Verzia z 09:55, 11. október 2019 upraviť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 421 editací doplnenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:07, 21. január 2020 upraviť vrátiť Jozef (diskusia \| príspevky) 416 editací →‎Priebeh toku: Názvy sa píšu veľkým písmenom - Vodné dielo Žilina. Opravte si v texte aj ďalšie názvy. Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 77: Od sútoku zdrojníc pri [[Kráľova Lehota\|Kráľovej Lehote]] tečie Váh takmer {{km\|150\|m}} západným smerom. Krátko po svojom vzniku priberá ľavostranný prítok [[Boca]] a pravostranný prítok [[Hybica]], pričom sa rozširuje aj úzke údolie, prechádzajúce v rozsiahlu [[Liptovská kotlina\|Liptovskú kotlinu]]. V [[Liptovský Hrádok\|Liptovskom Hrádku]] priberá pravostranne [[Belá (rieka)\|Belú]], podteká [[Diaľnica D1 (Slovensko)\|diaľnicu D1]] a za [[Liptovský Mikuláš\|Liptovským Mikulášom]] sa tok upokojuje v rozsiahlom priehradnom jazere [[Liptovská Mara (priehrada)\|Liptovskej Mary]]. Činnosť vodnej elektrárne optimalizuje [[Vodná nádrž Bešeňová\|vyrovnávacia nádrž Bešeňová]] a rieka putuje k [[Ružomberok\|Ružomberku]], kde zľava priberá [[Revúca (prítok Váhu)\|Revúcu]] a úzkym údolím opúšťa [[Liptov (región)\|Liptov]]. Pri [[Kraľovany\|Kraľovanoch]] priberá svoj najväčší prítok, pravostrannú mohutnú [[Orava (rieka)\|Oravu]] a následne vteká do [[Krpeľany (vodná nádrž)\|vodnej nádrže Krpeľany]] a regiónu [[Turiec (región)\|Turiec]]. Tu sa Váh prvýkrát rozdeľuje na dva toky – staré koryto, ktoré tečie južnejšou trasou cez [[Sučany]] a [[Vrútky]] a Krpeliansky vodný kanál, ktorý severným okrajom [[Turany\|Turian]] privádza vodu k vodným dielam [[Vodné dielo Sučany\|Sučany]] a [[Vodné dielo Lipovec\|Lipovec]]. Pred sútokom oboch ramien pri [[Dubná Skala\|Dubnej Skale]] sa vo Vrútkach do starého koryta vlieva zľava [[Turiec (prítok Váhu)\|Turiec]] a rieka pokračuje [[Strečniansky priesmyk\|Strečnianskou úžinou]] do [[Považie\|regiónu Považie]]. Pri [[Strečno (obec)\|Strečne]] sa vodný tok opäť upokojuje v priehradnom jazere [[Vodné dielo Žilina\|~~vodného~~Vodného diela Žilina]] a pokračuje severným okrajom [[Žilina\|Žiliny]], kde priberá pravostrannú [[Kysuca\|Kysucu]] a následne ľavostrannú [[Rajčanka\|Rajčanku]]. Nasleduje [[vodná nádrž Hričov]] a opätovné rozdelenie vôd do dvoch korýt, ktoré sa práve v týchto miestach stáčajú na juhozápad. Južnejšie vedie staré koryto, ktoré východným okrajom [[Bytča\|Bytče]] pokračuje do [[Považská Bystrica\|Považskej Bystrice]], severnejší [[Hričovský kanál]] privádza vodu k [[Vodné dielo Mikšová\|vodnému dielu Mikšová]] a [[Vodné dielo Považská Bystrica\|Považská Bystrica]]. Obe ramená sa spájajú v priehradnom jazere [[Vodná nádrž Nosice\|Nosickej priehrady]], pod ktorou nasleduje [[Púchov]] a vodné dielo Dolné Kočkovce, opäť rozdeľujúce vody Váhu do dvoch korýt. Tu sa podstatne mení ráz krajiny a rieka tu vystupuje zo zovretia v úžinách, aby tiekla pokojným tokom rozširujúceho sa [[Považské podolie\|Považského podolia]]. Pôvodné koryto tečie západnejšou trasou a zväčša s malým množstvom vody pokračuje okrajom [[Nemšová\|Nemšovej]], kde sprava priberá [[Vlára\|Vláru]], až do [[Trenčín]]a. Nosický a neskôr Kočkovský kanál privádzajú vodu k [[Hydrocentrála a vodné dielo Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice\|vodnému dielu Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice]], [[Vodné dielo Ilava\|Ilava]], [[Vodné dielo Dubnica\|Dubnica]] a [[Vodné dielo Trenčín\|Trenčín]]. Po krátkom spoločnom úseku veľkú časť vody už na okraji [[Trenčín]]a opäť odvádza umelý kanál (Biskupický), ktorým putuje k vodným dielam Chocholná, [[Vodné dielo Nové Mesto nad Váhom\|Nové Mesto n/V.]], [[Vodné dielo Horná Streda\|Horná Streda]] a [[Sĺňava]]. Staré koryto tečie východnejšou trasou popri [[Beckov (obec)\|Beckove]], [[Nové Mesto nad Váhom\|Novom Meste nad Váhom]] až do [[Piešťany\|Piešťan]], kde sa už naplno prejavuje ráz [[Podunajská nížina\|Podunajskej nížiny]]. Pod vodným dielom [[Sĺňava]] sa časť vôd opäť prepúšťa starým korytom a hlavný prúd smeruje Drahovským kanálom k [[Vodné dielo Drahovce-Madunice\|vodnému dielu Drahovce-Madunice]]. Posledný z vážskych derivačných kanálov končí pred [[Hlohovec\|Hlohovcom]], odkiaľ pokračuje rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi [[Lužný les\|lužného lesa]]. Priberá pravostranný prítok [[Horný Dudváh]], preteká [[Sereď]]ou a napája [[vodné dielo Kráľová]]. Na poslednom úseku dolného toku prechádza [[Šaľa\|Šaľou]], [[Vodné dielo Selice\|vodným dielom Selice]] a pred [[Kolárovo]]m priberá dva významné prítoky – zľava [[Nitra (rieka)\|Nitru]] a sprava [[Malý Dunaj]]. Posledným vodným tokom, ktorý napája Váh pred jeho zánikom, je [[Stará Nitra]], pôvodné koryto tejto rieky s výrazným nížinným charakterom. Rieka tu z východnej strany pokojným tokom obteká mesto [[Komárno]] a zaniká ústím do [[Dunaj]]a v nadmorskej výške {{mnm\|106.5}}. Riadok 187: == Galéria == <gallery> Súbor:Cierny Vah River6.JPG\|[[Čierny Váh (rieka)\|Čierny Váh]] nad [[Čierny Váh (vodná nádrž)\|PVE]] Súbor:Sútok riek Orava a Váh.jpg\|Sútok [[Orava (rieka)\|Oravy]] a Váhu pri obci [[Kraľovany]] Súbor:Sučany 9788.jpg\|Staré koryto pri Sučanoch Súbor:Hrad Strečno 2 MF3.jpg\|Rieka pod [[Strečniansky hrad\|Strečnianskym hradom]] Súbor:Udica bay.jpg\|Priehrada mládeže Súbor:Slnava-plachetnica.jpg\|Sĺňava Súbor:Vág-torkolat.JPG\|Ústie do [[Dunaj]]a </gallery>

Váh: Rozdiel medzi revíziami