Kočovce: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Dejiny: Opravený preklep
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
PosoniumAster (diskusia | príspevky)
Pamiatky
Riadok 3:
| Názov = Kočovce
| Iné názvy =
| Obrázok = Kocsóc kastély 1.JPG
| Popis obrázku = Kaštieľ Rakovských
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Kraj = Trenčiansky
| Okres = Nové Mesto nad Váhom
| Región = Považie
| Časti =
| Rieka =
Riadok 36:
'''Kočovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]], {{mnm|183|w}}
 
== Polohopis ==
Geografickou dominantou dominantou krajiny je masív ''Sochoňa'' ({{mnm|493}}) a masív ''Skalky'' ({{mnm|293}}) majúci bridlicový charakter. Na Skalke je hrobka rodu ''Rakovských'', posledných vlastníkov kaštieľa.
 
== Časti obce ==
Obec Kočovce pozostáva z troch miestnych častí: [[Rakoľuby]], [[Beckovská Vieska]] a samotných Kočoviec.
 
Řádek 43 ⟶ 47:
V nej sú vedené ako obec, či zem Kočovce. Kým Veľké (tiež Horné) Kočovce patrili panstvu Beckov (hrad), Malé (Zemianske) Kočovce vlastnilo niekoľko zemianskych rodín. Okrem kočovských rodin to boli rodiny Kálnických, Rakoľubských, Dubnických a [[Príleskovci|Príleských]]. Práve podžupan Príleský dal v roku [[1730]] postaviť súčasnú dominantu obce, [[barok]]ový kaštieľ. Veľké a Malé Kočovce sa zlúčili v roku [[1892]]. Obyvateľstvo sa v minulosti živilo najmä [[poľnohospodárstvo]]m a chovom dobytka. Historickým symbolom obce je podľa najstaršej pečatnej pamiatky z roku [[1784]] vŕba vyrastajúca pri potoku.
 
Rakoľuby vystupujú v stredovekých listinách po prvýkrát v roku [[1262]] pod názvom Rakolup, [[1340]] Rakalap a [[1501]] Rakoluby. V čase najstarších písomných pamiatok bola obec majetkom rodov z Rakoľúb, Kálnice a Kočoviec. Neskôr ju vlastnili šľachtické rodiny Dubnických, Medňanských, Marcibáni a naposledy Bánoci. V obci bol v rokoch [[1650]]{{--}}[[1655]] postavený neskororenesančný kaštieľ. Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo poľnohospodárstvom. V [[19. storočie|19. storočí]] tu pracovala pálenica. Historickým symbolom obce je podľa obecnej pečate z roku [[1840]] rak.
 
Beckovská Vieska sa po prvýkrát objavuje v písomných prameňoch v roku [[1396]] podv názvomtvare ''Wiezka''. V tom čase patrila polovica obce panovníkovi. V [[17. storočie|17. storočí]] bola rozdelená na Hornú a ''Dolnú Viesku. V 17. storočí patrila pod majetkovú správu Beckovského panstva. Z prvej polovice 19. storočia pochádzala v súčasnosti zbúraná jednopodlažná budova kúrie. Tak ako v predchádzajúcich obciach bolo hlavným zamestnaním obyvateľov poľnohospodárstvo, čo sa odrazilo aj na historickom symbole obce, ktorý podľa pečate z roku [[1740]] pozostáva z kompozície dvoch kosákov.
[[Súbor:Tomb of Rakovský's family 2, Kočovce, Slovakia.JPG|náhľad|vľavo|Hrobka rodu Rakovský v časti Kočovce]]
Beckovská Vieska sa po prvýkrát objavuje v písomných prameňoch v roku [[1396]] pod názvom ''Wiezka''. V tom čase patrila polovica obce panovníkovi. V [[17. storočie|17. storočí]] bola rozdelená na Hornú a ''Dolnú Viesku. V 17. storočí patrila pod majetkovú správu Beckovského panstva. Z prvej polovice 19. storočia pochádzala v súčasnosti zbúraná jednopodlažná budova kúrie. Tak ako v predchádzajúcich obciach bolo hlavným zamestnaním obyvateľov poľnohospodárstvo, čo sa odrazilo aj na historickom symbole obce, ktorý podľa pečate z roku [[1740]] pozostáva z kompozície dvoch kosákov.
 
V roku [[1940]] vybudovali [[Štátne lesy]] diviačiu oboru, ktorá sa rozkladá na {{ha|500|m}} lesa. V obore sa chová diviačia zver a muflóny. V obci sa každoročne v auguste konajú hodové slávnosti a futbalový medziobecný turnaj O Putovný pohár starostu.
 
== StavebnéKultúra pamiatkya zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
'''Kočovský kaštieľ''' s romantickou úpravou sa nachádza v strede obce. Bol postavený v roku [[1730]], neskôr prestavaný a rozšírený v roku [[1880]]. Kaštieľ tvorí jednopodlažná trojkrídlová budova, ktorá má pred hlavným vchodom predstavanú otvorenú predsieň. Ku kaštieľu patria aj hospodárske budovy. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1972]] bol zrekonštruovaný Stavebnou fakultou [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU]], ktorej slúži i dnes na rekreačné účely. V okolí sa nachádza park so vzácnymi drevinami. Súčasťou kaštieľa je aj koniareň. V jej zrenovovaných priestoroch poskytujú hippoterapiu pre postihnuté deti a výcvikové jazdy pre verejnosť. Každoročne organizujú Deň otvorených dverí pre deti s postihnutím, v auguste sa koná súťaž v parkúrovom skákaní ''O Považský pohár''.
* Kaštieľ v Rakoľuboch, dvopodlažná trojtraktová [[renesancia|neskororenesančná]] stavba na pôdoryse štvorca z rokov 1650-1655. V roku [[1730]] prešiel [[barok]]ovou úpravou. Poslednou úpravou prešiel v roku [[1959]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4292
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref> Fasáde dominujú dva nárožné [[arkier]]e nesené kamennými konzolami. Okná sú dekorované šambránai s jednoduchými nadokennými rímsami. V súčasnosti je stavba nevyužíva a chátra.
 
* Kaštieľ Rakovských, jednopodlažná dvojtraktová trojkrídlová pôvodne baroková stavba z roku [[1730]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
'''Rakoľubský kaštieľ''' z rokov 1650{{--}}1655.
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4290
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref> Stavbu nechali pôvodne vybudovať Príleskí, neskôr patrila [[Rakovský|Rakovským]]. V roku [[1880]] prešiel [[romantizmus|romantickou]] úpravou a bol rozšírený. V tomto období patril Gejzovi Rakovskému, politikovi a významnému botanikovi a ovocinárovi. Po roku [[1945]] bol Rakovským znárodnený a upravený na internát. V rokoch [[1967]]-[[1972]] bol zrekonštruovaný Stavebnou fakultou [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU]], ktorej slúži i dnes na rekreačné účely. Kaštieľu dominuje stredný [[rizalit]] s trojosovým arkádovým [[portikus|portikom]] z liatinových stĺpov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Kočovce
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/kocovce
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Nárožia stavby sú dekorované [[bosáž]]ami polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány s klenákmi. V okolí sa nachádza prírodnokrajinársky park so vzácnymi drevinami a pôvodné hospodárske budovy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4291
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref> Súčasťou kaštieľa je aj koniareň. V jej obnovených priestoroch poskytujú hippoterapiu pre postihnuté deti a výcvikové jazdy pre verejnosť. Každoročne organizujú Deň otvorených dverí pre deti s postihnutím, v auguste sa koná súťaž v parkúrovom skákaní O Považský pohár.
 
* Mauzóleum Rakovských na Skalke, pohrebná kaplnka členov rodu, historizujúca stavba na pôdoryse gréckeho kríža z roku [[1912]]. Vybudovať ju nechal Anton Rakovský posledný majiteľ miestneho kaštieľa. V roku [[2010]] bol objekt obnovený. Fasády hrobky sú členené kvádrovaním, vstup je riešený ako oblúkový portikus. Nad krížením pôdorysu je umiestnený oktogón ukončený ihlancovou helmicou.
== Okolie ==
<gallery>
Geografickou dominantou dominantou krajiny je masív ''Sochoňa'' ({{mnm|493}}) a masív ''Skalky'' ({{mnm|293}}) majúci bridlicový charakter. Na Skalke je hrobka rodu ''Rakovských'', posledných vlastníkov kaštieľa.
Súbor:Vágrákó 02.JPG|Chátrajúci kaštieľ v Rakoľuboch
Súbor:Vágrákó 03.JPG
Súbor:Vágrákó 05.JPG
[[Súbor:Tomb of Rakovský's family 2, Kočovce, Slovakia.JPG|náhľad|vľavo|HrobkaMauzóleum rodu Rakovský v časti Kočovce]]Rakovských
Súbor:Tomb of Rakovský's family 2, Kočovce, Slovakia.JPG
</gallery>
 
== Osobnosti obce ==
=== Pôsobili tu ===
* [[Gejza Rakovský]] (* [[1845]]– † [[1911]]), [[uhorsko|uhorský]] [[politik]], [[právnik]], [[botanik]] a ovocinár.
 
== Referencie ==
Řádek 63 ⟶ 124:
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
 
== Externé odkazy ==
* [https://www.kocovce.sk/ Oficiálna stránka obce]
 
{{Obce okresu Nové Mesto nad Váhom}}