STS-31: Rozdiel medzi revíziami

| hmotnosť = 2 046 000 kg (pri štarte)<br />85 782 kg (pri pristátí)

Myšlienka vyniesť ďalekohľad nad [[zemská atmosféra|atmosféru]] a tým odstrániť jej rušivý vplyv nie je nová. Výhody, ktoré by mal ďalekohľad na obežnej dráhe, si uvedomil nemecký raketový technik [[Hermann Oberth]] už v roku [[1923]]. Trvalo však veľmi dlho, kým sa projekt s pôvodným názvom Veľký vesmírny ďalekohľad (LST-Large Space Telescope) podarilo uskutočniť. Štúdia ďalekohľadu bola publikovaná v roku [[1969]]. Už vtedy bolo možné vyrobiť vesmírny ďalekohľad s priemerom 3 metre, ako sa pôvodne plánovalo, otázkou ostával už len čo najlacnejší spôsob dopravy do [[vesmír]]u. [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] sa nakoniec priklonila k [[Program Space Shuttle|projektu raketoplánu]], ktorý mohol nielen ďalekohľad vyniesť na obežnú dráhu, ale zaručiť aj servisné misie.

Osud ďalekohľadu bol však stále veľmi neistý. Po [[Vietnamská vojna|vojne vo Vietname]] potrebovali [[Spojené štáty|USA]] obnoviť ekonomiku, a tak sa NASA dočkala mnohých finančných škrtov. Tieto škrty neobišli ani Veľký vesmírny ďalekohľad, ktorého priemer objektívu sa „scvrkol“ z pôvodných troch metrov na necelých dva a pol metra. Vtedy prestal byť „veľkým“ vesmírnym ďalekohľadom a stal sa z neho Hubblov vesmírny ďalekohľad. Po mnohoročnom úsilí bol nakoniec projekt schválený v roku [[1977]], teda ešte pred vypustením prvého raketoplánu. Štart ďalekohľadu sa predpokladal na rok [[1983]].

Pri realizácii projektu sa však zjavilo množstvo technických a finančných problémov, a takpreto bol štart postupne odsúvaný až na august 1986. V januári 1986 však došlo k [[STS-51-L|tragédii]] raketoplánu [[Challenger (raketoplán)|Challenger]]. Všetky lety raketoplánov boli pozastavené a takďalekohľad musel ďalekohľad čakať v bezprašnej a klimatizovanej hale ešte štyri roky.

Raketoplán Discovery, ktorý mal ďalekohľad vyniesť, strávil po návrate zo svojej predchádzajúcej misie [[STS-33]] tri mesiace v prípravnom hangári [[OPFOrbiter Processing Facility]]. Tu na ňom boli prevádzanévykonávané úpravy, údržba, prípravy na let a kontrola jednotlivých systémov. Spočiatku sa počítalo so štartom už koncom februára, avšak nakoľko sa nevykonali všetky merania tesnenia medzi zadným segmentom a tryskou motoru [[SRB]], bolo treba z opatrnosti štart odložiť. Práve netesnosť spoja motorov SRB bola príčinou [[STS-51-L|tragédie Challengera]]. Do montážnej haly [[Vehicle Assembly Building]] sa [[Družicový stupeň raketoplánu|orbiter]] Discovery premiestnil [[5. marec|5. marca]]. Stadiaľ vyrazil [[16. marec|16. marca]] na [[štartovací komplex 39]]-B. Ďalekohľad dorazil na rampu 25. marca, lenže vyskytli sa prvé problémy. Keď mal byť umiestnený do tzv. „bielej izby“ (klimatizovaná hala v blízkosti raketoplánu, oficiálne [[Payload Changeout Room]]), v dverách do nákladového priestoru sa vyskytli [[moskyt]]y. Použitie insekticídov v blízkosti taktakého citlivého zariadenia ako Hubblov vesmírny ďalekohľad neprichádzalo do úvahy, a tak bol hmyz vychytaný do svetelných pascí. Až po vyriešení problému s moskytmi mohol byť ďalekohľad vložený do nákladového priestoru. Stalo sa tak [[29. marec|29. marca]].

Dátum štartu bol stanovený na [[10. apríl]]a. Všetko prebiehalo relatívne hladko až do času T-5 minút. Palivový elektromagneticky poháňaný ventil jednotky APU sa ale zasekol v plne otvorenej polohe a spôsobil, že turbína poháňajúca toto čerpadlo sa rozbehla na príliš vysoké obrátky. Aj keď to nebola závažná chyba, bezpečnostné pravidlá hovorili jasne: Odpočítavanie je nutné prerušiť. Bolo nutné vymeniť celý systém APU. Štart tak bol preložený na 25. apríla. Taký dlhýPredĺžený odklad zapríčinila ďalšia komplikácia: [[akumulátor]]ové batérie z HST bolo treba vybrať a opäť dobiť.

25. apríla došlo opäť k prerušeniu odpočítavania. NašťastieTentoraz sa však jednalo len o malú chybu v programe a po troch minútach sa odpočítavanie rozbehlo znova. O 12.33.51 [[svetový čas|UT]] zážihom motorov SRB štart úspešne začal.

V čase T +2 min 06 sekúnd sa podľa plánu oddelili motory SRB. Zážih motorov OMS na dobu 3 min 23 sekúnd vyniesol [[družicový stupeň raketoplánu]] na takmer kruhovú dráhu vo výške 576-611 km. Po druhom oblete Charles Bolden otvoril dvere do nákladového priestoru a mohlo sa úspešne začať vykladanie ďalekohľadu. Najprv sa vyskúšala funkčnosť manipulátoru [[RMS]] a pomocou televíznych kamier posádka overila, či sa ďalekohľad počas štartu nepoškodil. McCandless a Sullivanová sa začali pripravovať na prípadný [[výstup do otvoreného priestoru]], ktorý však nebol potrebný, keďže išlo všetko podľa plánu.

V čase 17.21 UT bol vyslaný povel na aktiváciu palubných vysielačov na HST. Tým pádom starosť o ďalekohľad prebralo asi tristo technikov riadiaceho strediska [[Space Telescope Operations Control Center]]. V čase T +7 h 09 min zážihom motorov OMS Discovery ďalším manévrom prešiel na dráhu 613-615 km. Išlo o dovtedy najvyššiu dráhu letu raketoplánu. Na novej dráhe sa [[astronaut]]i mohli venovať ďalším experimentom a odpočinku. Povel na začatie vlastného vypúšťania HST dostala posádka Discovery od [[Mission Control Center|houstonského strediska]] o 10.37 UT. Pre vypustenie na samostatnú dráhu bolo treba ďalekohľad najprv opatrne vyzdvihnúť asi 4,5 metra nad úroveň Discovery a potom ho otočiť tak, aby sa táto jeho najťažšia časť dostala nad pilotnú palubu raketoplánu a aby tubus ďalekohľadu, dosiaľ uzavrený, mieril nad kýlovú plochu kozmického lietadla. Najťažšia časť manévru nastala hneď na samom začiatku operácie, keď astronauti stratili priamy výhľad na ďalekohľad a mohli sa riadiť len zábermi piatich kamier a pomocou súradníc palubného počítača. Hawley obsluhoval manipulátor RMS a McCandless a Sullivanová boli pripravení vystúpiť do otvoreného priestoru. Raketoplán bol v priebehu vypúšťania orientovaný bruchom do smeru letu.

Len čo bol ďalekohľad správne orientovaný, vyslalo stredisko v [[Greenbelt]]e povel na vyklopenie 4,8 m dlhých puzdier so [[slnečný panel|slnečnými panelmi]]. Správna činnosť slnečných panelov bola pre úspešnosť HST životne dôležitá. Aj keď sa zdalo, že panely sa vyklopili správne, [[telemetria]] nepotvrdila ukončenie vysúvania. K oznámeniu ukončenia vysúvania nedošlo ani po vysunutí 610 cm dlhých krídel panelov. Krídla panelu však neboli vysunuté úplne. Riadiace stredisko dalo Sullivanovej a McCandlessovi príkaz na presunutie sa do [[prechodová komora|prechodovej komory]], aby závadu odstránili. Po vypojení poistky mechanického preťaženia a ďalšom pokuse o 18.:59 UT sa vysúvanie panelov podarilo aj bez zásahu Sullivanovej a McCandlessa.

O 19.:39 UT Hawley uvoľnil úchytku na manipulátore RMS a Hubblov vesmírny ďalekohľad prešiel na samostatnú dráhu. Stalo sa tak nad [[Galapágy|Galapágami]]. Tridsať sekúnd po vypustení Shriver odmanévroval raketoplán do 75 metrovej vzdialenosti od ďalekohľadu. Nasledoval presun do pozície 180 m nad ďalekohľad. Ďalším manévrom piloti previedli Discovery na takú dráhu, aby sledoval HST zo vzdialenosti okolo 100 km. Odtiaľ sa raketoplán mohol kedykoľvek vrátiť k ďalekohľadu, pokiaľ by bol ešte nutný priamy zásah astronautov.

S otvorením krytu ďalekohľadu sa počítalo 32 hodín po vypustení. Kryt sa podarilo, síceúspešne otvoriť až na druhý pokusdeň. Prvému pokusu zabránil palubný počítač ďalekohľadu, úspešnektorý otvoriťuviedol prístroj do tzv. bezpečnostného módu. Po druhom apokuse takuž Houston mohol otvorenie potvrdiť posádke raketoplánu. Nakoľko[[Story boloMusgrave]], všetkoktorý bol v poriadkutejto chvíli oprávnený hovoriť s posádkou raketoplánu, ojej 19.05to UToznámil raketoplánslovami: prešiel"Discovery, naHubble samostatnúotvoril dráhu.krám!"

[[28. apríl]]a prebehli prípravy na pristátie. 29. apríla o 12.37.26 UT pri prelete nad južným cípom [[Afrika|Afriky]] zažihli Shriver a Bolden obidva motory OMS na dobu 4 min 48 sekúnd. V čase 13.19.21 UT vstúpil Discovery do [[zemská atmosféra|atmosféry]] a na pristávaciu dráhu na [[Edwards Air Force Base]] dosadol o 13.49 UT. Kvôli rekordnej výške, z ktorej raketoplán pristával, trval tento proces asi o štvrťhodinu dlhšie než je bežné.