Donatizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix. link |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 97:
(pozri v Schaff, str. 216)</ref>
{{Citát v rámčeku
== Vývoj v 4. storočí ==▼
Donatisti sa so žiadosťou o rozhodnutie v spore obrátili na [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.]], ktorý hoci mal ku kresťanstvu sympatie bol v tom čase sám ešte pohanom. Konštantín preto rozhodnutie presunul na pápeža [[Melchiades|Melchiada]] a západných, galských biskupov zoskupených okolo Ríma. [[3. október|3. októbra]] [[313]] zvolal Melchiades do [[Laterán]]u synodu osemnástich rímskych a galských biskupov, ktorí po troch dňoch rozhodli v prospech [[Caecilian]]a a donatismus odsúdili. Donatistom bolo povolené sa vrátiť späť do cirkvi, spor v mestách, kde sídlili dvaja biskupi sa mal vyriešiť tým, že starší si ponechá svoj úrad a novšiemu bude pridelený nový úrad. Donatisti rozhodnutie odmietli a samotnému pápežovi vytýkali, že je tiež [[traditor]]. Spor sa nevyriešil a donatistické hnutie naďalej získavalo najmä medzi vidieckym ľudom čoraz väčšiu obľubu. Druhýkrát sa donatisti s odvolaním obrátili na cisára v roku [[314]]. Konštantín preto zvolal väčšiu [[Koncil v Arles (314)|synodu do Arles]] (aj Arelates)<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu▼
|titul= Dr. Jozef Špirko: Cirkevné dejiny (1943)▼
|url= http://a-repko.sk/knihy/spirko/cirkevne_dejiny.htm▼
|vydavateľ= a-repko.sk▼
|dátum prístupu= 2020-01-20}}</ref> v Burgundsku, ktorej sa zúčastnilo vyše 70 biskupov z celého Západu. Synoda prijala aj viacero kánonov a rozhodla v neprospech donatistov. Veľké výsledky však synoda u donatistov nezaznamela a donatisti ďalej s katolíkmi nehodlali diskutovať.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":2" />▼
|Konštantín Augustus rímskemu biskupovi Melchiadovi (Miltiadovi) a (kňazovi) Marekovi! Od osvieteného prokonzula v Afrike Anulina sme dostali početné listy, z ktorých vyplýva, že africkí biskupi obvinili biskupa v Kartágu, Caeciliana z rôznych vecí. Je mi veľmi nepríjemné, že v tejto početne obývanej krajine, ktorá nám bola Božou prozreteľnosťou dobrovoľne zverená sa ľud rozdelil na dva tábory, že väčšina sa kloní na zlú stranu a že samotní biskupi sú tam rozdelení. Rozhodol som sa, aby Caecilianus s desiatimi biskupmi, ktorí ho obviňovali a s desiatimi jemu naklonenými biskupmi prišiel do Ríma, a tam pred vašimi kolegami Retíciom, Maternom a Maximom, ktorých som kvôli povolal do Ríma, aby, ako to vyžaduje zákon, mohol byť vypočutý. Aby ste sa mohli dokonale zoznámiť s celou touto záležitosťou, poslal som vašim vyššie uvedeným kolegom súčasne s listom mojim (aj) mne poslané Anulinove listy. Keď ich Vaša dôstojnosť prečíta, nech uváži, akým spôsobom spornú vec pokiaľ možno čo najdôkladnejšie prešetriť a spravoslivo rozhodnúť. Vašej pozornosti iste neušlo, ako si vážim katolíckej cirkvi a ako si prajem, aby nikde nenastal rozkol a nezhody. Moc všemohúceho Boha, nech Vás veľmi vážený dlho ochraňuje.
|Konštantín I. zvoláva synodu do Ríma (313)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Řádek 111 ⟶ 104:
|vydavateľ=www.fatym.com
|dátum prístupu=2020-01-20}}</ref>}}
▲== Vývoj v 4. storočí ==
▲Donatisti sa so žiadosťou o rozhodnutie v spore obrátili na [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.]], ktorý hoci mal ku kresťanstvu sympatie bol v tom čase sám ešte pohanom. Konštantín preto rozhodnutie presunul na pápeža [[Melchiades|Melchiada]] a západných, galských biskupov zoskupených okolo Ríma. [[3. október|3. októbra]] [[313]] zvolal Melchiades do [[Laterán]]u synodu osemnástich rímskych a galských biskupov, ktorí po troch dňoch rozhodli v prospech [[Caecilian]]a a donatismus odsúdili. Donatistom bolo povolené sa vrátiť späť do cirkvi, spor v mestách, kde sídlili dvaja biskupi sa mal vyriešiť tým, že starší si ponechá svoj úrad a novšiemu bude pridelený nový úrad. Donatisti rozhodnutie odmietli a samotnému pápežovi vytýkali, že je tiež [[traditor]]. Spor sa nevyriešil a donatistické hnutie naďalej získavalo najmä medzi vidieckym ľudom čoraz väčšiu obľubu. Druhýkrát sa donatisti s odvolaním obrátili na cisára v roku [[314]]. Konštantín preto zvolal väčšiu [[Koncil v Arles (314)|synodu do Arles]] (aj Arelates)<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu
▲|titul= Dr. Jozef Špirko: Cirkevné dejiny (1943)
▲|url= http://a-repko.sk/knihy/spirko/cirkevne_dejiny.htm
▲|vydavateľ= a-repko.sk
▲|dátum prístupu= 2020-01-20}}</ref> v
{{Citát
Riadok 118:
|url= http://www.fatym.com/taf/knihy/patrol/p_cdej.htm#p-10-5-4
|vydavateľ= www.fatym.com
|dátum prístupu= 2020-01-20}}</ref>|umiestnenie=vľavo}}
V roku [[316]] sa donatisti znovu odvolali na samotného cisára Konštantína. Cisár si obe strany povolal do [[Miláno|Milána]] a znovu rozhodol v prospech [[Caecilian]]a.<ref name=":2" /> Katolíkom mali byť vrátené zhabané kostoly. Donatisti sa búrili a nesúhlasili s Konštantínovým rozhodnutím, avšak cisárovo rozhodnutie avšak už bolo v roku [[317]] podložené hrozbou pokút a represií proti odporcom, ktorí ho nerešpektovali a ohrozovali jednotu kresťanstva a mier v ríši. Cisár taktiež vydal príkazy africkej správe, avšak ani mocenským zásahom a perzekúciami sa spor nepodarilo vyriešiť, a cisár, ktorý sa snažil o mier v krajine, donatizmus dokumentom ''Epistula ad universos episcopos per Africam'' z roku [[321]] akceptoval ako slobodný náboženský prúd. Konštantín sa spor naďalej snažil udržiavať skôr zamrznutý. [[Prvý nicejský koncil|Prvého nicejského koncilu]] sa donatisti nezúčastnili, a naopak, koncilu sa ako jeden z mála biskupov Západu zúčastnil ich oponent [[Caecilian]], ktorý bol všeobecnou cirkvou naďalej uznávaný. V roku [[330]] sa však donatisti zúčastnili zvolanej synody. V roku [[336]] v Kartágu uskutočnili vlastnú synodu, na ktorej sa zúčastnilo 270 donatistických biskupov.<ref name=":0" /><ref name=":3" /><ref name=":7" /><ref name=":12">{{Citácia knihy
| |||