej dozvedáme o do osídľovaní hradného panstva Makovica – Zborov a pohraničných oblastí kastelánom [[Mikuláš Forgáč|Mikulášom Forgáčom]], ktorý si od Ľudovíta I. zároveň vymohol povolenie na otvorenie [[baňa|baní]] na [[striebro]] (asi na [[Koldorín]]e a pri dedine [[Zlaté]]). Nároky Thekulovcov neboli uspokojené a už v roku [[1364]] získal kráľovské hradné panstvo Makovica spolu so smilnianskym panstvom do dedičnej držby šľachtic [[Peter Cudar z Olnoru]] a do nájmu [[mýto|mýta]] v [[Bardejov]]e a [[Gaboltov]]e. Cudarovci v zapätí rozšírili hradné panstvo o majetky panstiev [[Radoma]] a [[Kurima (okres Bardejov)|Kurima]] a najneskôr do r. [[1387]] aj panstva [[Stročín]]. Vytvorili tak rozsiahle [[Feudalizmus|feudálne]] [[domínium]] v severnom [[Šariš (región)|Šariši]], jedno z najväčších na Slovensku. Zintenzívnili osídľovanie začaté ich predchodcami, k čomu prispela aj dohoda s jágerským biskupom ohľadne platenia desiatku. Pri tomto do osídľovaní sa v r. 1357 na stročínskom panstve prvýkrát stretávame s novo prisťahovaným obyvateľstvom nazývaných v prameňoch "Valachi " alebo "Rutheni " ([[Valasi (severné Karpaty)|Valasi]], [[Rusíni]]), ktoré čoskoro význame a priaznivo ovplyvnilo hospodárenie na stročínskom a neskôr, najmä od 15. storočia, aj makovickom panstve. Odrazilo sa to v hustote osídlenia v prvej tretine 15. storočia. V [[portálny súpis|portálnom daňovom súpise]] z r. 1427 je majetkom Cudarovcov 46 osád z 1321 usadlosťami (novo prisťahovaní Valasi boli oslobodení od dane, pretože v r. [[1415]] bolo uvedených 64 osád.), z toho v Zborove bolo 35 usadlostí, čo ho zaradzovalo medzi väčšie dediny (Kurima mala 102, Hažlín 77, Smilno 45, Gaboltov 36 a pod.). Nepriaznivé politické pomery v Uhorsku v nasledujúcom období vážne narušili charakter a hustotu osídlenia. Poľské vojenské ťaženia v r. [[1439]] – [[1444]], [[1471]] a [[1491]] – [[1492]] cez makovické panstvo, pôsobenie [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jiskrových]] žoldnierskych [[Bratríci|vojsk]], chaos v krajine a feudálna anarchia boli spojené s bojmi o uprázdnený uhorský trón a podnietili činnosť lúpežných bratríckych skupín a hromadný odchod poddaných z panstva. Tento stav trval až do konca 15. storočia. Po vymretí Cudarovcov v r. 1470 daroval kráľ [[Matej Korvín]] makovické hradné panstvo s [[hrad]]om majiteľom stropkovského hradného panstva pánom z [[Rozhanovce|Rozhanoviec]] (Rozgonyiovcom). Noví majitelia v snahe obmedziť odliv poddaných z panstva urobili reformu v zemepanskej časti feudálnej renty. Napriek tomu v r. [[1494]] poklesol počet zdanených usadlostí oproti r. 1427 z 1321 na 293,5. V r. [[1493]] získal hradné panstvo sliezsky šľachtic Schellenberg a po ňom v r. [[1522]] páni z [[Torysa (obec)|Torysy]] (Tarczayovci). V bojoch o uhorský trón podporovali [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]] a po jeho porážke im bolo domínium v r. [[1548]] kráľom [[Ferdinand II. (Rakúsko)|Ferdinandom]] odňaté a pridelené jeho prívržencovi magnátovi [[Gašpar Šeredy|Gašparovi Šeredymu]]. Po jeho smrti v r. 1557 zdedil panstvo syn [[Juraj Šeredy|Juraj]] a po ňom ho získal [[Andrej Balassa]]. Napokon ho do r. 1601 vlastnil poľský magnát [[Ján z Ostrogu]], ktorý sa oženil s dcérou Juraja Šeredyho. Za Šeredyovcov sa hospodárske a sídliskové pomery na panstve výrazne skonsolidovali. Podporovali obchod, vymohli od Ferdinanda týždenné trhy a dva výročné [[jarmok]]y pre zemepanské mestečko Kurimu. Opäť zahájili do osídľovanie panstva na valašskom práve predovšetkým Rusínmi z poľskej Haliče, čo sa odrazilo v etnickej skladbe poddaných na panstve Makovica – Zborov.