Tajch (stredné Slovensko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d oprava preklepu
Starekolena (diskusia | príspevky)
hlavne podnadpisy
Riadok 6:
 
== Štiavnické tajchy ==
 
Pri tradičnej ťažbe [[Baník|baníci]] [[Kladivo (nástroj)|kladivkami]] a želiezkami (dláta) vyhĺbili kilometre podzemných chodieb bez významnejšej mechanizácie. 8. februára 1627 bol v Banskej Štiavnici prvýkrát použitý čierny strelný alebo [[pušný prach]] na iné ako vojenské účely, čo urýchlilo nielen ťažbu, ale aj úbytok vzácnych rúd. Baníci museli raziť čoraz hlbšie, až náklady na odčerpávanie spodnej vody ohrozovali výnosy z ťažby, čo viedlo až k zatvoreniu niektorých baní. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banská Štiavnica si pripomenula svetové prvenstvo, keď v bani použila pušný prach|url=https://myziar.sme.sk/c/20454631/banska-stiavnica-si-pripomenula-svetove-prvenstvo-ked-v-bani-pouzila-pusny-prach.html|vydavateľ=TASR, myziar.sme.sk|dátum prístupu=2019-09-11|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banské, technické, a iné pamiatky|url=http://karstenivan.blogspot.com/2015/01/banicke-myty-historicka-realita-prvy.html|dátum vydania=sobota 10. ledna 2015|dátum prístupu=2019-09-11|priezvisko=K.ivan}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predkovia nám zanechali technický zázrak. Udržíme ho pre potomkov?|url=https://www.aktuality.sk/clanok/722597/predkovia-nam-zanechali-technicky-zazrak-udrzime-ho-pre-potomkov/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-11|priezvisko=Grman|meno=Miro|dátum vydania=}}</ref>
=== História ===
Pri tradičnej ťažbe [[Baník|baníci]] [[Kladivo (nástroj)|kladivkami]] a želiezkami (dláta) vyhĺbili kilometre podzemných chodieb bez významnejšej mechanizácie. 8. februára 1627 bol v Banskej Štiavnici prvýkrát použitý čierny strelný alebo [[pušný prach]] na iné ako vojenské účely, čo urýchlilo nielen ťažbu, ale aj úbytok vzácnych rúd. Baníci museli raziť čoraz hlbšie, až náklady na odčerpávanie spodnej vody ohrozovali výnosy z ťažby, čo viedlo až k zatvoreniu niektorých baní (napr. vodu zo zatopených baní Hornej Bieberštôlne do roku 1713 odčerpávalo 220 párov koní). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banská Štiavnica si pripomenula svetové prvenstvo, keď v bani použila pušný prach|url=https://myziar.sme.sk/c/20454631/banska-stiavnica-si-pripomenula-svetove-prvenstvo-ked-v-bani-pouzila-pusny-prach.html|vydavateľ=TASR, myziar.sme.sk|dátum prístupu=2019-09-11|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banské, technické, a iné pamiatky|url=http://karstenivan.blogspot.com/2015/01/banicke-myty-historicka-realita-prvy.html|dátum vydania=sobota 10. ledna 2015|dátum prístupu=2019-09-11|priezvisko=K.ivan}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predkovia nám zanechali technický zázrak. Udržíme ho pre potomkov?|url=https://www.aktuality.sk/clanok/722597/predkovia-nam-zanechali-technicky-zazrak-udrzime-ho-pre-potomkov/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-11|priezvisko=Grman|meno=Miro|dátum vydania=}}</ref><ref name=":3">[http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/technicke-zaujimavosti/tajchy/tajch-velka-vindsachta.html Banská Štiavnica/tajchy]</ref>
 
Prvé snahy o využitie energie tajchov v oblasti Štiavnických vrchov sa datujú okolo roku [[1500]]. Ich výstavba vyvrcholila až v 1. polovici [[18. storočie|18. storočia]] vytvorením jedinečnej vodohospodárskej sústavy – sústavy štiavnických tajchov, ktorá riešila spomínané problémy so spodnou vodou ale aj s energiou na rôzne úpravárenské práce. Za autorov technického riešenia tajchov bývajú označovaní [[Samuel Mikovíni]] (nar. 1686), [[Matej Kornel Hell]] (nar. okolo 1651) a jeho syn [[Jozef Karol Hell]] (nar. 1713).
 
V roku 1710 podal [[Matej Kornel Hell]] priamo cisárovi vo Viedni návrh na výstavbu tajchu Vindšachta (Windschachter Teich), aby sa zabezpečilo dostatočné množstvo vody pre pohon Hellom navrhnutých a neskôr aj ním skonštruovaných 7 čerpadiel na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktorým sa mala vyčerpať voda zo zatopených baní podniku Hornej Bieberštôlne.<ref name=":3" /> V r. 1713 navrhol Matej Kornel Hell zvýšenie hrádze o 2,5 siahy, vďaka čomu mohlo byť odstavených 220 párov koní, ktoré dovtedy vodu z bane čerpali.
 
=== Konštrukcia a výstavba ===
Tajchov bolo postavených vyše päťdesiat (do 60), s celkovým objemom 7 mil. [[Meter kubický|m³]]. Vzhľadom na nedostatok prírodných vodných zdrojov v oblasti sa snehová a dažďová voda zachytávala a kumulovala v zberných (72 [[Kilometer|km]]) jarkoch (po vrstevniciach okolitých kopcov), náhonovými (57 km) a spojovacími jarkami v celkovej dĺžke okolo 150 km.<ref name=":0" />
 
Okrem jarkov bolo najdôležitejšou súčasťou tajchu samotná hrádza, ktorá musela byť dosť široká a pevná aby vydržala tlak vody, ktorý závisel od výšky hrádze. Výstavba bola technicky aj ekonomicky náročná. Napríklad výstavba dvoch [[Richnavské jazerá|Richňavských tajchov]] vyžadovala súčasne prácu okolo 4 000 ľudí, každý deň počas troch rokov (1738–1740) (dňa 9. 7. 1740 ich pracovalo dokonca 5 283). S objem viac ako 1 mil. m<sup>3</sup> vody a výškou hrádze to bolo vtedy najväčšie vodné dielo na svete. Pôvodne bol postavený len jeden tajch, ale keďže zo severozápadnej strany hrádze začala presakovať voda, bola nádrž v roku 1746 rozdelená jednou priečnou hrádzou na jednu väčšiu a jednu menšiu nádrž (Veľká Richňava a Malá Richňava) s komplikovanou, viacnásobnú sústavou vodných uzáverov a vodných štôlní, ktorú projektoval Samuel Mikovíni.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Richňavské tajchy (archived on Wayback Machine)|url=https://web.archive.org/web/20070928024613/http://geoparkbs.sk/index.php/mod/Object/act/View/object/richnavske-tajchy|vydavateľ=GeoPark Banská Štiavnica|dátum vydania=2007-09-28|dátum prístupu=2019-09-11|priezvisko=|meno=}}</ref> Podobný problém s presakovaním vody hrádzou bol aj na Kolpašských tajchoch ([[Banský Studenec]]), ktorý Mikovíni riešil nielen rozdelením hrádze ale aj špeciálnou technikou spevnenia hrádze.
 
Po dokončení sa tajchy dokázali zbaviť všetkejvšetky bane od spodnej vody a navyše poskytli dostatok energie pre ďalšie prosperujúce priemyselné odvetvia.<ref name=":1" />
 
=== Geografia ===
Z geografického hľadiska sa tajchy v Štiavnických vrchoch delia do 8 základných skupín:
 
* Piargske tajchy. Sú najrozsiahlejšou skupinou, s najväčšou sieťou zberných jarkov a najlepšie navzájom prepojené (zbernými jarkami a štôlňami). Tvoria približne polovicu objemu všetkých štiavnických tajchov. Nachádzajú sa J a JZ od [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]]. Sú z časti v povodí [[Ipeľ|Ipľa]] a z časti v povodí [[Hron]]a.
* Banskoštiavnické tajchy. Patria k najstarším. Všetky patria do povodia Ipľa.
Řádek 27 ⟶ 34:
 
== Využitie ==
 
Posledný zachovaný tajch Červená studňa bol postavený v roku 1765. Je to rok, v ktorom sa [[James Watt|Jamesovi Wattovi]] pripisuje objavenie [[Parný stroj|parného stroja]]. V skutočnosti Watt "iba" významne zdokonalil stroje [[Thomas Savery|Thomasa Saveryho]] a [[Thomas Newcomen|Thomasa Newcomena]]. Išlo o stroje fungujúce na princípe kondenzácie [[Vodná para|vodnej pary]] vo valci a využitie sily vyvolanej podtlakom na čerpanie vody. Watt oddelil kondenzáciu pary do osobitného priestoru mimo valec a priebehu druhej polovice 18. storočia si potom nechal patentovať viacero súvisiacich vynálezov, ktoré boli ďalej využívané po celú éru parných strojov, z ktorých bol<!-- okrem Wattův odstředivý regulátor --> významný najmä dvojčinný parný stroj, v ktorom sa para vháňala striedavo pod piest a nad piest, takže aj spätný pohyb piesta bol poháňaný tlakom pary a nie atmosféry.
=== Poháňanie strojov ===
PoslednýAko posledný (doteraz zachovaný) tajch Červená studňa bol postavený v roku 1765. Je to rok, v ktorom sa [[James Watt|Jamesovi Wattovi]] pripisuje objavenie [[Parný stroj|parného stroja]]. V skutočnosti Watt "iba" významne zdokonalil stroje [[Thomas Savery|Thomasa Saveryho]] a [[Thomas Newcomen|Thomasa Newcomena]]. Išlo o stroje fungujúce na princípe kondenzácie [[Vodná para|vodnej pary]] vo valci a využitie sily vyvolanej podtlakom na čerpanie vody. Watt oddelil kondenzáciu pary do osobitného priestoru mimo valec a priebehu druhej polovice 18. storočia si potom nechal patentovať viacero súvisiacich vynálezov, ktoré boli ďalej využívané po celú éru parných strojov, z ktorých bol<!-- okrem Wattův odstředivý regulátor --> významný najmä dvojčinný parný stroj, v ktorom sa para vháňala striedavo pod piest a nad piest, takže aj spätný pohyb piesta bol poháňaný tlakom pary a nie atmosféry.
 
V prípade [[Atmosférický parný stroj|atmosferického parného stroja]] [[Thomas Newcomen|Thomasa Newcomena]], ktorý prvý krát zostrojil v roku 1712 bol priestor pod piestom naplnený parou, ktorá piest zdvihla do hornej polohy. Potom sa pod piest vstrekla studená voda a kondenzáciu pary vznikol podtlak. Piest bol tlačený atmosferickým tlakom dole a prostredníctvom tiahla, ktoré s ním bolo pevne spojené, vykonával prácu kývavým pohybom hore a dole ako záhradná pumpa. V rokoch 1722-1724 postavil Newcomenov atmosférický parný stroj - prvý na európskom kontinente - anglický mechanik [[Issak Potter]] v [[Nová Baňa|Novej Bani]].<!-- Potter a cisársky strojmajster Josef Emanuel Fischer na novobanskej šachte Althandel. Repliku tzv. potterovho ohňového atmosférického stroja si môžu pozrieť návštevníci tamojšieho Pohronského múzea v NB.
"Pôvodný stroj z roku 1722 sa nezachoval. V našom múzeu je však vystavená funkčná zmenšená replika," povedala TASR riaditeľka múzea Katarína Konečná. ZDROJ TASR ale na http://www.metoo.sk/11549/content/view/navod-sk --> Do roku 1733 bolo po svete postavených viac ako 100 takýchto strojov a aj na Slovensku po Novej Bani nasledovalo niekoľko ďalších atmosférických parných strojov.<!-- So stavbou stroja sa začalo v roku 1722, do prevádzky bol spustený v roku 1724. Za 24 hodín prečerpal tento stroj 42 000 vedier vody, pričom jedno vedro bolo na dnešné miery 50 litrov. Stroj v roku 1729 rozobrali. Dôvodom boli vysoké náklady na jeho obsluhu, taktiež bol vysoko poruchový. Previezli ho do Hodruše, neskôr Banskej Štiavnice, kde sa po ňom stráca zmienka. --> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Potterov parný stroj a jeho autora približuje nová publikácia|url=http://www.teraz.sk/kultura/nova-bana-potterov-parny-stroj-a-jeho-au/303620-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-09-11|priezvisko=|meno=}}</ref> Objavenie nového zdroja tepelnej energie parných strojov znamenalo významné zníženie významu základnej funkcie tajchov ako zdroja energie. Aj keď im naďalej zostal význam vodohospodársky v súčasnosti sú najmä turistickým lákadlom a technickou pamätihodnosťou (v zozname UNESCO)<ref name=":0" />.
 
=== Zachovanie tajchov pre ich turistické využitie<!-- a vodohospodárske (ryby), historické pamiatky.. --> ===
Do dnešných čias sa vo funkčnom stave uchovala iba približne polovica (24 až 27 pozri zoznam dole) z pôvodného počtu tajchov. Tajch Veľká Richňava napájala kedysi sieť jarkov dlhá 30 km teraz z nej zostalo len 400 metrov. <ref name=":0" /> Úplné naplnenie tajchu po jeho vypustení môže trvať roky. Niektoré tajchy boli v priebehu posledných rokoch rekonštruované. Naplnenie Kolpašského tajchu trvalo viac ako dva roky. [[SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK|Slovenský vodohospodársky podnik]] rekonštruuje od roku 2012 [[Dolný Hodrušský tajch]], ktorý doteraz (2019) nie je naplnený<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajch v Štiavnických vrchoch pripomína kráter. Kto sfušoval jeho opravu?|url=https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/513430-tajch-v-stiavnickych-vrchoch-pripomina-krater-kto-sfusoval-jeho-opravu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-05-25|dátum prístupu=2019-09-11|jazyk=sk-SK}}</ref> a to napriek tomu, že rekonštrukcia mala skončiť v roku 2015.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zrekonštruovaný Veľký Richňavský tajch slávnostne odovzdali do užívania|url=https://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2015/tlacove-spravy-september-2015/zrekonstruovany-velky-richnavsky-tajch-slavnostne-odovzdali-do-uzivania.html|vydavateľ=Ministerstvo životného prostredia www.minzp.sk|dátum prístupu=2019-09-11|priezvisko=|meno=|dátum vydania=11. 09. 2015}}</ref>