Lesné hospodárstvo: Rozdiel medzi revíziami

Zmeny v lesoch nastali vplyvom rozširovania osídľovania, a tým súvisiaceho [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]], kedy sa výmera lesa začína zmenšovať hlavne vplyvom [[Klčovanie|klčovania]] (valaská kolonizácia). Ďalším významným faktorom, ktorý negatívne ovplyvnil výmeru a stav lesov na území súčasného Slovenska, je rozmach [[baníctvo|baníctva]] a spracovania [[Ruda|rúd]]. Potreba dostatku dreva pre bane dokumentuje aj listina kráľa [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II.]] z roku [[1502]], ktorou potvrdil stredoslovenským banským mestám ich staré právo, že môžu v okolitých kráľovských lesoch slobodne ťažiť [[drevo]] a dovážať ho do miest pre potreby banských diel.<ref>KIANIČKA, D. H., GLOCKOVÁ, B., KÜRTHY, L. 2019: Lesy v dejinách Kremnice. s.309. Mestské Lesy Kremnica ISBN: 978-80-570-0386-1</ref> Baníctvo a s ním spojené spracovanie rúd  si vyžadovali obrovské množstvo dreva. Tento veľký dopyt zapríčinil, že v [[16. storočie|16. storočí]] sa museli stavať cesty cez [[Nízke Tatry]], aby bolo možné zásobovať banské mestá na [[Pohronie|Pohroní]] drevom.

Na základe nepriaznivého stavu lesov sa pristúpilo k ich ochrane a obnove s cieľom zabezpečiť vyrovnané a nepretržité dodávky dreva pre banské mestá. V roku [[1556]] vydal [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II. Habsburský]] ''Maximilánov lesný poriadok'' (Constitutio Maximiliana). Účelom bolo zamedziť plytvaniu drevom a zabezpečiť jeho dostatok pre komorské banské a hutné podniky. Bol zameraný na šetrné obhospodarovanie lesa, lepšiu hospodárnosť s drevnou hmotnou a na ochranu lesov, najmä proti paseniu dobytka. Od vydania tohto poriadku sa datuje vznik cieľavedomého lesného hospodárstva. V nasledujúcom období na území terajšieho [[Slovensko|Slovenska]] jednotlivé obce a mestá vydávajú lesné poriadky, ktoré upravujú obhospodarovanie lesov. Vo všeobecnosti pretrváva tlak na lesy zo strany baníctva a na druhej strane sú lesy devastované hlavne pastvou. V roku 1626 vzniká [[Oravský komposesorát]], ktorý prostredníctvom spoluvlastníctva obhospodaruje lesy vo vlastníctve Thurzovského rodu. Komposesorát vykonáva svoju činnosť až do roku 1931, kedy sa [[Československá republika]] stáva jeho väčšinovým akcionárom <ref name="STOCKMANN, V 1022">STOCKMANN, V. 2016: Dejiny lesníctva na Slovensku. s. 1022. Lesy Slovenskej republiky š.p. ISBN: 978-80-972204-2-6</ref>

Rozvoj techniky začína ovplyvňovať aj lesné hospodárstvo, kde sa začiatkom storočia začína s výstavbou lesných železníc, ktoré umožnili sprístupnenie horských oblastí. Ide napríklad o železnicu v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]], ktorej celková dĺžka po ukončený výstavby dosiahla 132 &nbsp;km a týmto sa stala najdlhšiu lesnou železnicou na Slovensku. Časť tejto železnice, slúžiaca na turistické účely (spája obec Čierny Balog s [[Lesnícky skanzen|Lesníckym skanzenom Vydrovo]]), sa prevádzkuje aj v súčasnosti. Ďalšie lesné železnice boli vybudované v okolí [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]], na sprístupnenie lesov v okolí [[Hriňová|Hriňovej]]. Unikátna lesná železnica bola vybudovaná na [[Orava|Orave]], ktorá svojím úvraťovým systémov prepojila Oravu a [[Kysuce]].

V roku 1915 postihla [[Vysoké Tatry]] ničivá vetrová kalamita ktorá na ploche 823 ha vyvrátila 287 000 m3 drevnej suroviny. Kalamita bola sústredená v nadmorskej výške 850 -1150–1150 m n. m. od Danielovho domu až po [[Horný Smokovec]]. Poškodené boli hlavne staršie porasty a nich dreviny [[smrek]] (74%), [[smrekovec]] (16%) a [[borovica]] (10%). Okrem samotného poškodenia vetrom boli hlavne smrekové porasty následne vystavené silnému ataku podkôrného hmyzu a následky kalamity sa spracovávali tri roky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štátne lesy TANAPu|url=https://www.lesytanap.sk/sk/vetrova-kalamita/|vydavateľ=www.lesytanap.sk|dátum prístupu=2020-01-18}}</ref>. Hospodárenie v lesoch je negatívne ovplyvnené [[prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]], kedy klesá úroveň ochrany lesa štátom a v lesoch sa častokrát realizujú neplánové a neriadené zásahy.

Vznik Česko-Slovenska výrazne ovplyvňuje aj hospodárenie v lesoch. Zo Slovenska po skončení vojny prakticky odchádzajú všetci štátni zamestnanci, ktorí vykonávali svoju činnosť v službách [[Uhorska|Uhorska]]. Toto sa dotýka aj lesného hospodárstva, kde sa prejavuje nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov, a tento stav sa rieši príchodom štátnych zamestnancov z Česka. V [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v roku 1919 končí svoju činnosť Vysoká škola banská a lesnícka, ktorá sa aj z celým profesorským zborom a podstatnou časťou vybavenia presunula do mesta Šoproň. Týmto zaniká vysokoškolské lesnícke vzdelávanie na Slovensku a v priestoroch už bývalej univerzity vzniká Československá štátna vyššia lesnícka škola. Vzniká aj nová organizačná štruktúra štátnych lesov, kde v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] je v roku 1919 vymenovaný Ing. Jozef Opletal za prvého generálneho riaditeľa Štátnych lesov a majetkov pri Ministerstve pôdohospodárstva v [[Praha|Prahe]]. V roku 1920 dosahuje výmera lesov na Slovensku 1 548 381 ha (31,7% lesnatosť) a z toho je 39,2% súkromných, 24,4% urbárskych, 19,3 % lesov štátnych, 11,9 % obecných a mestských a 5,2% cirkevných <ref> name="STOCKMANN, V. 2016: Dejiny lesníctva na Slovensku. s. 1022. Lesy Slovenskej republiky š.p. ISBN:978-80-972204-2-6<"/ref>. V priebehu ďalších rokov vplyvom pozemkovej reformy a zoštátnenia vzrastá podiel lesov vo vlastníctve štátu, čo sa prejavuje aj v zmene organizačnej štruktúry a názvu kedy od 01.01.1935 vzniká podnik Štátne lesy a majetky, ktoré patrili pod Ministerstvo zemědelství v Prahe. Na Slovensku správu lesov vo vlastníctve štátu zabezpečovali riaditeľstvá so sídlom v [[Solivar|Solivare]]e, [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]], [[Oravský Podzámok|Oravskom Podzámku]], [[Žarnovica|Žarnovici]] a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. V rámci štátnych lesov bola celková ťažba v roku 1937 na úrovni 1 295 196 m³<ref><STOCKMANN, V. 2016: Dejiny lesníctva na Slovensku. s. 1022. Lesy Slovenskej republiky š.p. ISBN: 978-80-972204-2-6</ref>. V roku 1936 výrazne pokročili aj práce na zriadenie Národného parku vo [[Vysoké Tatry|Vysokých Tatrách]], keď bol samotný projekt predložený na schválenie do parlamentu. Jeho samotné vyhlásenie bolo odložené z titulu rozpadu Československa a II. svetovej vojny.

Zánik Československa a následná [[viedenská arbitráž]], ktorá rozhodla o zmenšení územia Slovenska, mala vplyv na výmeru lesov, ktorá bola 1, 458 mil. ha, čo predstavovalo 38 % lesnatosť. Vo vlastníckej štruktúre dominujú súkromné lesy (35,2 %), štátne lesy (26,3 %) a spoločenstevné a urbárske lesy (23,5 %). Pre zabezpečenie dostatku lesníckych odborníkov bolo potrebné urýchlene vyriešiť [[vysokoškolské lesnícke vzdelávanie]]. V rámci [[Slovesnká vysoká škola technická|Slovenskej vysokej školy technickej -SVŠT]] (odbor lesnícky a poľnohospodársky) v [[Bratislava|Bratislave]] sa v októbri začalo lesnícke vyučovanie. V roku 1941 bola dokončená vo [[Zvolen|Zvolene]]e budova Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov, ktorá v nasledujúcich rokoch sa stáva sídlo významných lesníckych inštitúcií zameraných hlavne na hospodársku úpravu lesov. Vojnové udalosti, prechody frontu negatívne ovplyvňujú nielen hospodárenie v lesoch (nekontrolovaná ťažba, pasenie dobytka v lese), ale častokrát dochádza aj k ničeniu hnuteľného a nehnuteľného majetku.

Koncom sedemdesiatich rokov minulého storočia sa ukončilo transformácia užívania a obhospodarovania lesov, kedy 99,15% z celkovej výmery lesov boli v užívaní štátu resp. družstiev a len 0,04% (809 ha) ostalo v užívaní súkromných osôb. Celková výmera lesov bola 1 906 366 ha. V roku 1983 sa inštitucionálne posilňuje základný výskum súvisiaci s ekológiou lesa, kedy vo Zvolene vzniká Ústav ekológie lesa.