Zemný plyn: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 7 084 bajtov ,  pred 1 rokom
d
Verzia používateľa 87.197.111.208 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Sotiale
(...)
Značky: Vizuálny editor možný vandalizmus
d (Verzia používateľa 87.197.111.208 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Sotiale)
{{iné významy}}
Kata zacharova chodi s DOminikom
[[Súbor:BarnettShaleDrilling-9323.jpg|náhľad|vpravo|Vrtná veža na dobývanie zemného plynu, Texas, USA.]]
'''Zemný plyn''' je vysokohodnotná horľavá plynná zmes vyskytujúca sa vo veľkých ložiskách v zemskej kôre (často spolu s ropou). Z chemického hľadiska je to plynná zmes najmä [[alkán]]ov (najčastejšie najnižších päť alkánov, čiže [[metán]], [[etán]], [[propán]], [[bután]], [[pentán]]) s prímesou vyšších uhľovodíkov a ďalších plynov (dusík, oxid uhličitý, sulfán, vzácne plyny a pod.), v ktorej prevažuje metán (od 50 % či 75 % do 99 % objemu). <ref>zemní plyn. In: ''Technický slovník naučný 8 T{{--}}Ž''. Praha : Encyklopedický dům, 200x. ISBN 80-7335-080-7. s. 542.</ref><ref>zemný plyn. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Erdgas. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Karcher
| meno = Ruth
| spoluautori = ed.
| titul = Lexikon der Chemie
| vydanie text =
| miesto = Heidelberg ; Berlin
| vydavateľ = Spektrum, Akad. Verl.
| rok = [2003]
| isbn = 3-8274-1148-3
| počet strán =
| strany =
}}</ref>. V užšom zmysle pojem zemný plyn nezahŕňa vyššie uvedené neuhľovodíkové prímesy <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bahadori | meno = Alireza | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Nwaoha | meno2 = Chikezie | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Clark | meno3 = Malcolm William | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Dictionary of Oil, Gas, and Petrochemical Processing | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 478 | isbn = 978-1-4665-8826-4 | kapitola = | strany = 280| jazyk = }}</ref>.
 
Zemný plyn je ľahší ako [[vzduch]], nie je otravný, ale je nedýchateľný a dusivý. Je bezfarebný a bez [[zápach]]u, preto sa pri úprave [[odorizácia|odorizuje]] [[tetrahydrotiofén]]om, aby bol identifikovateľný.
 
== Vlastnosti ==
Zemný plyn je bezfarebná zmes najjednoduchších nasýtených [[uhľovodík]]ov ([[alkán]]ov), hlavne [[metán]]u (CH<sub>4</sub>), [[bután]] (C<sub>4</sub>H<sub>10</sub>), [[propán]] (C<sub>3</sub>H<sub>8</sub>), kvapalné uhľovodíky (C<sub>5</sub>H<sub>12</sub> do C<sub>10</sub>H<sub>22</sub>) a ďalších neuhľovodíkových plynov (ako je CO<sub>2</sub>, H<sub>2</sub>S, H<sub>2</sub>) a vzácnych plynov (napr. He, ktoré zvyčajne tvoria menej ako 1%).<ref>Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006, ''Nerastné suroviny.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.</ref>
 
Súčasti zemného plynu: etán, propán, bután a kvapalné uhľovodíky sa súborne označujú skratkou (NGL - natural gas liquids), sú dôležitou surovinou pre [[petrochemický priemysel]]. Tieto sú väčšinou pri spracovaní zemného plynu odstraňované, väčšinou skvapalňovaním pri rôznych kombináciách teplôt a tlakov. [[Skvapalnený plyn]] sa označuje ako ([[LPG]] - liquefied petroleum gas), obyčajne obsahuje propán a bután, skladuje sa pod tlakom.
 
V tabuľke sú uvedené obvyklé rozsahy hodnôt základných vlastností pre zemný plyn. Zloženie a [[výhrevnosť]] plynu výrazne závisí od jeho pôvodu (náleziska). Pre porovnanie sú v tabuľke uvedené aj hodnoty zemného plynu, distribuovaného [[Slovenský plynárenský priemysel|Slovenským plynárenským priemyslom]] na [[Slovensko|Slovensku]].
 
{| class=wikitable
! style="background:#eee;" |Parameter
! style="background:#eee;" |jednotka
! style="background:#eee;" |hodnota<br>(obvyklý rozsah)
! style="background:#eee;" |hodnota<br>(na Slovensku)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Hodnoty vážených priemerov kvalitatívnych parametrov zemného plynu, ktorý na území Slovenska distribuuje spoločnosť SPP - distribúcia, a. s. Bratislava
| url = http://www.spp.sk/download/emisie/zlozenie_zp_emisny_faktor_2007sk.pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.4.2010
| vydavateľ = spp.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|objemový podiel [[metán]]u (CH<sub>4</sub>)||-||50 - 98 % || 97,6 %
|-
|objemový podiel ťažších [[uhľovodík]]ov (C<sub>m</sub>H<sub>n</sub>)||-||0 - 20 % || 1,5 %
|-
|objemový podiel oxidu uhličitého (CO<sub>2</sub>)||-||0 - 30 % || 0,1 %
|-
|objemový podiel [[kyslík]]a||-||0 - 12 % || 0 %
|-
|objemový podiel [[dusík]]a||-||0 - 28 % || 0,8 %
|-
|[[hustota]]||kg.m<sup>-3</sup>||0,69 - 0,76 || 0,6981
|-
|teoreticky potrebné množstvo vzduchu||m<sup>3</sup>.m<sup>-3</sup>||8,35 - 10 || -
|-
|dolná výhrevnosť zemného plynu||kJ.m<sup>-3</sup>||16 000 - 34 300 || 34 250
|-
|výhrevnosť stechiometrickej zmesi so vzduchom||kJ.m<sup>-3</sup>||3 663 || -
|}
 
=== Ďalšie vlastnosti ===
*[[Hustota (objemová hmotnosť)|Hustota]] v kvapalnom stave: 400 kg/m³
*[[Hutnosť]]: 0,6 %
*[[Výbušná koncentrácia so vzduchom]]: 5 až 15 % plynu vo vzduchu.
 
=== Vlastnosti pri spaľovaní ===
*[[Teplota vzplanutia|Zápalná teplota]]: 650&nbsp;°C až 750&nbsp;°C [[samovznietenie]].
*[[Oktánové číslo]] pri použití v spaľovacích motoroch: 120 – 130
*[[Spaľovacia rýchlosť]]: 30 až 50 cm.s<sup>-1</sup>. Pri explózii vzrastá na 2000 m.s<sup>-1</sup>
 
Vďaka tomu, že obsahuje predovšetkým metán, má v porovnaní s ostatnými fosílnymi palivami pri [[spaľovanie|spaľovaní]] najmenší podiel CO<sub>2</sub> na jednotku uvoľnenej energie. Ako plynné palivo má všeobecnú schopnosť dobre vytvárať zápalnú zmes, spaľovanie preto prebieha s vysokým využitím kyslíka aj paliva. Spaľovanie je čisté a bezzápachové. Je preto považovaný za [[ekologické palivo]] napriek tomu, že v atmosfére taktiež prispieva k spôsobovaniu [[skleníkový efekt|skleníkového efektu]].
 
== Ťažba zemného plynu ==
[[Súbor:Natural gas production world.PNG|600px|thumb|Mapa objemu ťažby zemného plynu v metroch kubických za rok.]]
Zemný plyn sa nachádza v podzemných náleziskách buď samostatne, alebo spoločne s [[ropa|ropou]] a [[voda|vodou]]. V [[ložisko|ložisku]] sa nachádza v jeho vrchnej časti kde tvorí tzv. plynovú čapicu. Ložiská zemného plynu sú rozložené nerovnomerne. Medzi najväčších producentov patria [[Spojené štáty|USA]], [[Rusko]] ([[Jamalský polostrov]]) a [[Kanada]]. Na mape sú farebne vyznačené štáty podľa ročnej produkcie zemného plynu v metroch kubických.
 
Zemný plyn ťažený z ložísk v bridličnatých usadených horninách sa označuje ako [[bridlicový plyn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor =
| titul = Natural gas, Schlumberger Oilfield Glossary
| url = http://www.glossary.oilfield.slb.com/en/Terms/n/natural_gas.aspx
| dátum vydania = 2014
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 11.04.2014
| vydavateľ = glossary.oilfield.slb.com
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>.
 
=== Horná výhrevnosť podľa pôvodu ===
Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad hornej výhrevnosti zemného plynu z vybraných lokalít. Hodnoty sú zoradené podľa výhrevnosti.
 
{| class=wikitable
132

úprav