Nová Bošáca: Rozdiel medzi revíziami

| Kraj = Trenčiansky

| Okres = Nové Mesto nad Váhom

| Časti =

| Rieka =

'''Nová Bošáca''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|okrese Nové Mesto nad Váhom]].

 

Kataster obce sa rozprestiera v strednom pásme [[Biele Karpaty|Bielych Karpát]] približne {{km|15|m}} severozápadne od Nového Mesta nad Váhom. Asi {{km|3|m}} od centra obce sa nachádza štátna hranica s [[Česko]]m. Na severozápade hraničí s [[Morava (región)|moravskými]] obcami: [[Březová (okres Uherské Hradiště)|Březová]], [[Lopeník]] a [[Vyškovec]]. Na východe susedí s obcami: [[Chocholná-Velčice]], [[Haluzice (okres Nové Mesto nad Váhom)|Haluzice]] a [[Bošáca]]. Na južnej strane s [[Katastrálne územie|chotárom]] obce [[Zemianske Podhradie]] a na západe obec uzatvára hranica chotára [[Moravské Lieskové]].

 

[[Súbor:Pohľad na Bošácku dolinu z vrchu Veľký Lopeník.jpg|náhľad|Obrázok 2 – Pohľad na Bošácku dolinu z vrchu Veľký Lopeník]]

 

[[Súbor:Landrovská skala v k.ú. Nová Bošáca.jpg|náhľad|Obrázok 3 – Landrovská skala v k.ú. Nová Bošáca]]

Geologická stavba územia Novej Bošáce je reprezentovaná majoritne [[flyš]]om, ktorý je spestrený okrajovo zasahujúcim [[Bradlové pásmo|bradlovým pásmom]] v podobe separovaných bradlových [[tvrdoš]]ov, ale nájdeme tu i [[Mezozoikum|mezozoické]] horniny zo staršej [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]]. Bradlové pásmo je na území obce zastúpené jurskými [[Vápenec|vápencami]], vápnitými [[Pieskovec|pieskovcami]] a [[Ílovec|ílovcami]]<ref name=":0">HRAŠKO, Ľ., Geologická mapa SR 1:50000.  [online] Dostupné na internete: http://mapserver.geology.sk/gm50js/, [26.9.2016]</ref>, ktoré môžeme nájsť najmä na [[Landrovská skala|Landrovskej skale]] (Obrázok 3). Z pomedzi mezozoických hornín tu môžeme nájsť napríklad tmavosivé až čierne ílovité vápence a vápnité ílovce<ref name=":0" />. [[Flyšové pásmo]] je tu reprezentované magurským flyšom so striedajúcimi sa vrstvami pieskovcov a ílovcov<ref>VALACHOVIČ, M., SOLDÁN, J., 2004. Metodické prístupy pri hľadaní hranice medzi kapratikom a panonikom na príklade Bošáckej doliny.  ''Bull. Slov. Bot. Spoločn'', 11, 217 – 221.</ref>, ktoré sú jedným z determinantov veľkého výskytu prameňov a kyselok v k.ú. obce Nová Bošáca. 

Hlavné geologické jednotky zasahujúce na územie Novej Bošáce sú Flyšové pásmo a Bradlové pásmo, pričom každá z nich má isté špecifiká odzrkadľujúce sa na skúmanom území. Flyšové pásmo zaberajúce väčšinu skúmaného územia je chudobné na [[nerastné suroviny]], má veľký špecifický odtok a pôdy sú prevažne málo úrodné<ref name=":1">LAUKO, V., 2003. Fyzická geografia Slovenskej republiky. Bratislava: Mapa Slovakia, 2003. ISBN 80-89080-07-3</ref>. Špecifikom flyšového pásma sú i [[Zosuv svahu|zosuvy]], pričom k.ú.  Novej Bošáce môžeme z tohto hľadiska hodnotiť negatívne vzhľadom na ich veľký výskyt<ref name=":0" />. Bradlové pásmo a jeho výskyt v k.ú. Nová Bošáca je limitovaný takmer výlučne na lokalitu Kameničné a blízke okolie (juhozápadna časť k.ú.), pričom jedným unikátov je Landrovská skala i neďaleká Landrovská jaskyňa (Obrázok 4). Landrovská jaskyňa je (v k.ú. Zemianske Podhradie) s dĺžkou {{m|275|m}} druhou najdlhšou jaskyňou bradlového pásma<ref>POSPÍŠIL P., 1994: Z činnosti oblastnej skupiny Čachtice. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 25 (4): 9 – 14</ref> a zároveň jedným z významných zimovísk [[Netopiere (rad)|netopierov]] v Bielych Karpatoch<ref>LEHOTSKÁ, B., ONDRUŠKA, J., 2004. Zimoviská netopierov v Bielych Karpatoch. [online] Dostupné na internete: <http://ceson.org/vespertilio/6/6_007.pdf>, [1.9.2016]</ref>.

 

Nová Bošáca sa z hľadiska [[Geomorfologické členenie|geomorfologického členenia]]<ref name=":2">MAZÚR, E., LUKNIŠ, M., 1986. Geomorfologické členenie SSR A ČSSR, M 1:500 000</ref> nachádza v subprovincii [[Vonkajšie Západné Karpaty]], v [[Celok (geomorfológia)|geomorfologickom celku]] Biele Karpaty (Tabuľka 2). Biele Karpaty sa na území Novej Bošáce členia na [[Lopenícka hornatina|Lopenícku hornatinu]] a [[Beštiny]] (Mapa 5), pričom okrajovo sem zasahujú aj [[Bošácke bradlá]]. Bošácka dolina je na území obce modelovaná predovšetkým vodnými tokmi, Predpolomský a Brezovský potok (český názov pre Bošáčku, ktorý sa tu udomácnil) z ktorých dostáva vodný tok Bošáčka charakter mocnejšieho vodné toku.

 

Orientáciu reliéfu voči [[Svetová strana|svetovým stranám]] je na území Novej Bošáce možné kategorizovať na dve skupiny, pričom prvá zastúpená južne až západne orientovanými teplými svahmi sa nachádza predovšetkým v najvyšších polohách antiklinál ohraničujúcich Bošácku dolinu, čo je jeden z [[determinant]]ov výskytu [[Xerotermická vegetácia|xerotermnej flóry]] v týchto lokalitách (Obrázok 7). Druhou skupinou sú chladné severne, až východne orientované lokality vyskytujúce sa v najnižších polohách, čo zapríčiňuje úzky dolinový charakter reliéfu<ref>ZVARA, I., GAŠPAR, A., 2002. Orientácia reliéfu voči svetovým stranám. In Atlas krajiny SR, 2002. Ministerstvo životného prostredia Bratislava, Agentúra životného prostredia Banská Bystrica, 2002. ISBN 80-88833-27-2</ref>. Reliéf analyzovaného územia sám o sebe skrýva viacero unikátnych prvkov ako sú výmole, náplavové kužele, prameniská, ale i [[Antropogénny reliéf|antropogénne prvky reliéfu]] ako napr. agrárne terasy a valy a iné<ref name=":1" />. Abstrahujúc od unikátnych prvkov reliéfu je možné reliéf k.ú. Nová Bošáca označiť za hladko modelovaný čo, má pozitívny vplyv na využitie zeme a charakter osídlenia územia.

 

Z [[klimageografia|klimageografického]] hľadiska predstavuje k.ú. Nová Bošáca veľmi heterogénnu oblasť. Na relatívne malom území sa vystriedajú mierne teplá a chladná klimatická oblasť a to od juhovýchodu po severozápad (Mapa 7). Väčšinu skúmaného územia zaberá mierne teplý okrsok, vlhký, vrchovinový patriaci do mierne teplej oblasti s 50 a menej letnými dňami za rok, s maximálnou teplotou vzduchu menej ako 25°C a priemernými januárovými teplotami do – 4°C, priemernou ročnou hodnotou klimatického zavlaženia (ďalej len KZ) do {{mm|200|m}} a relatívnym trvaním slnečného svitu (ďalej len SV) do 1 150 kWh.m⁻²; nasleduje mierne chladný okrsok, patriaci do chladnej oblasti, zaberajúci Lopenícku vrchovinu s maximálnymi júlovými teplotami vzduchu menej ako 16°C a priemernými januárovými teplotami do – 5°C, KZ do {{mm|400|m}} a SV do 1100 kWh.m⁻² <ref>LAPIN, M., FRAŠKO, M., ŠŤASNÝ, P., TOMLAIN, J., 2002. Absolútne mesačné maximum zrážok (mm) priemer za roky 1951 – 2000. In Atlas krajiny SR, 2002. Ministerstvo životného prostredia Bratislava, Agentúra životného prostredia Banská Bystrica, 2002. ISBN 80-88833-27-2</ref>. Priemerný mesačný úhrn [[Zrážky|zrážok]] je dlhodobo relatívne rovnomerne rozložený čo determinuje dobré podmienky pre [[poľnohospodárstvo]] ale pri rešpektovaní iných [[Fyzická geografia|fyzickogeografických]] faktorov (Tabuľka 2).

 

<ref name=":3" />

 

[[Hydrosféra]] v Novej Bošáci je veľmi bohatá a to ako z hľadiska povrchových [[Vodný tok|vodných tokov]] tak i z hľadiska výskytu [[Prameň (voda)|prameňov]]<ref>OCHODNICKÝ, D., DZURÁK, P., 1994. Bošácka dolina. Bošáca: Obecný úrad a Miestny odbor Matice Slovenskej v Bošáci, 1994. ISBN 80-967154-0-2</ref>. Medzi vodné toky na skúmanom území patria ekostabilizačne významná Bošáčka (Obrázok 9), Predpolomský potok (Obrázok 10) ale i množstvo menších vodných tokov, [[stružka|stružiek]] či potokov<ref name=":3" />, ktorých kvantitu najpodrobnejšie zobrazuje Obrázok 11. Zaujímavá je i uzavretosť jednotlivých povodí vzhľadom na k.ú. (Mapa 10). Bošáčka, ktorá pramení pod Veľkým Lopeníkom (z českej strany) má celkovú dĺžku {{km|22.01|m}} z toho na území Novej Bošáce 5 až {{km|6|m}} a odvodňuje [[povodie]] o rozlohe {{km2|177.54}}<ref>MŽP, 2011. Predbežné hodnotenie povodňového rizika v čiastkovom povodí Váhu. [online] Dostupné na internete: <https://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/vah_suhrnny-dokument.pdf>, [14.10.2016]</ref>. Z pohľadu [[Graveliusove členenie rádov toku|Graveliusovho členenia rádov toku]] je vodný tok Bošáčka tokom 3. rádu, Predpolomský potok tokom 4. rádu a neďaleký [[Váh]] je tokom 2. rádu s významnou [[Hydrológia|hydrologickou]] a ekostabilizačnou funkciou. 

 

[[Súbor:Prameň španie Nova bošáca.jpg|náhľad|Prameň v Španej doline (TE -37)]]

[[Súbor:Kambizeme v Novej Bošáci.jpg|náhľad|Kambizem v k.ú. Nová Bošáca]]

}}</ref> sa tu nachádza aj množstvo iných prameňov, kysielok a studní. Takéto množstvo viac ako 100 prameňov je priamym determinantom kopaničiarskeho osídlenia na tomto území.

 

Ako je zrejmé z Obrázku 11 množstvo potokov, ktoré sú v k.ú. Nová Bošáca predurčujú vysoký špecifický odtok územia ktorý je charakteristickým prejavom flyšu<ref name=":1" />. Riziko povodní (Mapa 10) je v súčasnosti výrazne obmedzené v porovnaní s minulosťou a to najmä z dôvodu značného zalesňovania bývalých poľnohospodárskych pozemkov<ref>NAJDENÝ, R., 2016. Analýza potenciálu a rozvojových predpokladov mikroregiónu Bošáčka. Bakalárska práca,</ref>. Samotná obec zažila 3 veľké [[Povodeň|povodne]] a to: 29.7.1972, 26.8.1972 a 6.7.1997 z ktorých každá spôsobila značné materiálne škody (poškodené/zničené: komunikácie, domy, poľnohospodárske objekty a zvieratá), ktorých zmiernenie a opravu spolufinancovalo viacero [[Nadácia|nadácii]] a organizácii, okrem iného i veľvyslanectvo [[Kórejská republika|Kórejskej republiky]]<ref name=":3" />.

 

Zloženie pôd v k.ú. Nová Bošáca je tak ako aj inde na svete determinované spolupôsobením všetkých fyzickogeografických sfér, pričom podľa Kupkovej<ref>KUPKOVÁ, V., 2009. Pôda. Prírodné javy v experimentoch pre malých aj veľkých. Trnava: Váry, 2009. ISBN 978-80-89422-06-7</ref> samotná pôda predstavuje kľúčový prvok životného prostredia a vzhľadom na jej úrodnosť predstavuje kľúčovú úlohu pre existenciu ľudstva. Úrodnosť pôd do istej miery odzrkadľuje obsah humusu v nich, pričom z tohto hľadiska môžeme považovať k.ú. Nová Bošáca, okrem nivy Bošáčky a Predpolomského potoka za málo úrodné (Mapa 11). Vzhľadom na členenie, ktoré spracoval Šály a kol.<ref>ŠÁLY, R. A KOL., 2000. Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska: Bazálna referenčná taxonómia. Bratislava: Výskumný ústav pôdoznalectva  a ochrany pôdy, 2000. ISBN 80-85361-70-1</ref> môžeme na skúmanom území vzhľadom na zrnitosť pôdy (Mapa 12) nájsť pôdy hlinité málo skeletnaté, nasledujú pôdy ílovito – hlinité s ostrovčekovým výskytom. Piesčito – hlinité pôdy v okolí Veľkého Lopeníka ({{mnm|911}}) v podobe stredne skeletnatých pôd prechádzajú v najjseverovýchodnejšej časti v k.ú. Nová Bošáca do piesčitých stredne kamenitých pôd<ref>ŠIMO, E., ZAŤKO, M., 2002. Pôdna zrnitosť. Atlas krajiny SR. Ministerstvo životného prostredia Bratislava, Agentúra životného prostredia Banská Bystrica, 2002. ISBN 80-88833-27-2</ref>. Najrozšírenejšie pôdne typy (Mapa 13) v k.ú. Nová Bošáca sú [[kambizem]]e (Obrázok 15), nasledujú [[rendzina|rendziny]] (oblasť Kameničného vo väzbe na [[karbonátová hornina|karbonátové horniny]]) a kambizeme kyslé (SV okraj k.ú.). Okrem spomenutých tu nájdeme i [[fluvizem]]e nachádzajúce sa na aluviálnych náplavoch Bošáčky, ale predovšetkým sú to rôzne podtypy [[kultizem]]e a [[antrozem]]e<ref>ŠÁLY, R., ŠURINA, B., 2002. Pôdne typy. Atlas krajiny SR. Ministerstvo životného prostredia Bratislava, Agentúra životného prostredia Banská Bystrica, 2002. ISBN 80-88833-27-2</ref>. Jednou z efektívnych metód vyjadrenia celkovej hodnoty pôdy, či už ornej alebo inej je [[bonitovaná pôdno-ekologická jednotka]] (BPEJ), ktorá nám prostredníctvom kombinácie hlavných faktorov (klimatický región, pôdny typ a druh, zrnitosť, svahovitosť a expozícia, podiel skeletu) dokáže určiť približnú cenu pozemku respektíve k.ú. (Tabuľka 3), ale táto cena sa často líši od reálnej ceny pri kúpe či predaji a slúži predovšetkým pre účely stanovenia ceny pozemku s cieľom platiť dane z nehnuteľností<ref name=":4">AGROFARMY, 2011. Cena pôdy. Vyhľadávanie ceny podľa katastrálneho územia. [online] Dostupné na internete: <http://agrofarmy.sk/Rmenu/Informacie/Cenapody/cenapody.php>, [15.10.2016]</ref>.

 

<ref name=":4" />

 

[[Súbor:Rastlinstvo nova bosaca.jpg|náhľad|Obrázok 16 – Chránené lúčne spoločenstvá v k.ú. Nová Bošáca]]

[[Súbor:Dubove lesy Nová BOšáca.jpg|náhľad|Obrázok 17 – Dubové xerotermné lesy v k.ú. Nová Bošáca]]

[[Flóra (kvetena)|Flóra]] Bošáckej doliny predstavuje jedinečnú lokalitu v ktorej dochádza k prelínaniu sa viacerých typov flóry a to: [[Predkarpatská flóra|Predkarpatskej]] – Preacarpaticum, Xerotermnej, [[Eupanónska flóra|Eupanónskej]] – Eupannonicum), [[Západobeskydská flóra|Západobeskydskej]] – Beschidicum occidentale a [[flóra centrálnych Karpát|flóry centrálnych Karpát]] – Eucarpaticum<ref name="sazp.sk">SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, 2016. Rastlinstvo a živočíšstvo. [online] Dostupné na internete: <http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/trencin/z_r_z.htm>, [14.10.2016]</ref>, čoho dôsledkom je ojedinelý výskyt xerotermnej flóry predovšetkým na južne exponovaných svahoch, kde sa vyskytujú vzácne rastliny ako napríklad: [[vstavač bledý]] (''Orchis pallens''), [[modruška pošvatá]] (''Limodorum abortivum'')<ref>BIELE KARPATY, 2016. Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty. Vegetácia, Lesy a fauna. [online] Dostupné na internete: <http://www.bielekarpaty.sk/opisBK.html>, [14.10.2016]</ref>, ako i relatívne nové floristické nálezy Mráza a kol.<ref>MRÁZ, P. A KOL., 2003. Zaujímavejšie floristické nálezy, ''Bull. Slov. Bot. Spoločn''., 26, 243 – 256.</ref> akým je i [[kruštík neskorý]] (''Epipactis albensis'') a mnoho ďalších (Obrázok 16). Lesné porasty sú reprezentované hlavne [[Buk (rod)|bukom]], [[hrab]]om, [[dub]]om, v lokalitách s výskytom vápencov sa vyskytujú [[Borovicovité|borovicové porasty]] a ojedinele sa tu vyskytujú aj [[Smrek (rod)|smrekové]] [[Monokultúra (poľnohospodárstvo)|monokultúry]]. Potenciálna prirodzená vegetácia (Mapa14) je na skúmanom území zastúpená (zostupne podľa rozlohy) nasledovnými [[les]]mi: [[karpatský dubovo-hrabový les|karpatské dubovo-hrabové]], [[podhorský bukový les|podhorské bukové]], [[jelšový les|jelšové]], [[bukový les|bukové]] a [[jedľovo-bukový les|jedľovo-bukové]], [[dubový les|dubové]] a [[cérovo-dubový les|cérovo-dubové lesy]]<ref>MAGLOCKÝ, Š., 2002. Potenciálna prirodzená vegetácia. Atlas krajiny SR. Ministerstvo životného prostredia Bratislava, Agentúra životného prostredia Banská Bystrica, 2002. ISBN 80-88833-27-2</ref>, okrem ktorých sa tu ojedine vyskytujúna južne exponovaných teplých svahoch dubové xerotermné lesy (Obrázok 17).

 

[[Súbor:Huby v Novej Bosáci.jpg|náhľad|Obrázok 18 – Huby v k.ú. Nová Bošáca]]

Raj pre hubárov<ref name=":3" /> je jedným z označení, ktoré dostalo územie Novej Bošáce od hubárov. Z jedlých [[Huby|húb]] (Obrázok 18) tu nájdeme jednu z prvých jarných húb [[čírovnica májová|májovku]] (''Calocybe gambosa'') rastúcu na lúkach, ale i verejnosti známe hríby ako [[hríb dubový]] (''Boletus reticularus''), [[kozák hrabový]] (''Leecinum pseudoscabrum''). Menej známou, ale v súčasnosti masívne propagovanou hubou s vynikajúcimi zdravotnými účinkami je [[hliva ustricová]] (''Pleurotus ostreatus''). Okrem jedlých húb sa tu nachádzajú aj jedovaté hríby ako: [[hríb satanský]] (''Boletus satanas''), [[muchotrávka tigrovaná]] (''Amanita pantherina'') a iné<ref name=":3" />.

 

[[Súbor:Líška hrdzava nova bosaca.jpg|náhľad|Obrázok 20 – Líška hrdzavá (''Vulpes vulpes'') v k. ú. Nová Bošáca]]

[[Súbor:Slepúch lámavý (Anguis fragilis).jpg|náhľad|Obrázok 19 – Slepúch lámavý (''Anguis fragilis'') v k.ú. Nová Bošáca]]

[[Fauna]] skúmaného územia sa vzhľadom na širšie okolie nevyznačuje špecifickým zastúpením druhov a medzi typických predstaviteľov živočíšnej ríše patria: [[srnec lesný]] (''Capreolus capreolus'') pozri obrázok 21, [[diviak lesný]] (''Sus scrofa''), [[slepúch lámavý]] (''Anguis fragilis'') zobrazený na obrázku 19, [[salamandra škvrnitá]] (''Salamandra salamandra''), [[líška hrdzavá]] (''Vulpes vulpes'') na obrázku 20, pričom špeciálnu pozornosť si zaslúži [[vtáky|vtáctvo]] ktoré je tu veľmi heterogénne zastúpené, čo je spôsobené práve širokou [[Biodiverzita|biodiverzitou]] daného územia a patria sem druhy: [[Sovotvaré]], [[Pinka (pinkovité)|Pinkovité]], [[Lastovičkovité]], [[Volavkovité]], [[Kukučkotvaré|Kukučkovité]], [[Vrabcovité]], [[Vrabcotvaré]], [[Bocianovité]], [[Ďateľ (rodové meno)|Ďatlovité]], [[Kačicovité]], [[Jastrabotvaré]], [[Holubotvaré]], [[Bažantovité]]<ref name="sazp.sk"/>. 

 

Ochrana prírody v podobe ochrany [[ekosystém]]ov a iných zložiek životného prostredia<ref name=":1" /> má významnú úlohu v Novej Bošáci. Skúmané územie sa nachádza vo veľkoplošnom chránenom území Biele Karpaty, ale negatívne vplyvy na životné prostredie je možné badať v podobe silného znečistenia ovzdušia ([[Oxid siričitý|oxidom siričitým]], [[Oxidy dusíka|oxidom dusíka]] a [[Oxid uhoľnatý|oxidom uhoľnatým]]), ktoré je v Trenčianskom kraji jedno z najvyšších na Slovensku<ref>RAJČÁKOVÁ, E., ŠVECOVÁ, A., 2015. Regionálne disparity na Slovensku v kontexte kohéznej politiky EU 2007 – 2013. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2015. ISBN 978-80-223-3792-2</ref>. Skúmané územie sa taktiež nachádza v chránenom území celoeurópskeho významu [[Holubyho kopanice]], kde k.ú. Nová Bošáca zaberá podstatnú časť (Mapa 15) a cieľom ochrany tu sú viaceré [[biotop]]y a živočíšne druhy<ref>ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SR, 2016. Natura 2000: Holubyho kopanice. [online] Dostupné na internete: <http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0367>, [14.10.2016]</ref>.

 

Napriek intenzívnemu využívaniu krajiny v k.ú. Nová Bošáca sa tu nachádzajú viaceré lokality s pomerne málo zmenenou krajinou a v zmysle zákona NR SR č. 287/94 Z.z. o maloplošných chránených územiach v znení neskorších predpisov sú predmetom ochrany. Medzi tieto územia patria lokality: Prírodná pamiatka Bestinné ({{ha|1,29|m}}), Prírodná pamiatka Blažejová ({{ha|2.16|m}}), Prírodná pamiatka Grúň ({{ha|16|m}}) a Prírodná pamiatka Močariny ({{ha|3.02|m}}), Prírodná pamiatka Lopeníček ({{ha|0.25|m}}) v ktorých sa chránia najmä xerotermné druhy rastlína (obrázok 22 a 23) v prípade predposlednej lokality je to aj živočíšstvo ako hraboš podzemný, dulovica väčšia a menšia<ref name=":3" />.

 

Čo sa týka zdrojov znečistenia pochádzajúcich resp. nachádzajúcich sa na skúmanom území sem patria: poľnohospodárske družstvo (ďalej len PD) Radvaň s.r.o., vznik nelegálnych skládok odpadu (obrázok 22), spaľovanie nelegálnych skládok, spaľovanie dreva vo väzba na dolinový charakter reliéfu a časté inverzie. Z pomedzi zdrojov znečistenia pochádzajúcich z blízkeho okolia sem patria PD Podolie (Čachtice), PD Bošáca, OBAL – Vogel & Noot a.s. (Nové Mesto nad Váhom), či Bkp Group ([[Uherské Hradiště|Uherské hradište]]), ale aj [[Emisie dopravných prostriedkov|emisie]] vo väzba na dopravu a neďaleké [[Považie]] ktorým vedú dopravné trasy národného významu. Z hľadiska miery znečistenia je však celé k.ú. Nová Bošáca z pohľadu environmentálnej regionalizácie v regióne s nenarušeným prostredím<ref>MŽP, 2012. 20. Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2012. [online] Dostupné na internete: <https://www.enviroportal.sk/uploads/spravy/2012-03-regionalizacia.pdf>, [14.10.2016]</ref>.

[[Súbor:Holubyho kopanice.jpg|náhľad|Mapa 15 – Holubyho kopanice v k.ú. Nová Bošáca a blízkom okolí]]

 

 

=== Vznik kopaníc ===

 

V roku 1980 bola ešte k obci pričlenená osada Salaš.<ref name="priroda">Kravarčík 2000, str. 7.</ref>

== Obyvateľstvo ==

{| class=wikitable

|- bgcolor="chocolate"

|}

 

V roku 2011 bol v obci nasledovný počet príslušníkov jednotlivých cirkví:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvateľstvo trvalo bývajúce v obciach SR podľa náboženského vyznania, SODB 2011 | url = http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/10278b36-c50f-40cc-9c9a-c190904705af/Tab_3_Obyvatelstvo_trvalo_byvajuce_v_obciach_SR_podla_nabozenskeho_vyznania_SODB_2011.pdf?MOD=AJPERES | dátum vydania = 2014-09-29 | vydavateľ = ŠÚ SR }}</ref>

{| class=wikitable

|}

 

 

 

=== Prírodné pamiatky ===

V obci sa nachádzajú tri [[Minerálna voda|minerálne pramene]] – kyselky v častiach Španie, u Ochodničiarov a na Predpolome. Všetky tri sú slabo mineralizované, hydrouhličitanové, uhličité vody s väčším obsahom [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] a [[Železo|železa]].<ref>Kravarčík 2000, str. 10.</ref>

 

 

== Referencie ==

*HORVÁTH, Pavel. Vývoj kopaníc a kopaničiarskeho osídlenia v oblasti Myjavskej pahorkatiny do konca 18.storočia. In: Historické štúdie. Ročník 23. 1979. S. 87 – 170.

*Dušan Ochodnický a Peter Dzurák – BOŠÁCKA DOLINA

 

{{Obce okresu Nové Mesto nad Váhom}}