Röntgenové žiarenie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:X-ray by Wilhelm Röntgen of Albert von Kölliker's hand - 18960123-02.jpg|thumb|Röntgenová snímka ruky]]
 
'''Röntgenové žiarenie''' (iné názvy: '''röntgenové lúče, röntgenová radiácia, RTG žiarenie/lúče/radiácia, rtg žiarenie/lúče/radiácia, lúče/žiarenie X, X-lúče/žiarenie'''; ako vlnenie: '''röntgenové vlnenie/vlny, RTG vlnenie/vlny, rtg vlnenie/vlny'''; ako časť elektromagnetického spektra: '''röntgenové/RTG/rtg spektrum, röntgenové/RTG/rtg pásmo''') je [[elektromagnetické žiarenie]] v rozsahu vlnových dĺžok od 101 [[nanometerpikometer|nanometrovpikometra]] do 10 [[pikometernanometer|pikometrovnanometrov]] (10<sup>-12</sup> až 10<sup>-8</sup> m). Vzniká prudkým zabrzdením urýchlených elektrónov (brzdné žiarenie) alebo prechodom [[elektrón]]ov na nižšie energetické hladiny v [[atóm]]e (charakteristické žiarenie).
 
Jeho prirodzeným zdrojom sú najmä [[hviezda|hviezdy]], umelo sa dá získať v röntgenovej trubici (röntgenke) dopadom zrýchlených [[elektrón]]ov na anódu (kladne nabitú elektródu). Jeho ďalšími zdrojmi sú niektoré [[rádionuklid]]y, z umelých napríklad [[urýchľovač]]. V [[rádiológia|rádiológii]] používané spektrum má vlnovú dĺžku 1-50 nm. Okrem medicíny sa využíva pri štrukturálnej a spektrálnej analýze látok, v radiačnej [[chémia|chémii]], v [[defektoskopia|defektoskopii]]. Patrí do skupiny tzv. [[ionizačné žiarenie|ionizačného žiarenia]], ktoré má negatívne účinky na ľudský organizmus.