Povstanie Nika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Značka: editor wikitextu 2017
drobné
Riadok 59:
|url=http://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/justinian.html
|vydavateľ=dai.fmph.uniba.sk
|dátum prístupu=2020-01-31}}</ref><ref group="pozn."> Niekedy na znak zvolania písané s výkričníkom ako Nika!, či Niká!</ref> ([[Grécke jazyky|gr.]] Στάσις τοῦ Νίκα ''Stasis ton Níka'', v preklade ''Zvíťazíš!'', resp. ''Buď víťazom!'') bolo povstanie konštantínopolského obyvateľstva proti cisárovi [[Justinián I.|Justiniánovi I.]] v roku [[532]]. Pomenované bolo podľa rovnomenného pokriku povstalcov. Príčinou povstania bol odpor proti tvrdej fiškálnej politike cisára Justiniána I. (t.j. zvyšujúcim sa daniam) a neobľúbenosť byzantských úradníkov, ktorí Justiniánove reformy symbolizovali. Podnet k povstaniu avšak vyšiel zo zdanlivo málo závažnej bitky hipodrómskych frakcií ([[Déma|dém]]) Modrých a Zelených. Mestská posádka bitku potlačila a hlavných iniciátorov zajala a boli odsúdení na smrť. Dvom účastníkom sa podarilo poprave uniknúť a požiadať o azyl v neďalekom chráme. Po tom, čo boli aj títo dvaja iniciátori hliadkou v chráme internovaní sa Zelení a Modrí spojili a požadovali odstúpenie troch najnenávidenejších úradníkov - [[Ján Kapadócky|Jána Kapadóckeho]], [[Tribonianus|Triboniána]] a eparchu (mestského prefekta) Eudaimonia. Cisár Justinián požiadavky vzbúrencov prijal, avšak dav sa neupokojil a v meste sa započalo besnenie. Povstalci zapálili viacero budov, mimo inými starú [[Hagia Sofia|Hagiu Sofiu]], [[Hagia Irena|Hagiu Irenu]], budovu senátu, bránu cisárskeho paláca [[Chalke]], či [[Zeuxippove kúpele]]. Popolom ľahla takmer tretina mesta. Situácia sa vyhrotila i tým, že rozvášnený dav z paláca vyvliekol synovca cisára [[Anastasios I. (Byzantská ríša)|Anastasia]] [[Hypatius (konzul)|Hypatia]] a i napriek jeho protestom ho učinili v [[Konštantínopolský hipodróm|Hipodróme]] cisárom. Cisár [[Justinián I.|Justinián]], ktorý situáciu nezvládol chcel mesto opustiť spolu s jeho prívržencami opustiť, avšak pre odhodlanosť jeho ženy [[Theodora (6. storočie)|Theodory]] sa rozhodol proti povstaniu potlačiť. Nariadil preto generálom [[Belisar]]ovi a [[Mundus (generál)|Mundovi]], aby so svojimi vojskami vytiahli proti povstalcom, V krvavých jatkách, ktoré nasledovali padlo podľa dobových odhadov ([[Ján Malalas]] a [[Prokopios Cézarejský]]) vyše 30 000 povstalcov, povstanie však bolo potlačené. Povstalecký cisár [[Hypatius (konzul)|Hypatius]] bol spolu s jeho bratom popravený a vplyv [[Déma|dém]] výrazne upadol. Pravdepodobne do roku [[537]] sa v Konštantínopole neuskutočnili ani [[preteky vozotajov]]. Následne po povstaní sa cisár Justinián mohol orientovať na zahraničnú politiku, a keďže bolo hlavné mesto [[Konštantínopol]] poničené, tak i jeho obnove v novom [[Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období|byzantskom umeleckom štýle]].<ref name=":VV" /><ref name=":KZD"/><ref name=":DB">{{Citácia knihy|priezvisko=Zástěrová|meno=Bohumila|titul=Dějiny Byzance|vydanie text=Vyd. 1.|vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]|miesto=Praha|rok=1992|isbn=80-200-0454-8|strany=61, 67{{--}}68|počet strán=529|vydanie=1}}</ref>
|priezvisko=Zástěrová
|meno=Bohumila
|titul=Dějiny Byzance
|vydanie text=Vyd. 1.
|vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
|miesto=Praha
|rok=1992
|isbn=80-200-0454-8
|strany=67{{--}}68
|počet strán=529
|vydanie=1}}</ref>
 
== Pozadie a vypuknutie povstania ==
Už od čias staroveku bola v [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] pomerne živá tradícia vozotajského závodenia. Závodenie sa odohrávalo v hipodrómoch a spolu s hrami v cirku zohrávalo dôležitú spoločenskú úlohu. Postupom času sa gladiátorské hry pre nepriazeň [[Kresťanstvo|kresťanstva]] obmedzovali a podobne cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius]] zakázal [[Olympijské hry (starovek)|olympijské hry]]. Závodenie v hipodróme avšak azda i preto zohrávalo dôležitú úlohu v rímsko-byzantskom športovom svete. V závodení existovali viaceré tímy, ktorých počet sa v závislosti od obdobia menil. Ešte v čase Ríma sa počet ustálil na štyroch tímoch - Bieli, Červení, Modrí a Zelení. V byzantskom období v [[Istanbul|Konštantínopole]] však Bieli a Červení postupne ustúpili do úzadia. Stále jazdili, avšak mali slabé zázemie a kone im dokonca požičiavali strany Modrých a Zelených. Delenie na strany - [[Déma|démy]] (či lat. ''factiones'') avšak nebolo len záležitosťou športových preferencií, ale odzrkadľovalo aj spoločensko-politický a náboženský postoj, či status. Déma Modrých (''venetoi'') napríklad stránila ortodoxnému kresťanstvu, kým Zelení (''prasinoi'') stránili [[Monofyzitizmus|monofyzitizmu]].<ref group="pozn.">Cisár [[Justinián I.]] a [[Theodora (6. storočie)|Theodora]] podporovali dému Modrých. Justinián vyznával ortodoxný prúd kresťanstva, kým Theodora sa prikláňala k [[Monofyzitizmus|monofyzitským]] tendenciám. Pre osobné negatívne skúsenosti s tímom Zelených však Theodora pre túto dému nehorovala (pozri [[Theodora (6. storočie)|Theodora]])</ref> Príslušnosť k niektorému náboženstvu avšak nebola úplne smerodajná a dôležité boli aj iné spoločenské postoje. Jednotlivé démy preto tvorili akési pseudo-politické strany, ktoré mali vrámci svojho spoločenstva širšiu masu rozličných osôb, ktorá zdieľala pocit kolegiality a snažila sa presadzovať svoje záujmy. Modrí reprezentovali záujmy pozemkových vlastníkov, Zelení zase mali zoskupovať najmä remeselníkov.<ref name=":DB" /> Typické boli násilné strety pouličných tlúp jednotlivých strán, ktoré neraz prerástli do väčších nepokojov. V roku [[512]] takmer nepokoje v meste pripravili o trón cisára [[Anastasios I. (Byzantská ríša)|Anastasia]]. Justinián taktiež nebol príliš obľúbeneýmobľúbeným panovníkom. Už krátko po nástupe na trón začal presadzovať nepopulárne reformy a mnohí urodzení občania mu nevedeli odpustiť jeho sobáš s neurodzenou herečkou, či kurtizánou [[Theodora (6. storočie)|Theodorou]]. Nové zákony pobúrili ako chudinu, tak i senátorov. Boli zavedené nové ťaživé dane, pre ktoré mnohí chudobní prišli o bývanie, a senátori prišli o svoje pocty, ba čo viac i napriek svojmu pôvodu museli vzdávať hold i neurodzenej cisárovnej.<ref name=":0">{{Citácia knihy
|priezvisko=Evans
|meno=James Allan